Diabolský rok: ani do pôdy, ani z pôdy

Rok, aký tu už dávno nebol. Poľnohospodári nevedia dosiať pšenicu, kľúčovú obilninu Slovenska. Jej obvyklá výmera je 400-tisíc hektárov, zasiata je na ploche menej ako 50 percent. Kukurica bola začiatkom týždňa pozberaná ani nie z 30 percent a cukrová repa čosi viac ako z jednej tretiny výmery. Pestovatelia nevedia dozberať ani sóju, zemiaky, slnečnicu.

, 08.11.2020 08:00
žatva, kombajn, pole Foto: ,
žatva, kombajn, pole
debata

Trochu uspokojenia a lepšiu náladu prinieslo celonárodné testovanie na COVID-19. Pozitívny nález malo v poľnohospodár­skych a potravinárskych podnikoch len zanedbateľné množstvo ľudí, zhruba okolo jedného percenta.

„Výroba potravín pokračuje plynule ďalej, oveľa komplikovanejšia je situácia na poliach,“ zhodnotil aktuálnu situáciu predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Do pozornosti dával mimoriadne nasadenie ľudí, či už manažmentov, alebo pracovníkov, ktorí obsluhujú supermoderné stroje.

Sú ťažko nahraditeľní, kombajny na zber repy, kukurice, sóje, slnečnice sú nabité elektronikou a vyžadujú chytrých chlapíkov, ktorí ovládajú nielen plyn či brzdu, ale aj joystick, majú dobré periférne videnie, aby obrovité stroje bezpečne viedli v premočených poliach. Zapadnúť v pôde je nielen strata času, nafty, ale nadlho to poškodzuje aj štruktúru pôdy.

Macho oceňuje aj obetavosť žien a mužov, ktorí sa starajú o to, že z mliečnych fariem tečie do mliekarní vyrovnaný prúd mlieka. Málokto z laikov si vie predstaviť dojárne, kde spravidla štyri či päť žien dokáže za zmenu podojiť niekoľko sto dojníc.

„Potrebujeme týchto ľudí, práve tak ako tých, čo pečú chlieb, spracúvajú mlieko alebo zabezpečujú chod bitúnkov a mäsokombinátov. Práve odtiaľto prúdia do obchodov čerstvé potraviny,“ hovorí šéf najväčšej poľnohospodárskej a potravinárskej samosprávy.

Aspoň vykapú hraboše

Najzložitejšia situácia momentálne vládne na poliach. V priebehu októbra padlo na štvorcový meter od 120 do 150 milimetrov zrážok. Miestami ide o troj- až štvormesačné úhrny. Aj laici si všimli, že na poliach sa utvorili väčšie či menšie jazerá vody, ba aj tam, kde sa zdanlivo dá vstúpiť do poľa, sa pôda miestami mení na nebezpečné trasovisko. Ale každé zlo je na niečo dobré.

„Aspoň vykapú premnožené hraboše, prechladnú a zničíme im nory, keď sa do pôdy dostaneme s pluhmi a podrývačmi,“ vraví Ivan Gombár, poľnohospodár s vyše 40-ročnou praxou. Lenže to najťažšie je dostať sa na polia. Len čo sa totiž vyčasí, opäť prší, čo brzdí prípravu pôdy pod sejbu ozimín a bráni zberu kukurice. Zrno v šúľkoch je vlhké a pokusy dostať repu z polí občas pripomínajú rozprávku, ako si dedko postupne volal na pomoc všetkých, čo boli poruke.

Neprekopŕcnuť sa ako v rozprávke, to je najdôležitejšie pri zbere slovenského bieleho zlata. Cukor je jedným z posledných produktov, pri ktorom sme ešte sebestační. „Vytvorené zásoby cukrovej repy na skládkach, odkiaľ sa vozí kamiónmi do cukrovarov, sa stenčili. Preto cukrovary priplácajú tým, čo sú ochotní zberať aj v sťažených podmienkach, lenže pôda dostáva na frak,“ objasňuje predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Robert Kovács, ktorý hospodári na dolnom Pohroní.

„Hráme o čas, keby sa zastavil cukrovar, stratil by sa týždeň. To si nemôžu dovoliť cukrovarníci ani poľnohospodári. Potrebujeme zberať mnohé ďalšie plodiny a súčasne siať ozimné obilniny,“ vysvetľuje Robert Kovács.

Zalabai: Sejte aj v novembri

Gyula Zalabai, uznávaný šľachtiteľ zo solarského Istropolu, upokojuje, že keby sa mala pšenica siať hoci aj v polovici novembra, treba ju zasiať. Pravda, do istej miery je toto rozhodnutie vabank, pretože ktovie, aké bude počasie v zime a začiatkom jari.

Vychádzajúc z posledných rokov však Zalabai radí zasiať ozimnú pšenicu, neumazať osivo, pričom si treba vybrať odrody, ktoré lepšie odnožujú v skorom jarnom období. Podľa Zalabaia je lepšie zasiať v novembri, ako siať jarné pšenice alebo aj jarné jačmene. Tie spravidla čelia suchým rokom aspoň v ich úvode, čo negatívne ovplyvňuje úrody.

„Keď si spomeniem, čo všetko som zažil tohto roku pri pestovaní cukrovej repy, ale nielen pri nej, nenapadá mi iné označenie, ako diabolský ročník,“ hovorí Robert Kovács. Od marca až do konca mája v južnej časti Levického okresu spadlo dovedna len 10 až 15 milimetrov vody. Repa vzchádzala na tri razy, potom prišlo vlhké leto a v jeseni monzúnovo výdatný október.

Repa síce napokon narástla, ale porasty nie sú kompletné, namiesto 90– až 110-tisíc buliev je ich na hektári len 78-tisíc, čo vysvetľuje priemerné úrody na úrovni 60 ton. Na priebeh ročníka to nie je napokon najhoršia úroda. Cena, ktorú pestovateľ zaplatí pri zbere, a nielen repy, ale aj kukurice a ďalších plodín, však bude privysoká.

Kovács hovoril o tom, že už neváha mlátiť aj kukuricu, ktorej zrno má 28-percentnú vlhkosť. Jej vysušenie na štandardnú vlhkosť, ktorá je o polovicu nižšia, bude veľmi drahá záležitosť. Musí sa však ponáhľať, pretože ho omína, ako stovky iných pestovateľov, sejba ozimín.

Cena za úrodu

V roľníckych hlavách sa preháňajú všemožné varianty počasia. Keby primrzlo, stiahlo by to vlhkosť kukurice. No keby napadal sneh, to by ešte len bolo niečo. Nič nemožné. V roku 1995 padol sneh na polia práve začiatkom novembra. Zoltán Černák z PoľnoSme v Palárikove, kde teraz používajú pásové kombajny, si spomína na začiatok svojej kariéry. Bolo to v sedemdesiatych rokoch, keď poľnohospodári v Levickom okrese dostali na pomoc aj väzňov. Do rúk dostali tyče, aby striasli z kukurice sneh.

Aké počasie príde teraz? Rátať ako v minulosti so stovkami vidiečanov, ktorí boli navyknutí na ťažkú fyzickú prácu, asi nemožno. V hre sú stroje a majstrovská práca ich osádok. „Kombajn zberajúci kukuricu fúka šúpolie a kukuričné kôrovie rovno pod kolesá stroja. Lenže oveľa ťažšie je dopraviť náklad zo zásobníka kombajnu do áut či traktorových vlečiek. Nech sa na pár dní vyčasí, potom si poradíme,“ želá si Ivan Gombár z Bardoňova.

Náklady za zber či sejbu rastú do nebies, ale koľko dostanú roľníci za ťažko a draho pozberanú úrodu? To je otázka, s ktorou si pestovatelia líhajú aj vstávajú. Robert Kovács vraví, že vláda a obyvateľstvo sú zaujaté prekonaním pandémie.

„Musíme však jesť, aby sme mali sily do práce a boli zdraví. V Česku poslala vláda poľnohospodárom viac ako jednu miliardu korún, aby im uľahčila zvládnutie ťažkej situácie. A u nás? Je to pár drobných, čo nám má pomôcť prekonať všetky ťažkosti, v ktorých sme sa ocitli. Ak chceme pozberať úrodu a byť aj na pultoch, potrebujeme takú podporu, akú majú susedia. Žiaľ, stále za nimi zaostávame,“ uzavrel Robert Kovács.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #ťažký rok #poľnohospodárska pôda
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy