Slovenské víno nerozdeľuje, ale spája. Prežijú domáci vinári pandémiu? A ako?

Vo chvíli, keď poctivé slovenské víno podišlo k hranici, odkiaľ niet návratu, došlo k podpisu memoranda o spolupráci medzi Zväzom a Cechom vinohradníkov a vinárov Slovenska. Dve najväčšie samosprávne organizácie odložili vzájomné spory a verejne deklarovali záujem zachovať slovenské vinohradníctvo, vinárstvo a s nimi späté historické tradície.

14.12.2020 06:00
debata (3)

Prv, ako sa na niečom zhodli, sa vlani slovenskí vinohradníci a vinári rozdelili. Prišla však pandémia COVID-19, ktorá zmenila uhol pohľadu na to, ako sa definitívne vyrovnať s nakopenými problémami.

Pokles cien hrozna a vína, klčovanie viníc, úplné zastavenie predaja vína v gastropodnikoch a sieti HORECA (hotely, reštaurácie a kaviarne – vinárne) prinútili obe samosprávne organizácie sily zjednotiť a nie trieštiť.

Slovenské víno má naozaj na mále. Jeho zastúpenie na trhu kleslo k hrozivým 30 percentám, prudko sa znížili plochy vinohradov, keď sa tohto roku zberala úroda už len z menej ako 8-tisíc hektárov, čo je štvrtina plôch spred 30 rokov. Krajina, ktorá bola vo víne sebestačná, sa dusí v záplave dovážaných vín.

Motor obnovy celej krajiny

Za stručným vyhlásením o spolupráci je úsilie nájsť cestu k sebe, oživiť domácu produkciu hrozna a odstrániť to, čo poškodzuje povesť slovenského vína. Napríklad dovozy lacného cisternového, ktoré sa predáva za extrémne nízke ceny, pričom sa ešte vydáva za slovenské.

Pravda, je tu množstvo iných vecí, ktoré si žiadajú okamžité riešenie, najmä pokiaľ ide o obnovu vinohradov a pritiahnutie mladých ľudí do viníc. Jednoducho ide o to, ako urobiť z vína motor obnovy a rozvoja nielen vinohradníckych regiónov, ale celej krajiny.

Vyžaduje si to pochopenie názorov všetkých zainteresovaných, a to nielen v oboch samosprávnych organizáciách. Dôležité je tlmočiť jednotne názor celej vinohradníckej a vinárskej obce na rozvoj slovenského vína. Vysvetliť zámery jednoduchým a zrozumiteľným slovom jednak štátnej reprezentácii a jednak celej spoločnosti, teda nám spotrebiteľom, ktorí si víno kupujú a rozhodujú každou fľašou o veľkosti slovenských vinohradov.

Vladimír Mrva, prezident Zväzu, a Miroslav Fondrk, predseda Cechu, sa zhodli na tom, že prvoradou úlohou je zastaviť úbytok plôch. Tie porastú vtedy, ak sa zvýši predaj slovenského vína. „Slovenským je len to, ktoré bolo dopestované v slovenskom vinohrade a spracované v slovenskej pivnici,“ povedal Vladimír Mrva.

„Potrebujeme zvýšiť účinnosť kontrol dovážaného vína,“ dodal Vladimír Fondrk. Práve lacné cisternové importy stláčajú cenu nielen vína, ale aj hrozna pod výrobné náklady, čo vháňa vinohradníkov do neriešiteľných situácií. A odtiaľ je už iba krok ku klčovaniu vinohradov.

Na margo importov si treba všimnúť administratívne medzery, ktoré umožňujú manipulovať s výsledným produktom ako slovenským vínom. Colnej správe napríklad podliehajú produkty, ktoré obsahujú 1,5 percenta alkoholu. Hrozno, hroznový mušt a hroznový rmut však medzi také nepatria.

„Pri príprave nového zákon o víne sme analyzovali rakúsku, maďarskú a českú legislatívu. Sú tam postupy, ktoré im umožnili vyčistiť trh a ktoré môže aplikovať aj Slovensko,“ povedal Marek Závracký zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Ekonomickú situáciu vinohradníkov by zlepšilo rozšírenie integrovanej produkcie hrozna, ktorú finančne zvýhodňuje Brusel. Pravda, systém treba zjednodušiť a sprístupniť. V zásade sa obe samosprávne organizácie dohodli na tom, že predostrú rezortu koncept rozvoja vinohradníctva a vinárstva, ktorý bude ich spoločným názorom.

Nesľubovať, ale konať

Už dlho sa na Slovensku hovorí o vytvorení marketingového fondu – organizácie, ktorá by podporovala, podobne ako je to v Českej republike, rôzne vinohradnícke a vinárske projekty, vínne cesty, vinobrania, ktorých ústredným leitmotívom by bola prezentácia slovenského vína.

To má na čom stavať, veď v posledných dvoch desaťročiach dosiahlo celý rad významných úspechov na medzinárodných súťažiach.

Fond by mali z jednej strany naplniť odvodmi sami vinohradníci a vinári a z druhej by doň mal rovnakým dielom, takým, aký vyzbierajú producenti vína, prispievať aj štát. Spoluúčasť tých, čo produkujú víno a súčasne sa starajú aj o iné verejné úžitky v podobe dobre spravovanej vinohradníckej krajiny, treba jednoducho oceniť finančným vkladom štátu do zamýšľaného fondu.

Treba si vyjasniť aj pravidlá pohybu vo vinohradoch. Stáva sa totiž, že verejnosť do nich chodí aj počas prác a bráni hospodárom riadne sa starať o vinicu. Nehovoriac o takých paradoxoch, keď ľudia udávajú úradom životného prostredia vinohradníkov za to, že čistia vinice od náletu šípok a trniek.

Dôležitým ustanovením memoranda je spoločný postup pri rokovaniach s ústrednými orgánmi štátnej správy pri získavaní podpory pre vinohradníkov a vinárov na zmiernenie ekonomických dosahov spôsobených pandémiou COVID-19. Tá je stále v deklaratórnej podobe. „Potrebujeme rýchlu adresnú pomoc, pretože krvácajú nielen gastrosektor a HORECA, ale aj s nimi spojené vinárstva,“ pripomenul Miroslav Fondrk.

Slovenské víno však potrebuje predovšetkým verného spotrebiteľa. „Naše vína reprezentujú jedinečný terroir, majú aromatické a chuťové vlastnosti, ktoré vyjadrujú po generácie formovanú slovenskú vinársku pamäť. Treba ju rozvíjať, pretože je súčasťou národnej identity,“ povedal Vladimír Mrva.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #víno #vinári #pandémia #Mičovský