Štefan Mihina, rodák z Bučian, bol pokračovateľom plesníkovsky chápanej ako vedy, ktorá sa zaujímala o všetky rozvoja spoločnosti. Mihina rozvinul výskum systémov a technológií chovu hospodárskych zvierat so zreteľom na ich potreby a požiadavky životného prostredia. Bol koordinátorom, zodpovedným riešiteľom a spoluriešiteľom desiatok projektov.
Prekročil rolu výskumníka a stal sa, ako rástli jeho skúsenosti, aj organizátorom, manažérom vedy. Svoj profesionálny život spojil s dvoma kľúčovými inštitúciami poľnohospodárskej vedy a vzdelávania – s Výskumným ústavom živočíšnej výroby a so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou. Viedol Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum a posledných osem rokov stál na čele pôdohospodárskej akadémie.
Uznávali ho aj v zahraničí. V roku 2020 bol zvolený za viceprezidenta Európskej únie pôdohospodárskych akadémií, pôsobil ako člen prezídia a viceprezident Európskej federácie pre výskum v chove hospodárskych zvierat, bol členom Európskej zootechnickej asociácie (EAAP), Americkej asociácie pre techniku v poľnohospodárstve a v biosystémoch (ASABE), vedeckej rady Slovenskej akadémie vied a i. Bol členom vedeckých rád slovenských univerzít, členom redakčných rád vedeckých a odborných časopisov.
Po nositeľovi viacerých vyznamenaní za rozvoj vedy a školstva zostane prázdne miesto. V pamäti tých, čo ho dobre poznali, však navždy zostane jeho dobro, vysoké a chytľavé pracovné nasadenie, nezištná profesijná i priateľská podpora, pochopenie a zmysel pre precíznosť.