Farma nie je dielom okamihu. Ako funguje model z farmy na vidličku?

Pavel Petránek je hospodár, ktorý oživuje slovenské poľnohospodárstvo a vidiek. Chová predovšetkým morky a okrajovo aj kurčatá, ktoré spracúva rovno na farme v Čremošnom a za čerstva ich rozváža priamo svojim zákazníkom. V roku 2003 začínal so sedemsto moriakmi, dnes ich predá 10-tisíc, vypitvaných. Je ukážkou, ako v praxi funguje model "z farmy na vidličku".

23.04.2021 18:00
debata (1)

Petránkova farmárska cesta je v mnohom inšpiratívna, v čomsi, samozrejme, neopakovateľná a určite vysvetľuje veľa vecí tým, čo chcú hospodáriť podobným spôsobom. Petránek, dnes 46-ročný muž, je priamy človek a pomenúva všetko, čo súvisí s hospodárením, bez príkras, také, aké je.

Keď sa poohliadne za svojou minulosťou, skonštatuje, že spomedzi 31 maturantov zvolenskej strednej školy zostal verný poľu a maštali len sám a dvaja spolužiaci sa uplatnili v štátnej agrárnej samospráve. Z inžinierov promujúcich na SPU v Nitre narátal štyroch, čo zachraňujú farmársky stav.

Prečo sa ich tak málo uplatnilo v praxi a čo rozhodlo, že mladík z Turca vytrval?

Gazdovské predurčenie

Pavel Petránek považuje za veľmi dôležité, v akej rodine dieťa vyrastá, aké sú hodnoty, ktoré vyznáva rodina, ako sa o poľnohospodárstve doma neformálne rozpráva a či sa v nejakej podobe praktizuje. Jednoducho prostredie, ktoré obklopuje osamostatňujúce sa dieťa, osobný príklad, vzor, sú kľúčové pre jeho životnú voľbu.

Pavel Petránek sa narodil do šťastnej rodiny. Otec pracoval ako veterinárny technik a neskôr zootechnik, doma bola veľká záhrada s menším gazdovstvom a chlapec si zamiloval chované zvieratá. Ako školák dostal do daru sliepočky, neskôr, to mal 15 rokov, zaskočil rodičov túžbou chovať teliatko. Sen sa mu splnil, z Lízy vychoval jalovicu, po zabreznutí mu podarovala teliatka a veľa mliečka. Predávalo sa dobre.

Mladý študent išiel rovesníkom príkladom, ako nevisieť na rozpočte rodičov a hospodáriť na vlastný účet.

Nie všetko sa darilo podľa vysnívaného scenára. Po maturite Petránka neprijali na veterinársku univerzitu, ale na univerzite v Nitre presvedčil a zootechniku zvládol s bravúrou. Potom sa vybral do Anglicka. Ani nevie, ako sa z cieľa zdokonaliť sa v angličtine stal päťročný pobyt na anglických farmách, ktorý vyvrcholil prácou v spoločnosti British United Turkey, ktorá bola lídrom v chove a šľachtení moriek.

Po piatich rokoch, keď Petránek spoznal, ako premýšľajú a konajú anglickí farmári a prenikol do zveľaďovania chovu moriek, stál odrazu pred životnou voľbou.

Dlho túžil po vlastnej farme, keď tu mu British United Turkey ponúkla kariéru v jej službách, zdanlivo bezstarostnú budúcnosť s dobrým platom. V mladom mužovi však zvíťazil pradávny inštinkt stať sa samostatným, nezávislým hospodárom. Z domu prišla správa, že v Čremošnom je na predaj hospodársky dvor družstva. Na účte mal okolo milióna korún. Neváhal a dvor kúpil, no, ako je to pre Slovensko typické, s neusporiadaným vlastníctvom k pozemkom.

Do Turca sa vrátil zrelý muž, s jasnou predstavou, ako vybudovať rodinné hospodárstvo (aspoň si to myslel, pokiaľ nezačal riskovať, vkladajúc do podnikania všetku svoju energiu a finančný kapitál). Jeho výhodou boli praktické skúsenosti nielen z chovu zvierat, ale aj ekonomického vedenia farmy.

Angličania mu ukázali, ako predajom produkcie rovno spotrebiteľom poľnohospodár bezpečne príde k plnej pridanej hodnote, ktorú vytvára svojou prácou podliehajúcou mnohým rizikám. Vo chvíli, keď minister Stanislav Becík presadil predaj z dvora, presne vedel, čo a ako urobiť. Nemal to jednoduché, pri budovaní bitúnka a získavaní certifikátov narazil na množstvo byrokratických prekážok, ale jeho buldodžia vôľa zvíťazila.

V krátkosti zrekapitulujme: začínal sám s jednou brigádničkou, dnes zamestnáva osem ľudí, k tomu niekoľko dohodárov, ktorí umožňujú zvládnuť nárazové práce súvisiace napríklad s porážkou hydiny a expedíciou čerstvého hydinového mäsa priamo konečnému spotrebiteľovi. Takto vyzerá v praxi téza „z farmy na vidličku“.

Čerstvé, s podpisom tvorcu

V čom je práca farmára jedinečná a neopakovateľná? Predovšetkým v umení rozumieť tomu, čomu sa venuje, chápať potreby spoločnosti, z ktorých vzíde životný projekt. V čase, keď ľudia vnímajú supermarkety ako svoju špajzu a záhradu s hojnosťou potravín často za akciové ceny, začal Petránek ako jeden z prvých realizovať koncept neanonymných čerstvých potravín s jasným pôvodom, podpisom a zodpovednosťou ich tvorcu.

Dobrý farmár sa nebojí ísť s kožou na trh, lebo vie, čo predáva. A vedia to aj zákazníci, ochotní priplatiť si za mäso, ktoré je čerstvé, krehké, šťavnaté a bez dopingu všakovakých rastových látok. Kurča a morka z Petránkovej farmy nie sú dielo rýchlovýkrmu, rastú svojím prirodzeným tempom, a to sa odzrkadľuje na ich chuti.

Ako si vybudovať farmu? Možno sa vydať Petránkovou cestou?

Platí, že dva razy nevkročíš do tej istej rieky. Podmienky pre vznik rodinnej farmy pred 20 rokmi a dnes sú iné. Sú však veci, ktoré sú nemenné. Začiatočník potrebuje dobré vzdelanie a prax, tovarišskú skúsenosť, aby videl, ako prebieha všetko od narodenia zvierat až po ich životné finále. Aby prenikol do detailov nákupu bežných potrieb, ktoré si pýta hospodárstvo, a s úspechom realizoval svoju produkciu na lokálnom trhu. Aby hospodárstvo bolo v pluse, a nie v mínuse.

Anglická skúsenosť naučila nášho úspešného hospodára, že nemožno podceniť ani najmenší detail. Jeden z farmárov mu pripomenul, aby dbal na to, aby sa do hnoja nedostal špagát z balíkov slamy, poškodilo by to rozhadzovač hnoja a oprava stroja by zbytočne obrala farmára o čas.

Iný, keď nadišiel čas platiť dane, bez horekovania vyplnil daňové priznanie so slovami: "Z niečoho musí štát pre nás stavať nemocnice aj cesty.“ Petránkovi sa vlani, nehľadiac na pandémiu, vodilo dobre. Štátu odvedie vyššiu daň z príjmu. Dovoz čerstvého mäsa na kľúč mu prihral v čase pretrvávajúcej bubliny nových zákazníkov. "Správaj sa čestne, nikdy nesklam ľudí, čo kupujú tvoje potraviny,“ túto zásadu nevyznáva len anglický džentlmen, ale aj dobrý slovenský hospodár Pavel Petránek.

Čo je v moci mladých a čo je v moci štátu

Nových farmárov Slovensko nezíska zo dňa na deň. Vyžiada si to čas, dobrú rodinnú výchovu, výhodou je prostredie farmy. Petránkovci majú dve deti. Trinásťročná Terezka aj osemročný Jakub chodia s rodičmi na ich hospodárstvo – naše hospodárstvo, zdôrazní Pavel Petránek. Odmenou pre deti je jazdenie na koňoch. Ako sa deti rozhodnú? Nuž to ukáže čas, ale ak chlapča ráno neváha vyskočiť z postele a kráča zarovno s otcom na farmu, všetko nasvedčuje tomu, že jablko nepadlo ďaleko od stromu.

Na Slovensku máme stovky mladých mužov a žien, ktorí snívajú o založení farmy, o novom zdravom životnom štýle. Petránek vraví, že je dobré zaspávať aj zobúdzať sa s tým, že raz budem gazdovať na svojom, ale dôležité je vedieť, ako na to, treba mať aspoň minimálny vlastný kapitál, ako aj možnosť oprieť farmársky projekt o príspevok z verejných zdrojov.

Na jedno by začiatočník nemal zabúdať. Rodinný poľnohospodár nie je nikdy bohatý, pretože mzda za odpracovanú hodinu, jedno či fyzicky, alebo hlavou, je minimálna. Zavše je farmár v práci aj 18 hodín denne, v špičke aj sedem dní v týždni. Petránek nabáda nelietať v oblakoch. Na kúpu pôdy, techniky, výstavbu farmy na zelenej lúke rozhodne nestačí dotácia 50-tisíc eur, ktorú farmárom sľuboval ešte minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek.

Človek však ráno čo ráno vstáva s nádejou, že príde lepší deň. Preto Petránek vysloví presvedčenie, že Slovensko prekoná vládnu krízu a naostatok pripraví legislatívu, ktorá spolu s dobre mierenými podporami umožní zrod rodinných hospodárstiev.

Mnoho vecí je iných, ako keď začínal hrdina nášho príbehu. Ťažko sa hľadajú hospodárske dvory, ktoré vtedy boli na predaj. Petránek pripomína, že do mnohých družstiev v poslednom desaťročí vstúpili silní finanční investori. Dlho hľadali spôsob, ako zúročiť peniaze, až objavili eurodotácie do poľnohospodárstva. Nemajú záujem deliť sa s niekým o hospodárske dvory ani o pôdu.

"Ak si štát vytýčil v rámci poľnohospodárskej politiky za jednu z priorít omladenie poľnohospodárstva prostredníctvom rodinných podnikov, musí si odpovedať, ako to chce dosiahnuť, najmä musí povedať, ako sa mladí môžu dostať k pôde,“ hovorí Pavel Petránek. A dodá: "V správe štátu je dosť pôdy, ale predsa by bolo nelogické zobrať ju z nájmu nateraz gazdujúcim poľnohospodárom, ktorí majú na nej založené svoje podnikanie a tým aj zamestnávanie.“

Zamýšľa sa aj nad budúcnosťou hospodárskych dvorov, ktoré v minulosti vybudovali družstvá. "Neverím, že do hry vstúpi štát, lebo aj zanedbané dvory sú vlastníctvom niekoho iného. Napríklad aj rôznych developerov. Štát už nemá z čoho rozdávať, neexistujú štátne majetky a kto začne v tejto dobe budovať farmu na zelenej lúke?“ pýta sa Pavel Petránek.

euractiv, Európska komisia, Mladí na pôde
A potom vysloví odvážnu myšlienku. "Ak sa má naozaj rozhýbať rodinné farmárčenie a tým výroba čerstvých potravín s čo najkratšou uhlíkovou stopou, treba vymyslieť spôsob podporujúci poľnohospodársku produkciu (aj keď sa to Bruselu nepáči) napríklad vo forme vratky dane z príjmov,“ zamyslel sa Pavel Petránek nad tým, čo by prospelo slovenskému poľnohospodárstvu.

A potom realisticky zhrnul svoju životnú a farmársku skúsenosť. "Ak sa niečo zásadné nezmení, rodinné farmárčenie zostane len tam, kde už zapustilo korene. Spolu s manželkou nám trvalo takmer 20 rokov, kým sme zveľadili hospodársky dvor, k tomu prikúpili a prenajali nejakú pôdu (15 hektárov). Rodinný podnik je beh na dlhú viacgeneračnú vzdialenosť. Aj na Západe rástli farmy postupne z pokolenia na pokolenie. Nič sa nedeje náhle. Zrod novej farmárskej vrstvy vidím ako dlhý a bolestný proces,“ uzavrel Pavel Petránek.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 1 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #farma #domáce potraviny #Mladí na pôde