Víno v posledných dvoch desaťročiach zviditeľnilo Slovensko v očiach svetových znalcov a prispelo k rastu sebavedomia krajiny. Špičkové vína boli oceňované od Paríža po Tokio. Teraz celý sektor očividne chradne a hrozí mu obrovský úpadok.
Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska označil situáciu za kritickú. „Sľúbené odškodné, na ktorom ministerstvo pôdohospodárstva a Pôdohospodárska platobná agentúra pracujú od júna 2020, doteraz nebolo vyplatené. Na porovnanie, vo Francúzsku, v Taliansku a Rakúsku odškodnenie z prvej vlny vyplatili v máji a júni roku 2020,“ konštatuje riaditeľka zväzu Jaroslava Kaňuchová Pátková.
Vinári poukazujú na to, že zatiaľ čo ostatné sektory ponúkajú pravidelné kompenzácie na odvrátenie obrovských škôd, ktoré vznikajú v kríze, aká nemá obdobu, ministerstvo ponúklo iba jednorazové odškodnenie, ktoré ani za päť mesiacov od podania žiadosti nebolo vyplatené.
Najžiadanejšia je fľaša po 3,50 eura
Mnohé vinárstva sú podľa Pátkovej úplne na dne. Zhruba štvrtina podnikov nemá z čoho vyplatiť mzdy, v rodinných firmách si ľudia hľadajú iné zamestnanie, aby mali z čoho žiť a udržali nad vodou podniky, do ktorých investovali roky práce, úspory a zobrali si na ich moderné vybavenie úvery.
Koronakríza odhalila, ako je slovenské vinohradníctvo a vinárstvo ľahko zraniteľné. Na európskom trhu sa hromadia prebytky vína. Najväčšie vinárske krajiny ponúkli svojim vinárom peniaze na preskladnenie vína z produkcie ročníka 2019. To začne o pár mesiacov prúdiť na trh. Dovedna sa podľa Pátkovej dostane von z pivníc uprostred roka 750 miliónov litrov vína, čo ešte viac skomplikuje život slovenským vinárom.
„Všetky parametre obchodu s vínom sa zužujú na to, kto je schopný poskytnúť lepšiu cenu. Tá oproti vlaňajšku klesla o 20 percent. Momentálne sa v reťazcoch predáva najviac vína po 3,50 eura za fľašu, pričom tlak na zníženie ceny rastie,“ načrtla situáciu a ďalší vývoj trhu s vínom riaditeľka vinárskeho zväzu.
Obchod s vínom neskomplikovala len stále nezvládnutá pandémia vírusu COVID-19, ale aj odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Francúzski vinári vyčíslili straty z titulu pandémie a brexitu na jednu miliardu eur.
„Nahromadené víno je z tradičných vinárskych krajín, kde upadol aj cestovný ruch a gastronómia hľadá trhy, ktoré by ho mohli absorbovať. A bude smerovať, vlastne už smeruje, aj na Slovensko,“ objasňuje Jaroslava Kaňuchová Pátková medzinárodné súvislosti, v pavučine ktorých sú zamotaní slovenskí vinári.
Podiel zahraničného vína na celkovom predaji vína na slovenskom trhu dosahuje okolo 70 percent. „Pri výmere už len 8 500 hektárov rodiacich vinohradov by nemal byť problém predať slovenskú produkciu. Lenže aj tí slovenskí vinári, ktorí dodávajú víno do obchodných sietí, majú problém, aby sa v nich udržali. Cena, za ktorú sa nakupuje víno, padla pri najžiadanejších lacných vínach hlboko pod dve eurá,“ konštatoval prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Vladimír Mrva.
Vo výhode sa ocitajú intenzívni západoeurópski producenti vína, kde úrody hrozna dosahujú bežne 15, 20 aj 25 ton priemerne po hektári. Na Slovensku sú však vinohrady zväčša prestarnuté, výsadby neúplné a úrody na úrovni len okolo päť ton. To je na produkciu vysoko prívlastkových, a nie masových vín. Len zopár vinárov má moderné vinice, kde sa zberá úroda kombajnami, čo zvyšuje efektívnosť výroby vína v základnej kategórii.
Služba vínu i krajine
Keď sa vlani v lete otvorili vinárstva, ľudia sa do nich hrnuli, aby si užili voľnosti a radosti z ochutnávky vína. Vinárom v letných mesiacoch medziročne stúpli tržby, ale už na konci roka prišla nová vlna pandémie, ktorá schladila nádeje na to, že sa rýchlo podarí prekonať krízu.
„Vinárstva, ktoré sa špecializovali na hotely, reštaurácie, eventy, predaj z dvora či prezentácie vína vo svojich pivniciach, sú teraz odkázané na internetový obchod s vínom, kde sa mimoriadne zvýšila konkurencia,“ opisuje Vladimír Mrva možnosti súčasného odbytu vína skupiny vinárov, ktorá nie je previazaná s obchodnými reťazcami.
Tržby týchto producentov špičkových vín spadli v januári a vo februári na úroveň 20–30 percent. Netrpezlivo čakajú na uvoľnenie predaja. To príde v lepšom prípade na prelome jari a leta. Dovtedy sa však život vo firmách nemôže zastaviť.
„Víno zrie, treba ho číriť, filtrovať a potom plniť do fliaš. To všetko stojí peniaze a mzdy. Nemôžeme odstaviť firmy, prepustiť ľudí, víno nás potrebuje. Nádejame sa, že nájdeme verného zákazníka, ktorý ocení nielen chuť slovenského vína, ale aj jeho blahodarný vplyv na krajinu, súčasťou ktorej sú obrábané vinohrady,“ zhrnul súženia i nádeje vinohradníkov a vinárov Vladimír Mrva.
Čo chce zväz
Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska navrhuje, aby boli špeciálne odškodnení tí producenti, ktorí vyrábajú menej ako 400-tisíc litrov vína a dodávajú výhradne prostredníctvom Horeca segmentu, vlastných predajní, eventov a agroturistiky za vínom. Žiadajú o urýchlené vytvorenie schémy, keď z dôvodu trvania obmedzení nemôžu vinári poskytovať svoje služby. Vinári pritom nemôžu žiadať odškodnenie prostredníctvom ministerstva dopravy, pretože ich IČO je vinárska výroba, aj keď poskytujú aj gastro služby.
Kto včas dáva, dva razy dáva
Lenže tak rýchlo, ako sa mení vinárske prostredie, sa mení aj prostredie samotných spotrebiteľov. Ľudia nezanevreli na víno, ale prísnejšie pozerajú na výdavky zaň, aj preto, že v kríze sú donútení správať sa šetrnejšie. To je voda na mlyn tým, ktorí ponúkajú vína v cene 3 až 5 eur za fľašu, drahšie vína sa predávajú čoraz ťažšie. Obchod tlačí dodávateľov do akcií, lebo sa mu núka najmä zo sveta víno za ceny prv nepredstaviteľné.
Rastú obavy, že keď sa otvoria reštaurácie, na vínnych lístkoch bude prevažovať zahraničné víno, lebo aj vďaka exportným podporám z materských klesne jeho cena. „Ako má však slovenské víno konkurovať zahraničnému, keď doteraz sa vinohradníci a vinári nedočkali podpory, ktorá by im umožnila dostať sa z hlbokej odbytovej krízy,“ pýta sa Jaroslava Kaňuchová Pátková.
Kto včas dáva, dva razy dáva. Jedno stredne veľké vinárstvo zamestnávajúce 24 ľudí má na papieri priklepnutú podporu 25-tisíc eur. Mesačná mzda a odvody na zamestnanca tvoria takmer dvetisíc eur. Zatiaľ však firma rovnako ako ostatné vinárstva pomoc od štátu nedostala. Ako má slovenské vinohradníctvo a vinárstvo súťažiť s konkurenciou, ktorá je lepšie zorganizovaná a štátom aj podporovaná?
„Obávam sa, že ak sa rýchlo nedočkáme pomoci, pustia sa niektoré podniky do klčovania vinohradov. Reálne pri silnom tlaku dovozového vína hrozí pokles cien slovenského hrozna. Než by mali za tejto situácie vinohradníci do novej úrody investovať, hovoria, že vinice vyklčujú,“ zrekapituloval stav a náladu, ktorá vládne medzi vinohradníkmi, prezident zväzu Vladimír Mrva.
Trikolóra ako podpis
Karol Braniš patrí medzi najlepších malokarpatských vinohradníkov. Vrásky na čele mu robí ako všetkým vinárom aktuálna odbytová kríza aj postupujúca pandémia. Zostáva mu ostrihať vinič ešte na ploche osem hektárov. „Dostal som sa do sklzu, pretože dvaja moji pracovníci ochoreli na koronavírus. Ľudia sa boja ísť do kolektívu, lenže práca nepočká. Teraz je to rez a v apríli bude treba letorasty vyviazať. Jedno aj druhé dokážu len šikovné ľudské ruky,“ pripomína Karol Braniš.
Neskrýva obavy z nového ročníka. Všíma si, že na trhu sa objavuje veľa lacného vína s nejasným označením jeho pôvodu. Väčšina zákazníkov sa v kategóriách vín nevyzná, V predaji sú oficiálne povolené vína bez zemepisného označenia pôvodu, ale sú tu slovenskí vinári, ktorí víno dovezú povedzme z Talianska a tými najmenšími možnými písmenami uvedú, že ide o víno z krajiny EÚ, zatiaľ čo veľkými dávajú do pozornosti nejakú vychytenú odrodu, povedzme Syrah.
Víno predávajú pocity a práve na ne títo „tiežvinári“ hrajú. „Skutočná hodnota však neraz nezodpovedá očakávaniam, najmä ak ide o veľmi lacné vína,“ podotýka Karol Braniš. „Kto chodí do Rakúska určite si všimol, že tamojší vinári označujú svoje vína farbami rakúskej vlajky. Prečo by nemohli byť naše vína odlíšené od ostatných slovenskou trikolórou?“ pýta sa vinohradník.