Lacné kurčatá z dovozu likvidujú našich hydinárov

Kedysi prosperujúce hydinárstvo sa rúti do skazy. Ničia ho extrémne nízke ceny kurčiat na pulte, za ktoré sa výkrmové kurence nedajú vychovať ani spracovať. Na koni sú obchodníci, ktorým sa ponúka dovozová hydina za dumpingové ceny. To im umožňuje robiť akcie, v ktorých ide poľské kurča už po 1,29 eura za kilogram, alebo rumunské rezne po 2,99 eura.

, 04.12.2020 06:00
257

Kuracie mäso za túto super výhodnú cenu nemožno označiť za prvotriedny tovar. Tvrdia to slovenskí chovatelia, ktorí zároveň hovoria, že ide neraz o prebytky produkcie, ktorú vyvážajú lepšie dotovaní českí či poľskí producenti, alebo sa v dovoze presadzujú nižšími nákladmi na pracovnú silu či krmivá hydinári z Ukrajiny či Rumunska.

Európsky trh je v dôsledku pandémie koronavírusu plný potravín. Gastrosektor je kompletne zatvorený a v snahe predať kopiacu sa hydinu idú jej producenti na hranicu možností. Dlhodobo finančne chradnúce slovenské chovy a kombináty spracúvajúce hydinu sa ocitajú v slepej uličke. Za prvých sedem mesiacov tohto roka sa doviezlo na Slovensko 48-tisíc ton hydiny za takmer 60 a pol milióna eur. Toto obrovské množstvo hydiny spôsobí, že podiel slovenských výrobcov na domácom trhu klesne zo 70 percent (priemer posledných troch rokov) hlboko pod 50 percent.

Padla aj hydinová bašta

Krajina, ktorá bola desaťročia sebestačná v kuracom mäse, môže na budúci rok spadnúť s jeho výrobou k 30 percentám. Nelichotivý obraz situácie i možného vývoja načrtol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Chovateľom hydiny klesli tržby v tomto roku zatiaľ o viac ako tri milióny, spracovateľom o deväť miliónov eur. Zato sa tešia dovozcovia a obchodníci. Počet tzv. prebaľovačov, teda firiem, ktoré dovezú hydinu a potom ju zabalia do slovenských obalov, narástol za tri roky z 32 na 50. Hneď vidno, kde sa doslova kotia peniaze a kde sa strácajú ako v hrnci s deravým dnom.

Na trhu strednej a východnej Európy, kde majú spotrebitelia hlbšie do vrecka ako v príjmovo bohatších starých členských krajinách, sa súperí predovšetkým cenou. Kvalita, hoci sa o nej toľko rozpráva, ide podľa hydinárov bokom.

Za končiace sa desaťročie sa dovážaná hydina ocitla veľa ráz na pranieri. "Len tohto roku nariadila Štátna veterinárna potravinová správa stiahnuť 16 poľských hydinových výrobkov z trhu,“ povedal riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Napriek tomu sa lacná hydina dobre míňa. Na pulte obchodov, reštauračných zariadení, ale aj školských jedální sa súťaží najmä cenou. Bokom ide čerstvosť a chutnosť mäsa. Stačí jedno číslo, ktoré spomenul predseda samosprávy Emil Macho: osem z desiatich porcií hydinového mäsa v školských jedálňach a domovoch pre dôchodcov je z dovozu.

Hitom debát o kvalite potravín sa v posledných dvoch rokoch stala tzv. uhlíková stopa. Pravdupovediac, čoraz viac sa hovorí o tom, že by spotrebitelia aj obchodníci mali dať prednosť potravinám, ktoré boli dorobené čo najbližšie k spotrebiteľovi, ale opak je pravdou. Obchod a hydinári mali ťažké srdce predovšetkým na zahraničné obchodné reťazce, ale aj hotely a reštaurácie siahajú po importovanom mäse dovezenom zo zbytočne veľkých vzdialeností.

Reči sa hovoria a nakupujú sa kurčatá, ktoré sú lacnejšie, v tom je smutná pointa tragédie slovenských výrobcov hydiny. Nevykrmujú hydinu sójou dovezenou z Brazílie či Argentíny, plnia podmienky správnej chovateľskej praxe – a predsa v konečnom dôsledku prehrávajú.

Karty na stôl

Na otázku Pravdy, čo treba zmeniť, predseda agrokomory Emil Macho povedal, že do sektora by bolo žiaduce naliať najmenej 7 – 10 miliónov eur, aby sa vyrovnal v podporách, ktoré doň dávajú konkurenti, predovšetkým z Českej republiky. Na budúci rok by to podľa Macha nemusel byť problém, pretože k dispozícii by mali byť aj európske peniaze na obnovu pandémiou postihnutých odvetví ekonomiky.

Hydinári sa domnievajú, že treba zintenzívniť kontrolu dovážanej hydiny, aby sa na pulty nedostávali kurčatá, rezne, prsia, stehná, ktoré tam kvalitou jednoducho nepatria. Šéf štátneho potravinového dozoru reagoval, že počet kontrol medziročne stúpol do novembra o sto (vlani 519) a množstvo ďalších je pripravených.

Hydinári tiež žiadajú, aby sa informácia o pôvode výrobku dostala na čelo etikety a bola napísaná väčším písmom. Jednoducho nekamuflovať a hrať s čistými kartami. O čerstvých slovenských výrobkoch treba viac hovoriť. To by mal zabezpečiť marketingový fond. Pri rôznych príležitostiach ho spomína minister Ján Mičovský, ide o to, aby sa už konečne vytvoril.

Napokon je tu samotný spotrebiteľ, ktorý by mal vedieť rozlíšiť, čo sa iba tvári ako výborná ponuka za dobrú cenu, a čo ňou skutočne je. V čase, keď sa stále vyhadzuje veľa potravín, šéf agrokomory Macho kritizoval reklamu jedného z reťazcov, ktorá láka ľudí na nákupy preplnenými vozíkmi potravín.

Dozaista všetci túžia po Vianociach, ktoré poskytnú štedrú hostinu, ale aj štedrosť má prirodzené hranice. Ide o to, aby každý z nás mal správnu mieru toho, čo naozaj potrebuje – čo zje, čo prospeje nielen jeho zdraviu, ale aj rozvoju krajiny.

V reakcii na požiadavky hydinárov hovorca rezortu pôdohospodárstva Daniel Hrežík uviedol, že ministerstvo poskytlo chovateľom hydiny v roku 2020 mimoriadnu pomoc v celkovej výške 3,5 milióna eur. Finančné prostriedky sa mali začať vyplácať už včera. Hrežík poznamenal, že ťažká situácia je aj v iných odvetviach potravinárskeho priemyslu. Hydinu z Ukrajiny cielene kontrolujú priamo na hraniciach. Rezort aktuálne rokuje o finančných prostriedkoch pre štátnu pomoc na budúci rok. Záujmom je vyrokovať čo najviac finančných prostriedkov pre podporu potravinárstva.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
257 debata chyba
Viac na túto tému: #kurčatá #hydina