Počasie zdvíha ceny potravín

Apríl sa pohráva s poľnohospodármi ako mačka s myšou. V polovici mesiaca sú zasnežené nielen Tatry či obe Fatry, ale aj hrebene Malých Karpát. Rozkvitnuté a napučané stromy dostali už pomaly obvyklé jarné zaucho mrazu. Od roku 2016 ide o štvrtý silný úder meniaceho sa počasia prebúdzajúcemu sa rastlinstvu. Pranostiky akoby prestávali platiť. Na dôvažok je sucho, ktoré len miestami zmiernil studený dážď či sneh.

, 18.04.2021 06:00
13

Mnoho okolností nasvedčuje tomu, že kráčame v ústrety ďalšiemu roku vymykajúcemu sa z normálu. Klimaticky aj cenovo, a to všetko umocnené neistotou z pandémie koronavírusu.

Po rokoch stabilných cien zdraželi obilniny, pred týždňom ohlásili mäsiari, že o 10–12 percent podražie bravčové mäso, ktoré sa ešte pred veľkonočnými sviatkami predávalo za akciové ceny. Vykupuje ho čoraz viac Čína, ktorá si osvojuje západný mäsový štandard. Možnosti Slovenska pokryť dopyt po bravčovom mäse vlastnou produkciou sú pritom biedne, vyrábame len 38 percent toho, čo zjeme.

O nič lepšie nevyzerá situácia v domácej ponuke ovocia. Po mrazivých aprílových nociach je jasné, že opäť budeme odkázaní na dovoz. Jednak máme stále málo produktívnych ovocných sadov, (zo 6 500 hektárov len polovicu možno označiť za sady zodpovedajúce dobrej kvalite a iba 1 500 hektárov má prívlastok excelentné sady), jednak v nich opäť vyčíňal mráz.

Aj tam, kde ovocinári použili všetky dostupné zdroje na ochranu proti mrazom, rátajú škody v desiatkach percent. Z poľnohospodárstva sa stáva aj zásluhou čoraz rozmarnejšieho počasia jedno z najriskantnejších podnikateľských odvetví. Táto nestabilita sa premietne, vlastne už sa premieta do cien.

Nádej, že Slovensko dopestuje tohto roku aspoň 50-tisíc ton ovocia, ktoré kryje domácu spotrebu ani nie spolovice, zmrzla po Veľkej noci. Na Veľkonočný pondelok namerali v južnom ovocinárskom páse Slovenska okolo mínus šesť stupňov Celzia, v prízemnej vrstve dokonca mínus desať stupňov. Nebol to jediný aprílový deň s extrémne nízkymi teplotami, bolo ich dovedna päť. A to ešte nie je koniec tohtoročného veľmi chladného apríla.

Ovocinári odhadujú, že mrazy si vybrali daň v podobe 60– až 70-percentných škôd na marhuliach, len polovičná bude úroda čerešní a relatívne najmenej utrpeli broskyne – straty sa odhadujú v tejto chvíli zhruba na úrovni 30 percent. Lenže poškodené môžu byť aj puky jabloní.

Mrzlo ako v zime

Podľa ovocinárskej štatistiky ide tento rok v stopách vlaňajška. Vtedy zaznamenali meteorológovia dovedna 29 nocí s výskytom mrazu a na ochranu proti nemu vynaložili ovocinári celú jednu pätinu zo všetkých nákladov potrebných na dopestovanie ovocia. Konkrétne 1,9 milióna eur. Tohto roku vystavil mráz zatiaľ pestovateľom účet za 600-tisíc eur. Prídu ešte mrazy? Nie je vylúčené, že v niektorú z nocí tohto či budúceho týždňa teploty opäť klesnú pod nulu.

Klimatológ Pavel Faško hovorí, že charakter zimného a jarného počasia sa evidentne mení. V decembri a januári, keď by malo mrznúť a snežiť, prevláda neslané-nemastné mrzuté počasie – ani zima, ani teplo. Naopak apríl – už jarný mesiac – sa nesie v znamení ustavične sa vracajúcej zimy. Vlani v apríli bolo viac mrazivých dní ako vo februári. Ničivé účinky tohtoročného aprílového mrazu zvýšilo sucho. Zhruba od polovice februára na Slovensku, najmä v Podunajskej nížine, poriadne nepršalo a aj preto sa ovocinárom s mrazmi bojovalo ťažšie.

Studený apríl nie je príznačný len pre Slovensko. Ohne vyháňajúce chlad horeli vo vinohradoch a sadoch vo Francúzsku aj v severnom Taliansku. Z južného Tirolska, ktoré je najproduktívnejšou jabloňovou oblasťou Talianska, prišiel na Slovensko vynález v podobe tzv. peletových piecok. Tie sú podľa šéfa Únie ovocinárov Mariána Vargu oveľa účinnejšie ako parafínové sviece. Vydajú viac tepla a horia po celú mrazivú noc.

Aprílové mrazy, ktorým čelí Slovensko od roku 2016, s výnimkou roku 2018, už nemajú charakter typických jarných mrazov. Pre tie bolo podľa Faška typické, že sa objavovali na dve-tri hodiny okolo východu slnka, lenže vlani i tohto roku v apríli mrzlo dávno pred polnocou až do samého rána. Práve to zvyšuje náklady na ochranu.

Úplne najspoľahlivejšou ochranou proti zmrznutiu kvetov je protimrazová závlaha. Hmlovina z vody na kvietku síce vytvorí ľadový obal, ale pritom chráni kvet tzv. skupenským teplom. Fyzika funguje, lenže jej uplatnenie v praxi je drahé. Na protimrazovú závlahu treba myslieť už pri zakladaní sadu a hektár sadu jabloní vyjde na 50-tisíc eur, čerešní, ktoré sú zakryté sieťami aj proti poškodeniu ľadovcom, dokonca na 70-tisíc eur.

Nečudujme sa, že slovenské ovocie dražie.

Budú marhule po 5 eur?

Vlani vyhnali mrazy cenu marhúľ do astronomických výšok. Tam, kde sa podarilo uchrániť marhule pred mrazom, ich predávali po 4 až 5 eur za kilogram. Boli to kvalitné, dobre vyfarbené, aromatické marhule, také, na aké je našinec zvyknutý.

Dovozové z južnej Európy, hoci boli v akciách obchodných reťazcov ponúkané kilogram po 2,50 až 3 eurá, sa slovenským nevyrovnali. Predčasne odtrhnuté plody, ktorým nie je dopriate prirodzené dozretie, museli vydržať dlhú dopravu v klimatizovaných kamiónoch s riadenou atmosférou a istý čas sa usmievať na zákazníka na pulte. Ovocie šľachtené na mieru supermarketov nemá šancu konkurovať domácej produkcii. Tá sa však v dôsledku mrazov prichádzajúcich už takmer pravidelne v apríli stáva čoraz vrtkavejšou.

"Ani tohto roku nebudú marhule lacné, lanský cenový rekord však vari neprekonáme. Učíme sa bojovať s mrazom,“ upokojuje spotrebiteľov Marián Varga. Sad spoločnosti Plantex je prešpikovaný senzormi, ktoré dávajú prehľad o vývoji teplôt v celom 80-hektárovom priestore. Podľa toho sa správne časuje aj dávkuje ochrana proti mrazivému vzduchu, a to nielen pieckami, sviečkami, ale aj raketovými dýzami, ktoré ťahajú traktory a rozprašujú po stromoch vodnú hmlovinu zmiešanú s potravinárskym parafínom.

Vlani Slovensko dopestovalo len 32-tisíc ton ovocia z pomyselných 50-tisíc ton. Takáto produkcia bola od roku 2016 dosiahnutá len raz – v roku 2018. Koľko to bude v roku 2021?

"Ešte je pred nami máj s troma zmrznutými a Žofiou, potom budeme múdrejší,“ usudzuje Marián Varga. Jedno je isté – Slovensko musí pridať vo výsadbe a najmä v kvalite budovania nových sadov. Nezaobíde sa to bez investícií.

Chýba pšenica, mak nevzišiel

Tohtoročná čudná zima a jar neohrozujú len ovocie, ale klimatickou tortúrou prechádzajú aj ostatné plodiny. Kým nepríde jarný dážď, nepríde ani jar. V tomto roľníckom úsloví, ktoré rád cituje poľnohospodár Ivan Gombár z Dvorov nad Žitavou, je vystihnutá podstata znovuzrodenia života. Kým nezaprší, niet nádeje, že čerstvé siatiny povzchádzajú.

Hoci sa na juhu Slovenska podarilo zasiať plodiny prvého sledu ako sú mak, jačmeň či tvrdá jarná pšenica zavčasu a vzápätí aj repu ešte v marci, od februára trvajúce sucho a potom aprílový chlad skomplikovali vzchádzanie, niekde čerstvo vzídené rastlinky mráz popálil. Mnohým pestovateľom nevzišiel ani druhý raz zasiaty mak a ak áno, tak nepravidelne – rovnako ako mozaikovito povzchádzaná siatina repy.

"Vydýchli sme si až v stredu večer, keď sme v zrážkomere zistili, že na polia spadlo za dva dni dovedna 32 milimetrov vlahy. Z najhoršieho sme vonku,“ ocenil vytúžený dážď Ivan Gombár. Pred štvrťstoročím založil spoločnosť Agro-Gombár, ktorá hospodári v Bardoňove neďaleko známych kúpeľov v Podhájskej.

O desať milimetrov menej dažďa, teda o desať litrov nebeskej vody na jeden štvorcový meter dostali v Solaroch pri Dunajskej Strede, ale šéf tamojšej šľachtiteľskej stanice Istropol Gyula Zalabai, posledný predstaviteľ slávnej slovenskej šľachtiteľskej éry, ktorú odštartovalo trio Bohumír Kábrt – Štefan Szamák a Melichar Bartalos, bol vďačný aj za túto nádielku vlahy. Prišla v pravý čas.

Zato v severnejšie položených Nových Sadoch neďaleko Nitry, ale aj v okolí Topoľčian či na Trnavskej tabuli napršalo len od 9 do 15 milimetrov. A to sa tamojším poľnohospodárom máli. "V jeseni sme nevedeli zasiať oziminy, pretože polia boli rozmočené. Ale od januára u nás poriadne nepršalo, len 9 litrov dažďa je málo, potrebovali by sme zhora aspoň trikrát toľko. Bliká nám už červená,“ zhodnotil situáciu v chotári PD Devio Nové Sady jeho predseda Igor Jakubička.

Družstvo v Nových Sadoch gazduje v desiatich katastroch a patrí k najväčším pestovateľom jarného jačmeňa (730 hektárov), cukrovej repy (485 hektárov) a kukurice (800 hektárov) v okrese Nitra. Prognóza na najbližších desať dní nie je pre PD Devio priaznivá, má iba mrholiť s mizernou výdatnosťou – denne len 0,2 či 0,3 milimetra zrážok.

"Chováme 2 800 kusov dobytka, k tomu 5-tisíc ošípaných. Prednostne musíme myslieť na to, aby sme mali dosť obilia a kukurice pre zvieratá. Ak dopestujme menej zrnovín, budú nižšie tržby, čo môže ohroziť naše investičné zámery,“ vysvetlil možné dosahy sucha Igor Jakubička.

Vrásky na tvári mu robí aj stav porastov ozimnej pšenice. Celá jedna pätina z nich bola vysiata na sklonku novembra. Bol to dôsledok mokrej jesene, po ktorej prišlo dlhé obdobie sucha. Podobný obraz ponúkajú aj mnohé ďalšie chotáre na juhozápadnom Slovensku, ktoré je najväčším producentom obilia v celej krajine.

Pšenica je najdôležitejšou slovenskou obilninou. Dovedna sa pestuje na ploche 400-tisíc hektárov. Roky sa nestalo to, čo vlani v jeseni, keď poľnohospodári, hoci vybavení výkonnými sejačkami, nedokázali kvôli supermokrému októbru a novembru obsiať 15 percent výmery pšenice. Na jar preto mnohí výpadok tejto ozimnej obilniny nahradili jarným jačmeňom, jarnou pšenicou vrátane durumky – tvrdej pšenice. Tam, kde spŕchlo len od 9 do 12 milimetrov, si želajú, aby konečne prišiel tzv. krajinský dážď – výdatný vytrvalý drobný niekoľkodňový dážď. Lenže po oblohe sa preháňajú iba mraky.

Jačmeň po taliansky

Zimy chudobné na sneh a suchú jar sa mnohí pokúšajú prekabátiť jesennou sejbou jarného jačmeňa. Zimy sú totiž miernejšie, jarnému jačmeňu neuškodia a žije zo zásob vlahy z prelomu rokov. Už viac rokov takto pestujú sladovnícky jačmeň Ivan Gombár so synom Marošom v Bardoňove.

Nielen títo poľnohospodári, ale čoraz viac pestovateľov na juhu Slovenska prechádza na tzv. stredomorský model pestovania obilia, ktorý sa uplatňuje v Grécku a Taliansku. Tam pestujú veľmi úspešne slovenskú odrodu jarného jačmeňa IS Maltigo, ktorý vyšľachtil Gyula Zalabai v Solaroch.

Zalabaiov šľachtiteľský tím veľmi pružne zareagoval na meniace sa klimatické podmienky. Do vybraných jarných odrôd prenášajú gén mrazuvzdornosti, aby jarný jačmeň, ktorý má vynikajúce sladovnícke parametre, bezpečne prežil zimu.

"Hoci aj podľa štatistík sú zimy z roka na rok miernejšie, vyskytne sa niekoľko dní s poklesom teplôt hlboko pod nula stupňov Celzia. Keďže jačmeň sa vysieva na veľkú plochu, pestovateľ musí mať istotu, že jarina prežije,“ vysvetlil zámer šľachtenia reagujúceho na klimatickú zmenu Gyula Zalabai.

(sd)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
13 debata chyba