Cesta medzi poľom, farmou a spotrebiteľom sa skracuje, vylučuje zbytočných sprostredkovateľov. Zatiaľ stále doplnkový trh potravín z mesiaca na mesiac rastie. Ak sa doteraz hovorilo výlučne len o negatívnych dôsledkoch pandémie, objavujeme konečne niečo pozitívne. Pre podnikavých slovenských poľnohospodárov sa rodí nové obchodné prostredie, ktoré môže prispieť k oživeniu zbedačenej živočíšnej výroby, ale aj pestovaniu ovocia a zeleniny a tým k celkovému oživeniu poľnohospodárstva.
Vari v každom kúte Slovenska sa nájde oáza duchaplného podnikania na pôde, rozvoj ktorej sa spája s novými informačnými technológiami. Práve ony umožňujú posúvať produkciu družstiev a fariem ďaleko za hranice svojho chotára či okresu. Vytvárajú nielen nový trh, ale aj siete vzájomne spolupracujúcich veľkých a malých poľnohospodárov. Jeden takýto podnik sme našli v Lieskovci pri Zvolene. Na čele tamojšieho poľnohospodárskeho družstva stojí rozhľadená a energická poľnohospodárska inžinierka Martina Luptáková.
Dvojtisíchektárové družstvo v Lieskovci pred troma rokmi podalo na Pôdohospodársku platobnú agentúru projekt, ktorý zoskupoval snahu troch ďalších menších agropodnikateľov finalizovať a predávať mäso a mlieko. Mali sa predávať pod značkou Lieskovský farmárik. Neuspeli. Riaditeľku lieskovského družstva to neodradilo. Odhodlala sa otvoriť malý družstevný obchod, ktorý ľuďom ponúkol čerstvé mlieko, kuracie mäso, vajíčka, neskôr parené syry. A do toho prišla pandémia koronavírusu, ktorá postavila život i podnikanie z nôh na hlavu.
Vajce deduškovho detstva
Pre jedných tragédia, pre PD Lieskovec a malých farmárov z jeho blízkeho okolia dodávajúcich svoje produkty do družstevného kontajnerového obchodu sa však náhle otvorila veľká príležitosť. Keď ľudia zo Zvolena a jeho okolia vykúpili supermarkety, vrhli sa na ďalšie obchody ponúkajúce potraviny. Tak v Lieskovci objavili čistý prameň čerstvých potravín. Spontánne reakcie návštevníkov družstevného obchodu Martinu Luptákovú zaskočili a zároveň povzbudili.
Boli napospol pozitívne. Osemdesiatročný starý pán jej povedal, že iné vajíčka si už nekúpi, pretože praženica z lieskovských vajíčok ho preniesla do čias detstva. Mladá Zvolenčanka zasa zaskočila družstevníkov názorom, že tieto vajíčka sú „akési vajíčkovejšie“. Majú až do škoricova sfarbené žĺtky, bielky, ktoré držia, neroztekajú sa, dajú sa skvele vyšľahať. Čo sú to za vajcia?
Nuž, pochádzali z voľného výbehu, ktorý pre sliepky urobil Lieskovský farmárik s kooperujúcim Agrodružstvom Klokoč. To leží na ceste zo Zvolena smerom na Slatinské lazy. Boli tu prázdne dvadsaťročné ošipárne, v ktorých družstevníci postupne začali chovať päťtisíc sliepok. Koľko je po Slovensku roztrúsených takýchto opustených fariem živočíšnej výroby, ktoré sú nevyužité a padá im strecha na hlavu?
Denná znáška nestačí kryť dopyt po vajíčkach, družstevníci preto idú upraviť ďalšie dve staré maštale. Vajcia sa dobre predávajú. Ľudia, ktorí ich ochutnali, sú ochotní zaplatiť 20 centov za kus, lebo je to koncentrát zdravia rovno z prírody. Za taký označil vajce z voľného výbehu v rozhovore pre Pravdu profesor Viliam Bada, nestor liečby srdcovocievnych chorôb na bratislavských Kramároch.
Bada oceňoval fakt, že sliepky behajú po dvore, zobkajú trávu, červíky, minerály a nemajú na slniečku núdzu o vitamín D. Preto je ich vajce zdravou bielkovinovou bombou. Dobrý podnikateľ je ten, ktorý vie využiť každú príležitosť. V družstevnom obchode začali ponúkať klobásy, tlačenky a masť z mangalice. Stál za nimi Ľubomír Knap z Lukového. Tento rodený gazda, mäsiar a mliekar v jednej osobe choval aj kravy, býčky, vyrábal jogurty a syry.
Ponúkli ich v Lieskovskom farmárikovi. Ujali sa a družstvo dnes chová 60 ošípaných mangalíc, kučeravých prasiatok rozšírených v Maďarsku a na Balkáne. Bravčová masť z nich je lahodnejšia, mäso šťavnatejšie a podiel tzv. zlého cholesterolu je podstatne nižší ako z klasickej ošípanej. A Ľubomír Knap má práce a práce.
Do ponuky obchodu sa dostala aj vodná hydina. Husi a kačice na Slovensku už takmer nik nechová, ale na farme Trnka v Hradnej medzi Očovou a Detvou je chovateľ, ktorý ponúka cez družstevný obchod aj kačky, húsky a morky. Korona akcelerovala dopyt, pretože zmenila pohľad ľudí na potraviny.
Riaditeľka lieskovského družstva Martina Luptáková hovorí, že našli zákazníkov, ktorí oceňujú jasný pôvod a čerstvosť výrobkov, nekupujú zbytočne veľa potravín, ako je typické pre ľudí reagujúcich na akciové ponuky supermarketov. Vyhľadávajú kvalitu, hoci aj za vyššiu cenu.
Jahňa z facebooku a šrámy z kukurice
Vlani na jar sa ocitli v slepej uličke stovky chovateľov tzv. veľkonočných jahniat. Prakticky celý trh držali v rukách talianski obchodníci, ktorí z roka na rok znižovali ceny. Pandémia koronavírusu neznesiteľnú situáciu vygradovala na maximum. Vtedy Martine Luptákovej zišlo na um ponúknuť jahňatá cez vlastný obchod ako veľkonočnú delikatesu. Keď sa nečakane predalo 60 jahniat, tím družstevníčok vyhodil ponuku na facebook, čo vyvolalo nečakanú lavínu dopytu.
„Predali sme všetkých 420 našich jahniat a ďalších takmer 400 od piatich chovateľov,“ zrekapitulovala výsledok lanskej nevídanej jahňacej kampane. Tá ukázala, že keď sa ľuďom ponúkne chutné mäso, siahnu po ňom. To už, pravda, predaj čerstvých produktov utešene rástol, pretože družstvo za pochodu vybudovalo nielen malú syrárničku, ale aj vlastný e-shop. Na objednávky z celého Slovenska reagovalo kúpou dvoch áut, ktoré dnes rozvážajú tovar od Zvolena smerom na Bratislavu aj Košice.
Na otázku, či sa oplatí zapodievať sa spracovaním a predajom výrobkov, riaditeľka lieskovského družstva odvetí, že naozaj to stojí veľa práce, ale veď pandémia postavila všetkých pred otázku – ako ďalej. A tu našli východisko, ktoré si, pravdaže, vyžiadalo od všetkých v družstve, aby pružne meniac seba samých reagovali na otvárajúce sa možnosti.
„Hľadáme nové príležitosti. Vlani sme napríklad začali predávať cukrovú kukuricu a časť z nej sme ponúkli Zvolenčanom, aby si prišli sami obrať. Vtedy som si uvedomila, ako sme sa my sami zmenili. Túžime po čerstvých lahôdkach, ale niektorým prekáža, keď musia urobiť krok navyše a na poli sa stretnú s neočakávanou prekážkou. Prečo ste neostrihali kukurici listy, došľahali a dorezali nás! – sťažovali sa mi niektorí zo zberačov,“ ponúkla pohľad poľnohospodárov na novú generáciu slovenských spotrebiteľov.
Aj sami družstevníci zistili, že dopestovať dnes žiadaný cesnak nie je vôbec jednoduché. „Nanovo sa učíme pestovateľským zručnostiam, ktoré boli kedysi pre obyvateľov vidieka samozrejmosťou,“ konštatovala Martina Luptáková, keď opisovala, ako sa pustili pestovať cesnak na výmere dvoch hektárov. Ručná práca, zohnutý chrbát, komu by sa do toho dnes chcelo. Jej tím sa však vie a chce boriť s prekážkami. Na jar chystá pre Zvolenčanov prekvapenie – vysejú hrášok na samozber.
Iniciatíva zdola a zhora
Do nových pestovateľsko-obchodných aktivít družstvo v Lieskovci pri Zvolene investovalo za posledné tri roky obrovské prostriedky, doteraz okolo 200-tisíc eur. Návratnosť odhaduje riaditeľka družstva Martina Luptáková na tri až štyri roky. Keby boli dostali dotáciu na projekt, ktorý napokon realizovali za vlastné, bolo by všetko jednoduchšie.
V skutočnosti život či rezort pôdohospodárstva chystajú jedno prekvapenie za druhým. Na konci roka ministerstvo lineárne skrátilo dotácie všetkým poľnohospodárom a k tomu zvýšilo platby za árendu pôdy, ktorú si poľnohospodári prenajímajú od Slovenského pozemkového fondu. Len na zvýšenom prenájme zaplatilo družstvo štátu 40-tisíc eur.
Teraz minister Ján Mičovský chystá zavedenie redistributívnej platby, čo znamená, že veľkým družstvám sa zníži priama platba na hektár o desiatky eur. Získané prostriedky majú ísť na podporu malých fariem. Isteže treba podporiť aj malých, ale nie tak, že to odkrví aj tých, čo reálne produkujú potraviny pre trh.
„Opatrenia, ktoré robí rezort, akoby nereflektovali a nerozlišovali, kto a ako podniká. Naše družstvo kooperuje s malými farmármi, dostáva ich produkciu na trh, zvyšuje pridanú hodnotu, ktorú získava prvovýrobca – družstevník aj kooperujúci farmár. Znova a znova však čelíme prekvapujúcim rozhodnutiam rezortu, ktoré znehodnocujú predchádzajúcu prácu,“ hovorí na margo podnikateľských podmienok Martina Luptáková a dodáva: „Oberá to o chuť podnikať i o peniaze, s ktorými ste rátali.“