Absolventi školy, ktorí prejdú praxou na školskej farme, ale aj v kooperujúcej mliekarni či remeselnom pivovare, by mali byť samostatní, sebavedomí, premýšľavo podnikajúci mladí muži a ženy oživujúci vidiek, chotáre a ponuku potravín, prinášajúci nový pohľad na život v krajine.
Takto podstatu nového školského hospodárstva, ktoré má priniesť získanie nevyhnutných praktických zručností a s nimi súčasne aj odvahu stať sa hospodárom na svojej farme, opisuje Pavel Fiľo, riaditeľ banskobystrickej školy.
Nebola to zrejme náhoda, že SOŠ Pod Bánošom padla do hľadáčika expertov Svetovej banky, ktorí si ju vybrali ako jedno z perspektívnych pracovísk, do ktorého sa oplatí zainvestovať. Banskobystrická škola už dlhšie totiž vybočuje z obvyklého rámca prípravy mládeže pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Iný koncept hospodára aj vidieka
To, čo školu Pod Bánošom odlišuje od ostatných, je práve onen ťah na praktickú stránku podnikania a takisto úsilie vrátiť vidieckej krajine jej prirodzeného hospodára. Dnes Slovensko čelí vyľudňovaniu vidieka, mládež sa tlačí do miest a obchodných centier, s ktorými spája predstavu lepšieho života. Zoči-voči tomuto mohutnému prúdu sa objavuje na scéne škola, ktorá prichádza s inou koncepciou usporiadania života, upozorňujúcou na to, že aj vidiek a potravinárske remeslá majú svoje čaro a môžu byť atraktívne pre život, stať sa jeho základom.
Pavel Fiľo zosobňuje nový, či skôr tradičný koncept odbornej prípravy mladých ľudí, kde prím hrá schopnosť aplikovať poznanie a zručnosti získané štúdiom v praxi. Jeho koníčkom je včelárenie. Na škole Pod Bánošom sa včelárstvo aj vyučuje vrátane toho, ako si zorganizovať obchodovanie s medom. Pred pár rokmi sa Fiľo ako včelár dostal do Slovinska na tzv. Medový týždeň. Slovinci ukázali svojim hosťom aj materské školy, kde deťom na raňajky podávali pečivo s maslom a medom. Všetko bolo od miestnych výrobcov.
Práve vtedy Fiľovi skrsol v hlave nápad, aby škola Pod Bánošom, ktorá má vlastnú včelnicu, ponúkla svoj med materským školám. Pravdaže, len med na raňajky nestačí, treba mať čerstvý chlieb, maslo, jogurt, najlepšie od miestnych producentov. Bol to Fiľo, ktorý rozhýbal všetkých k činu, nepochybne aj preto, že našiel pochopenie a podporu v banskobystrickej samospráve.
Deti v škôlkach si už tri roky pochutnávajú na čerstvých potravinách.
Lokálne potraviny majú viacero prínosov. Deti dostali živé, čerstvé produkty, ich producenti vrátane školy Pod Bánošom získali maximum, celých sto percent z pridanej hodnoty predaných potravín. Už tu nebol prostredník v podobe spracovateľa či obchodného reťazca.
Napokon ťažko vyčísliteľná, no mimoriadne dôležitá zmena sa odohrala vo vedomí učiteliek a rodičov detí v materských školách: vďaka chutným raňajkám uvideli v novom svetle poľnohospodárov a potravinárov. Namiesto anonymných producentov zbadali konkrétnych, adresných výrobcov. Mnohí z rodičov začali kupovať ich výrobky, všímať si, ako vyzerajú ich hospodárstva a priestor, kde gazdujú.
Úspešný projekt ukázal škole, že sa vydala správnym smerom. Študenti svojou prácou vytvárali produkty, ktoré robili dobré meno škole, im samým a zároveň zlepšovali jej rozpočet. Do podnikania vtiahnutí študenti sa sami učili s pomocou školy podnikať. Dobre ich pripravovala na chvíľu, keď vyletia zo školy a začnú žiť na vlastný účet. Veď o to napokon ide, ako sa stať samostatným, nezávislým slobodným – v rozhodovaní.
Dosiahnutie slobody však stojí námahu, trpezlivosť a chuť učiť sa a pracovať nad rámec obvyklého štandardu.
Lekcia poctivosti z Albiónu
Po páde železnej opony sa našinci s veľkým nadšením vydali objavovať život na druhom, dovtedy zakázanom brehu rieky. Študenti banskobystrickej školy išli objaviť Anglicko a jeho farmy. Prvá otázka principála – predstaveného tamojšej poľnohospodárskej školy, ktorú dostal Pavel Fiľo, znela: "Sú slovenské deti zvyknuté robiť od rána do večera?“
"Všetci sme si mysleli, ako blahobytne si anglickí farmári žijú. Boli sme veľmi prekvapení, keď sme zistili, ako tvrdo pracujú,“ spomína si na prvé nezabudnuteľné kontakty so západným svetom Pavel Fiľo.
A potom zhrnie jav typický pre starý kontinent: "Európania nechcú robiť ani remeslá, ani v poľnohospodárstve, chcú sa radšej viezť v zamestnaní. Blahobyt sa vykupuje dovozom pracovnej sily z Východu. Slovensko nie je výnimkou. Háčik je v tom, ako sa vrátiť na chodník sebestačnosti, a najmä zdravých, živých potravín. Musíme sa znova naučiť poctivo hospodáriť,“ vraví Pavel Fiľo.
Ako na vec? Jednu z nečakaných inšpirácií poskytol Fiľovi hrdý Albión, keď spoznal farmárčenie princa Charlesa. Toho u nás všetci poznajú ako exmanžela nešťastnej lady Diany, už menej je známe, že Charles je vášnivý milovník organického poľnohospodárstva. Bertram Verhaag nakrútil film o Charlesovej farme v južnom Anglicku.
"Kto ten film uvidí, odhodí predsudky voči princovi aj organickému poľnohospodárstvu. Nájde tu veľa podnetov, ako robiť veci lepšie, ako sa na vidieku vrátiť k svojim koreňom,“ povie na margo aristokratovho farmárčenia Pavel Fiľo.
Prax i šou zároveň
Rodinná horská farma, ktorú škola Pod Bánošom začína budovať, by mala naučiť deti múdro hospodáriť – čiže v súlade s prírodou a tak, aby ich gazdovanie na poli, chov zvierat či výroba chleba, pečiva, cukrárskych, či mäsových výrobkov uživili.
"Je to pilotný projekt, ktorý ukazuje, ako realizovať zásadu ,z farmy na vidličku‘, čiže ozeleniť krajinu, vyhnúť sa používaniu agrochemického dopingu v podobe pesticídov a priemyselných hnojív a skrátiť cestu potraviny k spotrebiteľovi, obíduc spracovateľský priemysel a obchod. Len to prinesie hospodárovi plné zúročenie jeho námahy i rizika, ktoré podstupuje,“ objasňuje riaditeľ školy Pavel Fiľo projekt. Podporila ho jednak Svetová banka sumou 4,5 milióna eur, jednak Banskobystrický samosprávny kraj.
Chrbtovou kosťou farmy sú chovy zvierat, včiel a potravinárske prevádzky. Niektoré budú priamo v réžii školy, povedzme biovčelnica, ktorá vznikne úpravou starej horárne a priľahlých hospodárskych stavísk v pohorí Nízkych Tatier. Na farme budú chovať sliepky, teliatka, prasiatka, pri niektorých druhoch zvierat pomôžu škole hospodári z blízkeho okolia. K výbave farmy bude patriť aj mobilný bitúnok.
"V areáli školskej farmy plánujeme postaviť pec, v ktorej sa bude dať upiecť prasiatko či hus a, pravdaže, tradičný kváskový chlieb. Študenti budú piecť dobrotu pred divákmi, svojimi budúcimi hosťami, ktorí sú zvedaví na všetko. Na živé zvieratá, ale aj na dobroty, ktoré farmár či farmárka vedia pripraviť. Chceme, aby naši poslucháči pochopili, ako vyzerá agroturistika v praxi, ako si rozvrhnúť výrobu a urobiť ,farmársku šou‘ so všetkým, čo k tomu patrí vrátane vľúdneho privítania hostí a vystupovania počas prehliadky farmy,“ vysvetľuje Pavel Fiľo.
Výroba, obchod a k tomu farmárska etiketa. Kto na to dnes myslí, že všetko musí do seba zapadať, ak sa má hosť znovu vrátiť na farmu ako jej stály klient?
Škola sa chce prostredníctvom farmy stať akýmsi trustom, inkubátorom zrodu i upevňovania nového spôsobu hospodárenia na vidieku. Bude slúžiť aj ako poradenské centrum pre zabehnutých farmárov. Pavel Fiľo ráta, že nájde podporu u najlepších hospodárov a lokálnych spracovateľov. Ich pracoviská by mali slúžiť ako školiace jednotky pre študentov. Všetky technológie a remeselné postupy nejde sústrediť ani na veľkoryso projektovanej školskej rodinnej farme.
Spolupráca so školou nemá byť pre partnerov obťažujúca – za podiel na príprave odborníkov, ktorých Slovensko potrebuje ako soľ, majú možnosť získať výdatnú, až 200-tisíceurovú podporu z ministerstva hospodárstva.
Niektoré projekty sú naozaj pozoruhodné. Škola mieni napríklad rozbehnúť výrobu úľových zostáv a pomôcok, ktoré sa doteraz dovážali z USA. Je to spôsob, ako vytvoriť nové pracovné príležitosti v drevospracujúcom podniku a ako podporiť včelárstvo, zlacniť ho aj produkciou nevyhnutných technických prostriedkov.
Nie súperi, ale spoluhráči
Keď sa hovorí o rodinných farmách, občas sa chápu ako súperi veľkých poľnohospodárskych a potravinárskych firiem, ktorí ich majú nahradiť. Chyba lávky. Pavel Fiľo zdôrazňuje, že koncept rodinnej farmy nejde proti veľkým podnikom, ktoré zabezpečujú 80 percent slovenskej produkcie potravín. Tak otázka nestojí. Poslanie rodinných fariem spočíva v inom.
"Rodinné farmy dávajú možnosť výberu iného, miestami už zabudnutého typu potravín. Ozvláštnia kolorit v tejto chvíli dosť monotónneho slovenského vidieka, prinesú produkciu, ktorá sa z rôznych dôvodov veľkým nerentuje či ju nechcú robiť,“ hovorí riaditeľ školy. Produkcia s ekologickými parametrami ozdraví prostredie, ktoré sa pestovaním mnohých opomínaných plodín môže stať krajším, farebnejším, príjemnejším pre život.
Aký je vzťah Slovákov k poľnohospodárstvu a jeho protagonistom vrátane poľnohospodárskych škôl? Môžu sa stať príťažlivejšie pre deti a ich rodičov? Pavel Fiľo usudzuje, že nastáva posun. Hovorí o odrazení sa od dna, lebo na školu sa už začínajú hlásiť deti, ktoré vedia, čo chcú.
"Vyberajú si školu a prácu, čo si žiada človeka, ktorý nehľadí na hodinky, kedy padne. Naopak, pozrie sa na zapadajúce slnko a pomyslí si: Preboha, nezapadaj, lebo si chcem splniť, čo som si vysníval.“ Nuž ťažko lepšie než týmito Fiľovými slovami vystihnúť poslanie, na ktoré sa podujíma ten, kto chce hospodáriť na svojom.
Riaditeľ vzápätí podotkne, že nie každému sa tento sen podarí splniť. Nejeden z absolventov skončí napokon vo veľkých podnikoch, ale budú sa dobre vyznať v tom, čo si zvolili za svoj životný odbor.
"Projekt, ktorý ideme realizovať, nevyúsťuje do súperenia o nižšiu cenu potravín, tam budú reťazce ponúkajúce spravidla masovú poľnohospodársku a potravinársku produkciu vyhrávať. Nákup na farme vyjde drahšie, no v cene ponúka pre deti v sprievode rodičov či starých rodičov neopakovateľný zážitok. Ten dáva čoraz vzácnejšie prostredie zrodu potravín, spoznanie ľudí, ktorí ich tvoria. Potrebujeme ukázať deťom miesta, kde sa odohráva skutočný život, aby zacítili vôňu zeme, zvierat, aby precitli z virtuálnej reality, ktorá ich čoraz viac obklopuje a otupuje zmysel pre skutočné hodnoty,“ uzavrel Pavel Fiľo.