Aké je vaše postavenie v komunite poľnohospodárov? Koľko členov má ASYF?
Keď združenie zakladal Bálint Pém, dnes úspešný poľnohospodár z Patiniec na južnom Slovensku, bolo nás pár desiatok. Dnes máme 321 registrovaných členov. Prinášame iný pohľad na poľnohospodárstvo, ktorého základnou bunkou je rodinné hospodárstvo. Slovenské poľnohospodárstvo ako celok vyzerá inak ako v západnej Európe, ako plynie čas, veci sa postupne, hoci pomaly a často bolestne, menia. Združenie je aktívne na národnej aj medzinárodnej úrovni. Zapájame sa do tvorby legislatívy a systémových opatrení. Mladí farmári prinášajú na vidiek a do poľnohospodárstva nový vietor, inovatívne myšlienky, sú pripravení na digitálne technológie, precízne poľnohospodárstvo.
Koľko mladých poľnohospodárov stojí mimo združenia?
Podľa poslednej výročnej správy PPA počet žiadateľov o platbu pre mladých farmárov mierne stúpol na 650. Stále však vidíme veľké rezervy vo využití potenciálu mladých. Do výziev na podporu začatia podnikania sa ich prihlásilo 2 190. Z toho počtu bolo doteraz podporených v startupoch na začatie podnikania len 550, čo je, žiaľ, najmenšie číslo v EÚ. Práve zdĺhavý proces vyhodnocovania žiadosti odrádza mladých na ceste za svojím cieľom. Iný obraz o štruktúre, ale aj potenciáli mladých poskytujú však oficiálne štatistické dáta. Podľa nich je na Slovensku približne 1 500 riadiacich pracovníkov pod 40 rokov. To znamená, že pomer mladých riadiacich pracovníkov k starším je na Slovensku 0,24, čo znamená, že na každého mladého poľnohospodára pripadajú štyria poľnohospodári starší ako 55 rokov.
Aká je výmera priemerného podniku, člena ASYF? Aké sú najčastejšie obhospodarované plochy?
Je to rôzne. Medzi našimi členmi sú farmári aj s jedným hektárom pôdy, ale aj takí, ktorých výmera prevyšuje 700 hektárov. Podľa štatistických údajov je priemerná veľkosť farmy mladého poľnohospodára na Slovensku 38 hektárov, čo je výrazne pod priemerom EÚ (80,7 hektára). Až tretina mladých obhospodaruje menej ako 20 hektárov a približne polovica menej ako 40 hektárov. Tento priemer potvrdzuje aj zloženie členov ASYF. Dovedna mladí poľnohospodári s podporou v rámci SPP obhospodarujú len 22 840 hektárov pôdy na Slovensku. Mladí poľnohospodári vo všeobecnosti zvyknú mať viac špecializované poľnohospodárske podniky. Na Slovensku sa stretávajú s administratívnymi prekážkami vyplývajúcimi z právnych predpisov, ktoré sťažujú prístup k pôde.
V ktorých regiónoch Slovenska je najväčšia koncentrácia mladých poľnohospodárov a rodinných fariem?
Najviac mladých poľnohospodárov a rodinných fariem sa nachádza na strednom a východnom Slovensku. Práve v týchto regiónoch vďaka fragmentácii pôdy a zachovaným tradíciám prežil prirodzený vzťah k poľnohospodárstvu. Mladí farmári si usporadúvajú vlastníctvo k pozemkom, ktoré po generácie obrábali ich predkovia. Zakladajú si rodiny a spolu s nimi kladú aj základný kameň rodinným podnikom. Odovzdávanie a preberanie farmy rodinnými príslušníkmi považujem za prirodzený základ trvalo udržateľného poľnohospodárstva.
Na aký druh výroby sa orientujú rodinné farmy?
Z dôvodu nízkej výmery pôdy nemôžu mladí farmári využívať výhody z rozsahu, preto sa v rastlinnej aj živočíšnej výrobe špecializujú. Nájdeme medzi nimi pestovateľov maku, konopy, zeleniny, liečivých rastlín, ovocia. Chovatelia sa sústreďujú na hovädzí dobytok, ovce a kozy, včelárenie. Usilujú sa o finalizáciu, čo prináša hospodárstvam maximálnu pridanú hodnotu.
Aká je úroveň vzdelania členov ASYF?
Začína prevažovať vysokoškolské vzdelanie. Zaujímavým fenomén je, že sa k nám začínajú hlásiť mladí prichádzajúci zo sektorov, ktoré nemajú s poľnohospodárstvom priamo nič spoločné, napr. z IT sektora. Teší nás, že prichádzajú pre rodinné farmárčenie zapálení ľudia, ochotní učiť sa, niektorí prinášajú so sebou cenné skúsenosti zo zahraničia. Chcú robiť na svojom a po svojom.
Ako organizujete dopĺňanie vzdelania a poradenstvo?
Dopyt po jednom i druhom je veľký. Prím hrajú rôzne aktuálne témy. Organizujeme Kluby mladých farmárov, návštevy fariem, doma aj v zahraničí. V poradenstve oceňujem spoluprácu s Agroinštitútom a so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou a s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom. Najviac chýba terénne poradenstvo priamo na farmách. Počas pandémie začali fungovať on-line kurzy a tie paradoxne priniesli odpoveď na mnohé praktické otázky. Pravda, vždy je najlepšie vidieť všetko priamo na poli či v maštali.
Ako je to s budovaním odbytových organizácií?
Ešte stále je v plienkach. Akoby platilo, spolky – čertove volky. Poväčšine platí to, že Slováci si nedôverujú, preto sa boja spájať v takýchto spolkoch. Už sme pochopili, že finalizáciou získavame maximum pridanej hodnoty. Sú to však odbytové združenia výrobcov a spracovateľov, ktoré zjednodušia umiestnenie výrobkov na trh, propagáciu a predaj regionálnych potravín. Farmári musia pochopiť pravú hodnotu spájania sa a pomáhania si jeden druhému. Verím, že ten čas je už blízko.
Viete si predstaviť kooperáciu s existujúcimi poľnohospodárskymi podnikmi pri pozberovej úprave produkcie, skladovaní či využití priestorov, ktoré tieto podniky nevyužívajú?
Samozrejme, že vieme. Už niektorí naši členovia fungujú na základe spolupráce s ďalšími poľnohospodármi, kde si pri sezónnych prácach vypomáhajú. Nákup jednotlivých strojov poľnohospodárskej techniky je vysoká investícia, ktorá sa nemusí vyplatiť, preto je lepšie využiť služby.