Ivan Oravec vedel, čoho je hoden chlieb

Ivan Oravec, jeden z najznámejších slovenských poľnohospodárov, úspešný manažér PD Devio Nové Sady a bezmála jedno desaťročie predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, nie je už medzi nami. Čestný a rovný muž, slovo ktorého vždy platilo, či už ho povedal radovému družstevníkovi, alebo predsedovi vlády, zomrel nadránom na Štedrý deň.

, 27.12.2020 18:00
6

Dobrí ľudia majú krásnu smrť, odídu síce bez rozlúčky, ale netrápia sa. Ich účty so svetom sú vyrovnané, odchádzajú s čistým stolom, a predsa nám veľmi chýbajú. Rodine, družstvu, priateľom, tisícom známych, ktorí mali česť ho spoznať. Vďaka médiám v jednom období poznalo Oravca vari celé Slovensko. Málokto s takým zápalom, vervou a rozhodnosťou obhajoval záujmy poľnohospodárov ako tento muž s kaderou havraních vlasov.

Ivan Oravec sa narodil rok po vojne v skromných pomeroch v Lukáčovciach, dedinke na ceste medzi Nitrou a Hlohovcom. Dychtil po zmenách, ktoré by urobili zo Slovenska modernú krajinu. Ľahko sa učil a rýchlo sa vyprofiloval ako líder. Možno aj preto, že zľahka narábal so slovom, v diskusiách priťahoval pozornosť a zvládal viesť rovesníkov ako ich prirodzený vodca.

Nebola náhoda, že sa stal jedným z predstaviteľov generácie buričských študentov pamätného roku 1968. Na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre formoval politiku Centrálneho vysokoškolského výboru. Stalo sa mu to osudným. Za svoju produbčekovskú orientáciu na 20 rokov doplatil. Zišlo z kariéry na univerzite, poslali ho do výroby.

Na jar roku 1989 zvolili Ivana Oravca v tajných voľbách za predsedu JRD 9. máj v Nových Sadoch. Bol to čas, keď sa komunistická strana usilovala vyrovnať s normalizátorskou minulosťou tým, že začala dávať príležitosti ľuďom, ktorých odvrhla a urobila z nich občanov bez väčších životných príležitostí. V novembri 1989, keď všade hlasovali o dôvere riaditeľom podnikov a predsedom družstiev, Oravcovi ju družstevníci opätovne vyslovili.

S odstupom tridsiatich rokov si družstevníci v Nových Sadoch a ďalších ôsmich dedinkách okolo uvedomujú, že si v revolučnom čase vybrali na čelo spoločného družstva človeka, ktorý rozumel nielen pôde, zvieratám, ale predovšetkým vždy obhájil záujmy každého z podielnikov – bez rozdielu, či bol väčší, alebo menší.

Do transformácie vstúpilo družstvo s vyše tisíc členmi. Tí do spoločného hospodárstva vložili zväčša pár hektárov pôdy, k tomu kravičky – živiteľky rodín, pár koní, pluhy, sejačky. Tá doba je dávno za nami, ale stala sa opätovne živou v roku 1992, keď podľa transformačného zákona bolo treba vyrátať podiel každého družstevníka podľa vloženej pôdy, inventáru a odpracovaných rokov. Oravec vytvoril niekoľko pracovných skupín, ktoré poobchádzali dediny, aby čo najspravodlivejšie zmapovali a rozdelili majetok.

Na Slovensku sme mali okolo 600 družstiev, po roku 1989 sa mnohé rozdelili a vzniklo ich zhruba 900. Dnes tých, ktoré si môžu povedať, že sú naozaj funkčnými družstvami pracujúcimi pre dobro svojich členov, a nie eseročkami či akciovými spoločnosťami, je možno pár desiatok.

Ku cti Ivana Oravca patrí, že nikdy nevyužil pozíciu vrcholného manažéra na to, aby pre seba získal viac. Bol prvý medzi rovnými. Ľahko sa to povie, ťažšie uskutoční v praktickom živote. Pri odkupovaní majetkových podielov členov, ktorí z rôznych dôvodov prestali mať záujem o družstvo a prácu v ňom, mohli podiely získať všetci družstevníci, ktorí verili spoločnému podniku. V predsedovej písanke bol zoznam záujemcov a nikto nebol nadmieru uspokojovaný.

Ako sa rodí spravodlivý človek? Na to neexistuje odpoveď, spravodlivým sa zrejme človek učí byť celý život, čo znamená odolať rôznym vábeniam. Oravec mal silné sociálne cítenie. Uvedomoval si, z akých pomerov pochádza, a chcel dať šancu každému, kto si ju zaslúžil. Pravda, v jeho ponímaní to neznamenalo, že by družstvo malo zadarmo rozdávať požitky, ktoré vytvorilo. Ako roľník, ktorý nikdy nemá isté, či sa mu vklady do pôdy a zvierat vrátia, si veľmi dobre uvedomoval, čoho je hoden krajec chleba.

V priebehu štvrťstoročia, čo stál na jeho čele, budoval družstvo ako komplexný poľnohospodársky podnik. Na výmere vyše 4 500 hektárov poľnohospodárskej pôdy v Nových Sadoch rozvíjajú nielen silnú a pestrú rastlinnú, ale aj živočíšnu výrobu. Družstvo ročne vyrobí desaťtisíce ton zrnovín a súčasne ich spolu s krmovinami premení takmer na 10 miliónov litrov mlieka a k tomu 1 450 ton bravčového a hovädzieho mäsa. Keby Slovensko malo viac takýchto podnikov, nestálo by znova pred otázkou potravinovej sebestačnosti.

Ivan Oravec ako predseda družstva, ktorý stál na čele roľníckej a potravinárskej samosprávy (2000 – 2008), túto otázku ukážkovo vyriešil v Nových Sadoch spolu so svojimi nasledovníkmi.

Oravec si cieľavedome vychoval nástupcu a ukázal, že kontinuita, nájdenie dobrého vodcu, novej generácie talentovaných pokračovateľov, ani v družstve podielnikov nemusí byť tvrdý oriešok. Spôsob, akým zvládol výchovu nástupcu, možno označiť za čítankový. Ešte v roku 2006 si vytipoval za svojho nasledovníka šikovného mechanizátora inžiniera Igora Jakubičku. Postupne mu pridával povinnosti a keď videl, že mladý muž ich zvláda, v roku 2013 ho navrhol za podpredsedu družstva a o rok neskôr mu odovzdal riadenie celého podniku.

V roku 2015 v rozhovore pre Agromagazín Ivan Oravec odkázal svojim kolegom, ktorí riešili a riešia generačnú dilemu, aby sa jej nebáli. "Nie je nič horšie, ako keď sa líder dostane do veku, keď začne strácať vitalitu a napriek tomu zostáva v pozícii šéfa manažmentu. To mu jednoznačne uberá kredit z kvality, ktorú doteraz mal.“

Oravec dokázal včas odísť, a predsa bol stále viditeľný. Nebolo jedinej výstavy Agrokomplex (tá tohtoročná sa neuskutočnila), na ktorej by nebol prítomný. Počas výstavy sa konali odborné diskusie, aktívne sa na nich zúčastňoval a kládol ministrom či predstaviteľom Európskej komisie na Slovensku otázky na telo. Úniu si vážil, ale nezabudol pripomenúť, že miliardové zdroje nerozdeľuje medzi členské štáty spravodlivo, že napríklad podporou ničnerobenia, v praxi mulčovania, prakticky prispieva k znižovaniu sebestačnosti krajiny. Za obrovskými dovozmi potravín videl uhlíkovú stopu, ktorá škodí planéte a vyraďuje z produkcie státisíce hektárov pôdy na Slovensku.

Ivan Oravec bol náruživý poľnohospodár, skvelý človek s horúcim srdcom. Nehľadel na seba, často pracovne prepínal, pretože to, čo robil, robil naozaj rád. Do bodky dodržal 11. Božie prikázanie: Zemi tejto verne slúžiť budeš.

Bol skromný, ale hrdý a bystrý vodca. Zostane príťažlivým vzorom aj pre novú generáciu manažérov. Jedna vec sa mu celkom isto podarila: v družstve, kde pracoval, ukázal, ako vyrobiť poctivo dosť kvalitných potravín pre Slovensko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
6 debata chyba
Viac na túto tému: #Ivan Oravec #SPPK