PKS odmieta tvrdenie, že toto opatrenie pomôže slovenským potravinárom. Výsledné znenie zákona je podľa nich navyše nejednoznačné a zmätočné, otázny je aj jeho súlad s právom Európskej únie.
PKS sa odvoláva aj na fakt, že ani návrh Plánu obnovy nepočíta s podporou potravinárstva. „Pripomíname, že v návrhu dokumentu k Fondu obnovy EÚ Slovenská republika nepočíta so žiadnou finančnou podporou výroby potravín, rovnako sa s potravinármi nepočíta ani v štátnom rozpočte SR na rok 2021 je v rámci štátnej pomoci. Zriadenie registra potravín k potravinovej bezpečnosti Slovenska nijako nepomôže,“ píše PKS vo vyhlásení. Navyše, európske právo už v súčasnej dobe ustanovuje rozsiahle povinnosti pre potravinárov ohľadom poskytovania povinných informácií o potravine a v boji proti potravinovým podvodom. Na trhu zároveň existuje množstvo aplikácií, ktoré ponúkajú výživové údaje potravín, či údaje k krajine pôvodu potraviny a surovín. Množstvo registrov ustanovuje slovenská legislatíva už v súčasnosti, napríklad registre v súvislosti s potravinárskymi prevádzkami, novými potravinami, výživovými doplnkami a potravinami na osobitné výživové účely. „Namiesto zjednodušenia administratívnej záťaže potravinárov zlúčením týchto registrov pridávajú zákonodarcovia ďalší do zoznamu,“ hovorí PKS.
Potravinárska komora Slovenska je zároveň proti vytváraniu národných kritérií hodnotenia potravín, nakoľko tieto sa momentálne vytvárajú na úrovni Európskej únie. „Slovenská republika by sa mala zamerať na aktívne pripomienkovanie a diskusiu k európskym návrhom tak, aby európsky systém nediskriminoval žiadnych výrobcov ani skupiny výrobkov. Namiesto toho prichádzame s národnými riešeniami, ktoré v podobe, v akej boli schválené, s vysokou pravdepodobnosťou skončia v zozname populistických opatrení v súvislosti s potravinami, ktoré stáli štátny rozpočet nemalé finančné prostriedky bez reálneho účinku, ako napríklad súkromné pálenie alkoholu či Národný potravinový katalóg,“ dodávajú potravinári.