Keby žil Julo Satinský, z úst by mu vyletelo: Šľak ma ide z toho trafiť. A nielen jeho, aj mnohých poľnohospodárov, ktorí sa usilujú zorganizovať výrobu tak, aby bola súčasne ekonomická i ekologická. Aby sa zhodnocovalo obilie doma, zamestnávalo ľudí, aby zvieratá premenili slnečnú energiu uloženú v zrne na mäso, aby roľníci uzavreli kolobeh energie a živín tým, že vrátia pôde silu cez organické hnojivá.
Rastislav Slocík manažuje Družstvo Agrospol v Boľkovciach, ktoré takmer celú úrodu kŕmneho obilia, kukurice, ale aj sóje premení na bravčové mäso. Najvzdialenejšie pole leží 10 kilometrov od farmy s ošípanými, kde sa nachádza aj výrobňa kŕmnych zmesí a bioplynová stanica spracúvajúca hnojovicu. Pri jej výrobe vznikajú hneď dve cenné veci – elektrická energia a tzv. digestát – organické hnojivo, ktoré sa zaoráva do pôdy. Takto by mal vyzerať moderný chov ošípaných. A nielen v Boľkovciach.
Princíp udržateľnosti
Slocík patrí k mladej generácii poľnohospodárov. V čase, keď robil prvé samostatné kroky na pôde, bolo to pred dvadsiatimi rokmi, prišli na juh stredného Slovenska investori z Dánska. Dnes farmy s dánskym kapitálom produkujú okolo polovice slovenskej produkcie mäsa. Dáni patria k najlepším chovateľom ošípaných na svete. Krajina, ktorá je rozlohou i počtom obyvateľov porovnateľná so Slovenskom, chová vyše 15 miliónov ošípaných a pritom berie ohľad na životné prostredie.
Keď v boľkovskom Družstve Agrospol uvažovali nad revitalizáciou živočíšnej výroby, povedali si, že sa treba učiť od najlepších.
"Dnes chováme na družstve s výmerou 1 100 hektárov pôdy 1 100 prasníc na dvoch farmách a bez problémov plníme všetky environmentálne štandardy. Sú predsa podmienkou trvalo udržateľnej poľnohospodárskej výroby a vôbec života vo všetkých jeho podobách,“ hovorí Rastislav Slocík. Zdôrazní, že je otec troch detí a chce, aby aj ony, päťdesiat pracovníkov družstva a aj celá dedina žili v zdravom prostredí, lebo len také môže vyprodukovať zdravé potraviny.
Zdravie sa dnes v súvislosti s poľnohospodárstvom skloňuje veľmi často. Keď príde reč na farmy ošípaných, mäso ktorých je na Slovensku najpopulárnejšie, ľudia vidia problém dvojakou optikou. Na jednej strane chcú čerstvé a nie drahé mäso, na druhej by farmy mali byť čo najďalej od ich domovov. Je ľahké byť kritikom uhlíkovej stopy, ale ako v praxi zorganizovať chov, ktorý nebude vyrábať problémy?
„Ak má byť podnikanie na pôde a v maštaliach perspektívne, treba brať do úvahy všetky okolnosti, ktoré dnes ľudí v súvislosti s poľnohospodárstvom znepokojujú,“ uvažuje Rastislav Slocík. Nová poľnohospodárska politika bazíruje na tom, aby sa v praxi realizovali zásady hospodárenia "z farmy na vidličku“. O čo v nej ide a ako ich realizovať v praxi?
Na jednej strane je to zníženie spotreby priemyselných hnojív, pesticídov, ktorých zvyšky v pôde a rastlinách poškodzujú ľudské zdravie, na druhej strane ide o skrátenie reťazca, o to, aby sa potraviny neprevážali na obrovské vzdialenosti, ale vyrábali a spotrebúvali tam, kde vznikajú. Tak chápe tézu Farm to Fork, teda z farmy – poľa, maštale – na vidličku Rastislav Slocík.
Všimnime si, čo pestujú na družstve v Boľkovciach. Okrem obilnín, sóje, kukurice či repky nájdeme na poliach aj jednu zaujímavú rastlinu – ostropestrec mariánsky. Rastlina s týmto názvom laikom nič nehovorí, keby ho uvideli na boľkovských poliach, prekvapene by zvolali: Bože, bodliak, čímže je užitočný? Nuž je to rastlina, ktorou vedia zabiť v družstve hneď dve muchy.
Po prvé, ostropestrec svojimi bodlinami odradí od nájazdov na polia premnoženú zver. Po druhé, semeno po kombajnovom zbere odvezú do Rimavskej Soboty, kde z neho v tamojšej lisovni vylisujú olej. "Podporíme lokálneho spracovateľa, ktorému predáme olej, a my si odvezieme naspäť šrot. Pridáme ho do kŕmnej zmesi ako prevenciu proti prípadným mykotoxínom, ktoré sa z času na čas môžu vyskytnúť v obilí,“ objasňuje Rastislav Slocík a pripomenie, aké je dôležité, aby v regióne bol poruke šikovný spracovateľ.
A keď už hovorí o výžive, zdôrazní, že kŕmniky vo výkrme nedostanú ani gram antibiotík. Tie sú dnes veľkou témou. Lekári upozorňujú, že ľudstvo podišlo k nebezpečnej hranici. Jednak preto, že ľudia chcú byť čím skôr fit a žobronia o ne už pri obyčajnom prechladnutí, jednak sú súčasťou liečby zvierat. Či v humánnej, alebo vo veterinárnej medicíne, používať by sa mali len vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné.
Chovateľ musí mať filipa
V chove zvierat uplatňujú v Boľkovciach princíp prevencie. "Viete, ako funguje náš vzťah s veterinárnym lekárom? Čím je zdravší chov, tým vyššia odmena. Zvieratá aj produkty z nich musia byť zdravé, v družstve chceme mať istotu, že všetci, ktorí konzumujú mäso, budú mať z neho pôžitok a upevní ich zdravie,“ vraví družstevný manažér.
Anglickému slovu welfare – pohodliu zvierat – už rozumejú nielen poľnohospodári, ale aj bežní spotrebitelia. O čo pri ňom ide v chove ošípaných? Nuž o to, aby zvieratá v maštali mali čo najlepšie životné podmienky, teda aby prasnice v pôrodníci neboli natlačené ako sardinky v konzerve, aby mali dosť životného priestoru všetky zvieratá – od prasnice a čerstvo narodených prasiatok až po odstavčatá a výkrmové ošípané.
"Chov zdokonaľujme a prihliadame na to, ako sa zvieratá cítia. Cieľom je pohoda, zdravie, ak chcete, zvieracia spokojnosť. Keď prídem na farmu, chcem vidieť veselé, a nie smutné tváre zvierat. Vtedy viem, že spolu s našimi ošetrovateľmi a zootechnikmi robíme svoju prácu dobre,“ vraví Rastislav Slocík a dodáva, že nedávno pre odstavčatá nakúpili hračky. Všetky mláďatá sa rady hrajú, prasiatka nie sú výnimkou. Očuchávajú sa, strkajú do seba, ale aj hryzkajú. Nuž a aby tam, kde ich je viac pokope, neprichádzalo k neželanému obhrýzaniu napríklad chvostov, dostali prasiatka rôzne gumené hračky.
Chovateľ, ako vidno, musí mať filipa. Hračky, mimochodom, pochádzajú až z Írska.
Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa celkom prirodzene produkuje hnoj. Ten je dnes pre okolie problém. V Boľkovciach postavili aj s podporou eurofondov bioplynovú stanicu. Tzv. anaeróbnym kvasením vzniká z čerstvej hnojovice metán a amoniak. Bioplyn spálením premenia na elektrickú energiu. Ročne vyrobia 8 000 MWh, čo je spotreba troch tisíc slovenských domácností. Druhým cenným produktom bioplynky je 26-tisíc ton digestátu, organického hnojiva, ktoré zapracúvajú do pôdy.
Čo z pôdy odišlo, to sa do nej naspäť vracia.
"Naše traktory sú denne v pohybe, v sezóne, najmä keď príde zber plodín, organizujeme trasy strojov tak, aby ľudí bývajúcich v dedine zbytočne neobťažovali. Keď cesty zablatíme, vzápätí ich čistíme, máme aj zametací stroj. V zime odhrnieme sneh nielen z našich komunikácií, ale prepluhujeme aj zasnežené ulice v dedine. Usilujeme sa o dobré spolužitie, podľa zásady ži a nechaj žiť,“ uzatvára Rastislav Slocík.