Pôda nepotrebuje iba hospodára, ktorý rozumie jej potrebám, ale aj človeka, ktorý sa vie zastať ostatných roľníkov, jasne sformulovať ich zámery a projektovať rozvoj odvetvia na desaťročia dopredu. Árpád Mészáros myslel viac než len v mierke jedného podniku.
Kariéru začal v roku 1982 ako ekonóm na Štátnom majetku Hubice. Neskôr po novembrovej revolúcii sa osamostatnil a vybudoval vo Štvrtku na Ostrove spolu so synmi prosperujúce poľnohospodárske spoločnosti.
Citlivo prežíval, ako sa v obilnici Slovenska rozpadá rozpadá kedysi nadpriemerne produktívne poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Nepatril k tým, ktorí donekonečna bedákajú nad rozliatym mliekom, ale hľadal možnosti ako sa vymaniť z úpadku. Kľúč k oživeniu videl v modernizácii závlahového hospodárstva, ktoré by umožnilo reštart zeleninárstva a ovocinárstva. Bol protagonistom spestrenia poľnohospodárskej výroby.
Žiaľ nedožil sa jedného zo svojich veľkých projektov, ktorým bolo spracovanie ošípaných a predaj regionálnych mäsových výrobkov. Mészáros podporoval budovanie rodinných hospodárstiev, veril, že pokiaľ sa do poľnohospodárstva vráti pokolenie jeho synov, potom má odvetvie budúcnosť.
V lete tohto roku Árpád Mészáros spolu s riaditeľkou Agrárnej komory Slovenska Helenou Patasiovou zorganizovali v Kľúčovci stretnutie mladých zeleninárov zo Žitného ostrova s ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským. Farmári z juhu sa mali čím pochváliť. Rozbehli produkciu mrkvy vo veľkom štýle a bol to práve Mészáros, ktorý naliehal, aby rezort vytvoril potrebné podporné zázemie na vybudovanie výkonných zeleninárskych hospodárstiev.
Od ministra vtedy padlo ubezpečenie, že ako politik sa postará o presadenie financovania kľúčových potrieb poľnohospodárstva. Lenže v decembri prišli dve ľadové sprchy. Jedna v podobe úmrtia Ivana Oravca a Árpáda Mészárosa a druhá v tom, že vláda zabudla zaradiť poľnohospodárstvo do plánu obnovy.
Minister Ján Mičovský, ktorý leží chorý na covid v nemocnici, odkázal cez svojich hovorcov, že urobí všetko preto, aby dostal do plánu obnovy aj poľnohospodárstvo. Nevedno, či sa mu to podarí, ale Mészáros aj Oravec boli muži, ktorí za záujmy poľnohospodárov slúžili svojej zemi verne. Až do skonania. Pamäťou na nich by bolo, keby vláda konečne prekročila rámec tridsaťročného vytláčania poľnohospodárstva zo sféry prvoradých štátnych záujmov. Práve títo muži dôrazne upozorňovali, na to, ako dôležitá je pre Slovensko potravinová sebestačnosť.