Dva razy meraj, raz peč

Posledných tridsať rokov zmenilo trh s chlebom, pečivom a cukrárskymi výrobkami na nepoznanie. Postarali sa o to malé a stredné pekárne, ktoré pred rokom 1989 takmer neexistovali, lebo príliš páchli súkromným podnikaním. Dnes je na Slovensku okolo 500 pekární, v máloktorom sektore je konkurencia vybičovaná ako v tomto.

, 01.02.2021 10:00
debata

Juraj Oremus z Bánova neďaleko Šurian začal piecť chlieb s bratom a piatimi zamestnancami vo februári roku 1992. Odvtedy podnik neuveriteľne vyrástol. Chlieb a pestrú paletu výrobkov – je ich vyše sto – pečie už v Nových Zámkoch. Dáva prácu 140 ľuďom a chlieb s pečivom a inými chuťovkami predáva vari vo všetkých väčších mestách na juhozápade Slovenska.

Cestu k úspechu otvorilo Oremusovi poctivé remeslo: pri chlebíku vitálny kvások, cesto, ktorému nechýbal dotyk ľudskej ruky. Potrpí si na múku z dobrej slovenskej pšenice a raže. Na chutný chlieb netreba veľa: múku, vodu, droždie, soľ a šikovného pekára. Ten z pece vždy vytiahne bochník nadýchaný, ľahučký, s chrumkavou kôrkou.

Oremusov chlieb a pečivo predávajú domáce i zahraničné obchodné reťazce, aj malé súkromné obchodíky.

"Každý pekár upečie iný chlieb, ide o to, aby si ľudia zapamätali nenapodobiteľnú chuť vášho chlebíka,“ hovorí Juraj Oremus. Na margo vzťahov s obchodníkmi podotkne, že v živote nedostal nič zadarmo a rovnako prienik do siete reťazcov ho stál veľa úsilia. V posledných rokoch sa mnohé veci vykryštalizovali.

"Máločo je také citlivé ako obchodné vzťahy,“ vraví pekár a pripomenie, že aj v obchode s potravinami platí, dva razy meraj a raz rež, teda peč – bochník, zmluvu i zákon. Nerád by sa dočkal nemilých prekvapení.

Pandémiou poznamenaný rok 2020 i začínajúci sa rok 2021 mení dopyt po výrobkoch. Mierne sa zvýšila spotreba chleba, ale klesá predaj závinov, buchtičiek, croisantov. Deti prestali chodiť do škôl, pozatvárané sú internáty, bufety a v domácnostiach, kde rodičom klesli príjmy, odrazu stačí len chlieb.

Najdôležitejšia v každom podnikaní je kontinuita. Oremus vraví, že zohnať dnes hotového pekára je nemožné. O povolanie medzi mladými ľuďmi je minimálny či skôr nijaký záujem, potravinárske školy nevedia tento odbor obsadiť. Súvisí to zrejme s tým, že pekáreň si ľudia spájajú s lopotou a skorým vstávaním. Pekári zostali ranostajmi. Nároky na remeslo sa však zmenili, treba rozumieť počítačom, ale aj kvásku a cestu.

"Ľudí si vychovávame sami. Nových pracovníkov pozorne sledujeme a keď prejavia potrebné zručnosti, zoberú si ich na starosť naši technológovia,“ vysvetlí Juraj Oremus. Je to prácne, ale inak to nejde.

Platy v pekárňach sú spravidla len o čosi vyššie, ako je minimálna mzda. Dvíhajú ich príplatky za prácu počas víkendov a sviatkov, plus nočné príplatky. Oremus k nim pridal motivačné prémie. Kto pečie dobrý chlieb, si ich zaslúži.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #chlieb #pečivo #pekárne
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy