ANKETA: Budaj a Mičovský sa sporia o vlka. Jeden ho chce chrániť, druhý strieľať

Tak ako to bude? Má byť vlk chránené zviera, alebo sa premnožil a treba ho strieľať. Je to len pár dní, čo minister pôdohospodárstva Ján Mičovský povolil odstrel 50 vlkov, no akosi sa nezhodol s ministrom životného prostredia Jánom Budajom. Ten sa preto rozhodol zaradiť vlka medzi chránené živočíchy.

, 29.10.2020 06:50, aktualizované: 08:15
23

Napriek tomu si Mičovský stojí za rozhodnutím o určení kvóty lovu vlka. "Verejnosť musí poznať fakty. Na ministerstve sme sa nerozhodli na základe spoločenskej objednávky, ani na základe získania politických bodov, ale hlavnú rolu hrali fakty a potreby krajiny,“ vyjadril sa minister pôdohospodárstva.

Podľa Jána Budaja vlk pomáha v boji proti africkému moru ošípaných (AMO). "S ohľadom na pandémiu nákazy afrického moru ošípaných, ktorá ohrozuje slovenský juh a východ, je žiaduce, aby diviaky mali prirodzeného predátora, ktorý by redukoval ich enormné stavy,“ hovorí. Poľovníci podľa neho v tejto úlohe zlyhali. A ak dnes žiadajú ešte aj odstrel vlkov, vidno, že nechápu situáciu, dodáva šéf zeleného rezortu.

Mičovský: Potrebujeme stabilnú populáciu

Kvóta lovu vlka sa určuje na základe Programu starostlivosti o vlka dravého, ktorý vypracovala Štátna ochrana prírody v spolupráci s ministerstvom životného prostredia, Univerzitou veterinárneho lekárstva v Košiciach, Technickou univerzitou vo Zvolene, Národným lesníckym centrom (NLC), Lesoochranárskym zoskupením VLK, Združením miest a obcí, Slovenskou poľovníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Slovak Wildlife Society a ministerstvom pôdohospodárstva. "Výška lovu nesmie prekročiť ročný prírastok populácie, znížený o predpokladané prirodzené straty (tzv. čistý ročný prírastok). Ročný čistý prírastok bude stanovený pomocou matematicko-štatistických modelov, ktoré budú využívať vstupné údaje z monitoringu,“ píše sa v schválenom programe. Podľa NLC bol jarný prírastok bol 212 mláďat.

Mičovský nespochybňuje úlohu vlka v krajine, no tvrdí, že je potrebné zabezpečiť stabilnú populáciu tohto druhu. A zároveň neohroziť vôľu podnikať v sektore, akým je chov oviec a kôz. "Musíme myslieť na ľudí žijúcich na vidieku a v regióne,“ povedal Mičovský.

Vlk v roku 2019 ulovil 1830 kusov raticovej zveri, z toho 135 diviakov. Poľovníci odstrelili v minulej sezóne 168 000 raticovej zveri, z toho až 75 000 diviakov. V porovnaní s poľovníkmi je úloha vlka zanedbateľná, tvrdí preto Mičovský. Diviaky sú rozšírené hlavne na maďarsko-slovenskej hranici, v ktorej je zakázané loviť vlka už niekoľko rokov. Vlka tiež nemožno loviť v národných parkoch, ani v chránených územiach. Tento rok sa táto oblasť nelovu rozšíri o ďalších 19 okresov.

Budaj: Vlk má byť chránený

Minister životného prostredia Ján Budaj predstavil návrh legislatívy, ktorou zabezpečí takú ochranu vlka dravého, akú majú ostatné chránené živočíchy. Vlk by tak vypadol z každoročného schvaľovania kvót pre poľovníkov na jeho lov, zvýši sa jeho spoločenská hodnota a jeho usmrtenie, ako každého iného chráneného druhu, bude trestným činom.

„Neschopnosť poľovníkov zastaviť exponenciálny rast populácie diviakov a tiež raticovej zveri núti ministerstvo pôdohospodárstva uvažovať, že ich úlohy prevezme armáda,“ dodáva Budaj. Znižovať v tejto situácii stavy vlkov je preto podľa neho nezmysel. "Aby sme vlka uchránili pred puškami poľovníkov vyjmeme tento druh zo zoznamu tzv. vybraných živočíchov a bude zaradený do zoznamu chránených živočíchov,“ uviedol Budaj

Ministerstvo životného prostredia zvýši vykonávacou vyhláškou k zákonu o ochrane prírody a krajiny aj tzv. spoločenskú hodnotu vlka dravého, a to na 3.000 eur Aby však ministerstvo vyšlo v ústrety i farmárom, ktorí majú s vlkom problémy, avizuje zjednodušenie postupu uplatnenia náhrady škôd spôsobených vlkom.

Budaj nahneval chovateľov oviec a kôz. Vlk im ničí stáda

Zástupcovia Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku sú pohoršení z vyjadrení a postupov ministra životného prostredia Jána Budaja, vo vzťahu k lovu vlka dravého.

"Minister Budaj tému lovu vlka dravého z nášho pohľadu zneužíva pre politický kapitál a populistické aktivity, spochybňuje pri tom odborné argumenty a skutočné autority,“ hovorí riaditeľ Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku a samostatný šľachtiteľ Slavomír Reľovský. Chovateľov podľa neho mrzí skutočnosť, že sa na ochranu zvierat pozerá rozdielne, pokiaľ ide o život vlka a život ovce. Tá sa totiž o krajinu navyše stará a živí ju, dodáva Reľovský. "A priznajme si pán minister, chcete mať pasienky obohnané dvojmetrovými plotmi, cez ktoré sa budete na ovce pozerať, možno aj s vlkmi,“ pýta sa.

Chovatelia oviec roky vnímajú dianie okolo lovu vlka ako mimoriadne citlivú vec. Aktuálne dianie v tomto roku však vyústilo do neakceptovateľnej situácie pre chovateľov oviec, na ktorých sa poukazuje ako na spoluvinníkov, ktorí spôsobujú lov vlka. "Túto skutočnosť vnímame ako zahmlievanie nečinnosti envirorezortu pre vytvorenie systematických opatrení. Ovčiari túto záležitosť každoročne znášajú, tohtoročne divadlo pána Budaja však prekračuje dávku trpezlivosti poctivých chovateľov zvierat, ktoré spomedzi všetkých hospodárskych zvierat najviac prispievajú k blahu životného prostredia a zdraviu krajiny,“ hovorí Reľovský. Zelené ministerstvo od novembra do septembra o tému vlka dravého nejaví žiadny záujem, tvrdí, no v období pred stanovením kvóty lovu vlka dravého spustí mediálne vyjadrenia tohto typu.

"Chovateľom oviec a kôz neprekáža vlk v slovenskej prírode. Prekážajú im však škody, ktoré spôsobuje na prostriedkoch ich živobytia- ovciach a kozách,“ vysvetľuje Reľovský. Chovatelia oviec podľa neho nie sú nadšení z nevyhnutnosti loviť vlka dravého na Slovensku a ani lov nevykonávajú. Služby poľovníkov však oceňujú. Škody, ktoré vlk spôsobí sú nezaplatiteľné. Vlk častokrát naruší hierarchiu stáda, zabije zvieratá, ktoré mali pre chovateľa nenahraditeľnú hodnotu, dodáva Reľovský. "Nie každá ovečka je určená na mäso a mlieko, jahňatá, ktoré u chovateľa ostávajú, sú určené na ďalší chov, majú pre chovateľa mimoriadnu šľachtiteľskú hodnotu, chovateľ pozná niekoľko generácií predkov dozadu, pozná ich úžitkovosť, zdravotný stav,“ hovorí.

Vlk dokáže behom noci zlikvidovať celoživotnú chovateľskú prácu. "Pre chovateľa nie je riešením odškodnenie, chovateľ si nechce kúpiť nové ovce,“ apeluje Reľovský. Pomôcť vyriešiť túto situáciu môže podľa neho aj odstránenie byrokracie pri nahlasovaní škôd spôsobených vlkom. Vyplatené totiž boli len tie škody, kde chovatelia spĺňali opatrenia pre zabránenie škôd a len za zvieratá, ktoré sa reálne našli. Zďaleka nie sú uhrádzané všetky škody.

Chov oviec na Slovensku prechádza asi najvýraznejšou krízou akú kedy chovatelia zažili. Na Slovensku sa aktuálne chová už len 315 000 oviec. V našich podmienkach by však bolo možné chovať aj dvojnásobok terajších stavov oviec.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
23 debata chyba
Viac na túto tému: #vlk #Poľovníci #Mičovský #budaj #AMO