Nie náhodou stoja na čele protestov pekári. Dlhodobo patria k najzraniteľnejším v potravinárstve, roky hospodária na rozhraní zisku a straty. Chlieb a pečivo sa konzumujú denne a ľudia citlivo reagujú na každú zmenu, najmä vtedy, keď sa im zhoršia životné podmienky. Rok od vypuknutia covidovej pandémie sú v strehu najmä rodiny so znižujúcimi sa príjmami, ale aj pekárne či cukrárne – predávajú menej tovaru ako v roku 2019.
Pekári zaregistrovali, že pozvoľna sa mení štruktúra spotreby. Sortiment nakupovaných výrobkov sa zjednodušuje, keď mierne rastie spotreba chleba, ako-tak sa drží spotreba rožkov, ale klesol predaj obľúbených plnených výrobkov – závinov, buchiet, croisantov.
Zmenu vyvolalo "covidové“ prerušenie vyučovania v školách a odstavenie celého gastrosektora na vedľajšiu koľaj, čo ešte znásobili nižšie príjmy celých skupín obyvateľstva zamestnaných v najrizikovejších odvetviach, ako sú cestovný ruch, hotely, reštaurácie.
A práve v tomto čase prichádza vláda s novelou zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ktorá škrtá zo zákona dve tzv. nekalé obchodné praktiky. Za tie aktuálny zákon považuje ceny potravín pod ekonomicky oprávnené náklady a predaj potravín pod nákupnú cenu.
Iný kraj, iný mrav?
Mičovského rezort novelu obhajuje tým, že Európska únia má problém s uznaním práve týchto dvoch ustanovení zákona. Nie sú v súlade s európskou smernicou. Tá však podľa slovenských potravinárov nepostihuje všetky odtienky obchodných vzťahov v starých a nových členských krajinách. Iné mravy platia v Rakúsku či v Škandinávii a iné na Slovensku. Pekári tvrdia, že ak novela zákona 91/2019 zruší nateraz zakázaný nákup potravín pod ekonomicky oprávnené náklady výrobcu, ocitnú sa v zóne likvidácie.
„Poslanci by novelou zákona umožnili, aby dodávatelia základnej potraviny chleba a pečiva, ale aj ďalší slovenskí výrobcovia potravín boli znovu nútení akceptovať akúkoľvek požiadavku reťazcov na predajnú cenu, aj keď by ponúkaná cena bola pod výrobné náklady a každou dodávkou tovaru by sme vytvárali stratu,“ vysvetľuje Tatiana Lopuchová, predsedníčka predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Pekári upozornili, že aj kvôli pandémii sa dostali do obrovskej závislosti predaja svojich výrobkov cez siete reťazcov. Na trh ide cez ne vyše 80 percent potravinárskych výrobkov. Lopúchová sa obáva, že po novele zákona sa reťazce budú s pekármi pohrávať ako mačka s myšou a dostanú ich s cenami tam, kde budú potrebovať.
Proti novele zákona protestuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). "Zákon, ktorý sa otváral za účelom implementácie európskej smernice o nekalých obchodných praktikách, nakoniec vedie k vypusteniu zásadných neprimeraných podmienok. Tie boli do legislatívy zapracované na základe reálnych neprimeraných praktík uplatňovaných zo strany obchodu. Platnosť neprimeraných podmienok trvá len od mája 2019 a sme toho názoru, že neexistujú pádne dôvody na ich vypustenie. Z reálneho života totiž nevymizli,“ objasnil pozíciu SPPK Matej Korpáš.
Obchodníci: Čo vlastne platí?
Iný právny názor však ponúkajú obchodné reťazce zoskupené v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO). "Ustanovenie o ekonomicky oprávnených nákladoch je v rozpore so slovenským aj európskym právom. Existuje stanovisko Protimonopolného úradu, ktorý skonštatoval protiprávnosť, a tiež Európskej komisie, ktorá žiada zrušiť toto ustanovenie z dôvodu nesúladu s európskym právom,“ vysvetľuje dôvod novelizácie zákona Martin Krajčovič, predseda SAMO. Krajčovič upozorňuje na paradox, že "obchodníci na jednej strane nesmú nakupovať tovar pod ekonomicky oprávnené náklady, na druhej strane však podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže nesmú vedieť ekonomicky oprávnené náklady. Krajčovič je presvedčený, že vypustením tohto opatrenia sa dá zákon o neprimeraných podmienkach v tomto bode do súladu so slovenským a európskym právom.
Zákon je vždy odrazom meniacich sa podmienok v ekonomike a živote spoločnosti. Tie boli iné v čase príchodu reťazcov na Slovensko pred 20 rokmi a sú iné teraz. "Plakať nad rozliatym mliekom je neskoro. Chyba sa urobila na samom začiatku, keď sa na Slovensku etabloval prvý obchodný reťazec,“ hovorí Jarmila Halgašová, poslankyňa NR SR za SaS. Slovensko nebolo členským štátom EÚ, takže si mohlo podľa Halgašovej stanoviť vlastné a jasné pravidlá. Žiaľ, neurobilo tak.
"Nemôžeme zahraničným obchodným reťazcom zazlievať, že využili príležitosť. Dnes síce deklarujú, že majú záujem pomôcť slovenským potravinárom, ale slovenské produkty dosiahli úroveň vystavenia na pulte 37 percent oproti 50 percentám v roku 2011. Preto si myslím, že Slovensko zatiaľ taký zákon potrebuje,“ vraví Jarmila Halgašová.
Novela môže znieť inak
Halgašová pred vstupom do politiky dlhé roky manažovala Potravinársku komoru Slovenska. Nepovažuje za správne, že novela vypúšťa z neprimeraných podmienok nákup a predaj potravín pod ekonomicky oprávnené náklady a predaj potravín odberateľom spotrebiteľovi za nižšiu cenu, ako bola kúpna cena.
Európska komisia ich síce vyhodnotila ako opatrenia, ktoré sú v rozpore so Zmluvou o fungovaní EÚ, pretože bránia voľnému pohybu tovaru. Kvôli tomu hrozí Slovenskej republike infringement – konanie za porušenie dohody. Lenže Európsky parlament vlani v októbri schválil zmenu nariadenia o spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami (SOT), ktoré zakazuje predaj potravín za stratu.
A to aj z pohľadu Mičovského novely môže meniť situáciu. Zaujímavý na danom ustanovení je podľa Halgašovej zákaz predaja za stratu. "Predajom za stratu sa rozumie predaj pod kúpnu cenu, čo by naznačovalo, že ide o predaj v rámci predaja obchodných reťazcov voči spotrebiteľom.“
Koaličnej poslankyni prekáža aj to, že rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka novelou ruší zverejňovanie výroku rozhodnutí. Považuje to za krok späť, ktorý "zneviditeľňuje“ konania ministerstva, tobôž, keď sa koalícia prihlásila v programovom vyhlásení k transparentnosti.
Halgašová chce ešte pred podaním pozmeňovacieho návrhu konzultovať veci, aby boli v súlade s právom EÚ. Návrh predloží až po konzultácii s koaličnými partnermi.
Život ide po svojom
Medzi pekármi, cestovinármi a cukrármi, ktorí dovedna zamestnávajú 12-tisíc ľudí, rastie napätie z neistej budúcnosti. Najmä v regiónoch, kde významný podiel na predaji ich produkcie tvoril cestovný ruch.
"Je to katastrofa, pekárenská výroba klesla o 30 až 40 percent a cukrárenská o 70 až 80 percent oproti obdobiu pred pandémiou,“ porovnáva situáciu v regióne Nízkych a Vysokých Tatier a na Orave Slavomír Moravčík zo spoločnosti Lippek Liptovský Mikuláš. Dodal, že ak je denne v najfrekventovanejšej turistickej oblasti Slovenska 30-tisíc ľudí, pekári pre nich upečú 60-tisíc rožkov a tisíc chlebov. Táto výroba v dôsledku uzavretia stredísk cestovného ruchu išla k ľadu.
Moravčík apeluje na vládu, aby dobre zvážila novelu zákona. Ak bude prijatá v navrhovanom znení, povedie k ďalšiemu tlaku na ceny výrobkov, prepúšťaniu a nevylučuje ani zhoršovanie kvality výrobkov. Časť producentov sa môže zachraňovať používaním lacnejších surovín či zamestnávaním ľudí načierno.