Priemerné úrody jesenných plodín sú výzvou pre štát a poľnohospodárov, tvrdí Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Zdôraznila, že výkyvy počasia už minimálne piaty rok po sebe negatívne vplývajú na kvalitu a množstvo poľnohospodárskych plodín.
Ani rok 2020 nebol výnimkou. Extrémne suchá, prívalové dažde, prízemné jarné mrazy či prerušovaná žatva sa už stali normou. Právom tak možno povedať, že atypické roky na počasie a jeho vplyv na úrodu sa už stali typickými, bežne sa opakujúcimi. SPPK podľa Holéciovej tvrdí, že štát by mal týmto javom urýchlene čeliť.
Informovala, že poľnohospodári v týchto dňoch pozbierali jesenné plodiny. Zber bol obzvlášť náročný, dlhý a prerušovaný zrážkami. Už v októbri intenzívne pršalo, preto poľnohospodári úrodu nemohli niekoľko týždňov zbierať. Pôda bola premočená, porasty zaplavené. Nemohli nielenže zbierať zemiaky, slnečnicu, kukuricu či cukrovú repu, ale pestovatelia meškali aj so zakladaním budúcoročnej úrody.
Menili osevné plány. Taktizovali, na ktoré polia môžu vysiať oziminy. Mnohé poľnohospodárske podniky avizovali, že zber jesenných plodín a siatie novej úrody bude výrazne meškať. V niektorých oblastiach takáto zlá situácia vznikla naposledy pred 20 rokmi.
Holéciová dodala, že priemerné úrody, poškodené porasty a ich nižšia kvalita sú preto prirodzeným následkom toho, čo sa dialo v prírode. Časť osevu ozimín poľnohospodári ani nestihli dokončiť, a preto ich budú musieť v budúcom roku nahradiť jarinami. Pestovatelia počítajú straty.