Holandskí ovocinári ako inšpirácia. Slovenskí zeleninári s dosluhujúcimi zetormi

Holanďania nie sú len povestní pestovatelia tulipánov či zemiakov, ale aj ovocia. Kľúčovú rolu v rozvoji ovocinárstva hrá ovocinárska samospráva. Len v okolí Maastrichtu združuje ovocinárske združenie 700 ovocinárov – malých, stredných aj veľkých.

, 22.02.2021 10:00
10

Väčšinu z nich tvoria pestovatelia s výmerou sadov od 2 do 5 hektárov. Na uživenie jednej rodiny to zväčša nestačí, muž či žena majú hlavné zamestnanie, tržby zo sadu sú pre rodinu doplnkovým príjmom, opisuje, ako to vyzerá v Holandsku, predseda Únie ovocinárov Slovenska Marián Varga.

Ovocinárske farmy, ktoré uživia celú rodinu, majú výmeru od 7 až 15 hektárov. Tretiu kategóriu tvoria ovocinári, ktorí hospodária na ploche do 50 hektárov. Zväčšovanie fariem išlo a ide evolučnou cestou. Selekciu farmárov nerobí len trh, ale aj stavovská ovocinárska organizácia. Tá každý rok zostavuje na základe stobodového systému rebríček pestovateľov. Tí, ktorí sa ocitnú na chvoste tabuľky, prichádzajú o výhody plynúce z členstva v organizácii a opúšťajú ju.

A ako to vyzerá na Slovensku? V Registri ovocinárov je 430 pestovateľov, ale v samotnej Ovocinárskej únii, ktorej členovia produkujú 80 percent ovocia na Slovensku, je ich len 40. Väčšina zaregistrovaných ovocinárov nedodáva ovocie na trh, zásobujú v lepšom prípade blízke okolie, často sa produkcia týchto sadov mení na destiláty. Mnohí z nich nevypĺňajú ani povinné koncoročné hlásenia o úrode.

Z novozaložených sadov do výmery päť hektárov možno považovať za veľmi dobrých pestovateľov jednu tretinu. Niektorí z nich už prekračujú svojou produkciou rámec regionálneho trhu a tak začínajú kooperovať s odbytovým združením Bonum, ktoré vie dostať ich produkciu aj do obchodných reťazcov. Ide však už o "vyšší level“, pretože toto ovocie treba certifikovať. A to nie je jednoduché, pretože musia splniť tristo rôznych kritérií.

Na Slovensku však dve tretiny najmä drobných ovocinárov patria medzi extenzívnych pestovateľov.

Sebestačnosť v ovocí je nízka, len na úrovni 20 percent, a to Slovensko patrí medzi krajiny s najlepšími podmienkami na pestovanie jabĺk. Na to, aby krajina nebola odkázaná na dovozy, musela by každoročne vysadiť jablone na 250 hektároch a ďalšie ovocné druhy na 50 hektároch. Podľa Vargu by si to žiadalo ročnú dotáciu na výsadbu 6,5 milióna eur a takú istú sumu na nákup techniky do sadov. Rodinná farma by mala štartovať od výmery najmenej päť hektárov. Za sedem až desať rokov by mohlo byť Slovensko sebestačné.

Ani najštedrejšia redistributívna platba nie je riešením, pokiaľ sa koncepčne nevyrieši pomoc pri zakladaní nových fariem, teda ich dotovanie v kombinácii s úverovaním založeným na bonifikácii úrokov, myslí si Marián Varga.

Miznúci domáci zeleninári

Na Slovensku sa v roku 2019 pestovala zelenina na ploche 6 391 hektárov. V časoch, keď väčšina zeleniny pochádzala z domácich plantáží, bola jej výmera sedemkrát väčšia. Lenže kde tie lanské snehy sú. Najmenší pestovatelia, teda s výmerou od 1 do 5 hektárov, pestovali zeleninu na ploche 440 hektárov. Čo by im najviac pomohlo?

"Obrovským problémom malých farmárov je nedostatočná vybavenosť technikou, so starými zetormi produkcia zeleniny neporastie,“ myslí si riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast. Dodáva, že zeleninári potrebujú reálne peniaze z II. piliera zameraného na projektové podpory, prostredníctvom ktorých by si vybudovali hospodárstva. Ide o investície do traktorov, závlah, postrekovačov a inej techniky a z I. piliera prichodí dať skutočne citeľnú podporu cez tzv. viazané platby umožňujúce stimulovať výrobu ovocia a zeleniny.

Šumichrast ilustruje, ako sa veci majú, na príklade pestovania niektorých plodín. Ak chce malý pestovateľ robiť cibuľu, len osivo ho vyjde na 1 500 eur, pri cesnaku sú náklady okolo 4 500 eur a pri melónoch 5 000 eur a kde sú ešte náklady na prípravky na ochranu rastlín (či už konvenčné, alebo bio) a výdavky na hnojenie. Predstava, že ľudia vystačia s motykou, kosákom a krhlou, umrela dávno v 20. storočí.

"Farmárovi nepomôže 50, 100 ani 150 eur navyše. Minúť milióny eur cez redistributívnu platbu, ktorá je odviazaná od produkcie, nie je dobrý nápad,“ myslí si Šumichrast.

Šumichrast dodal, že pri zelenine je podobne ako pri ovocí mimoriadne dôležitý krátky obchodný reťazec. Práve preto treba budovať odbytové združenia. Sú však aj malí producenti, ktorí chcú budovať vlastnú značku a vystačia si s predajom na lokálnom trhu. Aj týchto treba podporiť.

(sd)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
10 debata chyba
Viac na túto tému: #farmári #Holandsko #ovocie #sebestačnosť #zelenina #Zetor