Samospráva včera zverejnila list, v ktorom apelovala na vládu, že je nemysliteľné, aby krajina hazardovala s plynulou výrobou potravín. "Vypneme potravinárske linky, prerušíme zber jesenných plodín a prikážeme dojniciam, aby niekoľko týždňov nedávali mlieko?“ pýta sa najväčšia zo samospráv Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
Práve v nej zoskupení poľnohospodári a potravinári majú najväčšiu váhu pri výrobe, mlieka, mäsa, cukru a zrnovín, ako aj pri ich premene na potravinárske výrobky. Ľahko sa môže stať, že prípadná karanténa ľudí pracujúcich v agropotravinárstve, ktorí sa nezúčastnia na celoplošnom testovaní, nestihnú sa otestovať, resp. budú pozitívni, môže vážne narušiť plynulú výrobu potravín.
"Agrorezort je o všetkých týchto problémoch a nástrahách informovaný,“ potvrdila pre denník Pravda hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Anežka Šrojta Hrdá. Počas rokovania vlády bude podľa nej minister Ján Mičovský apelovať na členov vlády, aby sa v súvislosti s plošným testovaním ustanovil osobitný režim pre kritickú infraštruktúru, do ktorej spadá oblasť poľnohospodárstva a potravinárstva.
Nielen cukor má namále
Veľmi zraniteľná je výroba cukru. Dva posledné cukrovary na Slovensku – jeden v Seredi a druhý v Trenčianskej Teplej – režú repu nonstop 24 hodín, ale ich dvesto dodávateľov nedokáže ísť na plný výkon. Typickú situáciu v zbere repy dokresľuje tradičné repárske družstvo PPD v Rybanoch. Po vyše dvojtýždňovom "dažďovom“ výpadku je schopné dodávať denne len tretinu z obvyklej úrody repy.
"Len tak-tak sme sa vyhli odstávke cukrovaru a dúfam, že našu prevádzku udržíme aj po testoch na COVID-19,“ povedal generálny riaditeľ cukrovaru v Seredi Adrián Šedivý. Dodal, že prípadné zatvorenie a nový reštart by si vyžiadal náklady okolo 150-tisíc eur. Vyzdvihol obetavosť repárov, ktorí udržali v chode oba cukrovary.
Predseda rybianskeho družstva Jaroslav Jaško však pripomenul, že pestovatelia vyorávajú repu s dvojnásobne vyššími nákladmi a zároveň majú vyššie zrážky za blatom znečistenú repu.
Pár dní pred testovaním sú nervy poľnohospodárov napnuté do krajnosti, pretože či už práce na poli, alebo živočíšnu výrobu zabezpečujú s minimálnymi počtami pracovníkov. Hoci ľudia chápu, že sa majú ísť testovať a vedenia podnikov na to nabádajú svojich pracovníkov, niektorí dobrovoľnú povinnosť vnímajú s veľkými obavami.
V spomínaných Rybanoch dojí 575 kráv päť dojičiek. Kým kŕmenie zvierat zabezpečuje traktorista s kŕmnym vozom, ktorý je relatívne ľahko zastupiteľný, nahradiť ženy pracujúce v dojárni by bol podľa predsedu družstva tvrdý oriešok. Aj v rastlinnej výrobe sú obrovské resty. Pšenicu, ktorá už mala byť v pôde, majú zasiatu len na 40 percentách výmery.
"Nevieme sa dostať naspäť do rolí, sú rozbahnené, čo úplne zastavilo zber kukurice, ktorá je mokrá. Ak by nám dal test na COVID-19 stop, kto nám uhradí straty?“ vyslovil otázku, ktorá teraz rezonuje v hlavách všetkých poľnohospodárov, Jaroslav Jaško.
Pomoc – ako komu
AgroCoop Imeľ je jeden zo 400 chovateľov dojníc. "Pri incidencii chorých na COVID-19, ktorú ukázali testy na Orave a v Bardejove, nám vychádza, že by u nás mohol byť pozitívny jeden pracovník,“ uvažoval o tom, čo prinesie testovanie, predseda predstavenstva AgroCoopu Alexander Pastorek.
Povedal, že v zálohe majú tri ošetrovateľky teliat, ktoré by mohli zastúpiť dojičky. Okrem toho sa spojili s čerstvými dôchodkyňami, ktoré by najskôr mohli zastúpiť ženy, čo by v prípade pozitívnych testov museli ísť do karantény. Podnik má v zálohe aj jednu z bývalých pracovníčok, ktorú drží v pracovnej pohotovosti. Už päť mesiacov jej platí 200 eur, aby v prípade núdze mohla okamžite nastúpiť na farmu za niektorú z kolegýň.
"Museli sme prijať rad mimoriadnych opatrení, čo stojí peniaze. Minister Mičovský hovorí, že poľnohospodárom dal na prekonanie krízy 20 miliónov eur. Ale pozrite sa, ako tečú peniaze do najviac ohrozenej živočíšnej výroby,“ hovorí Alexander Pastorek. Vysvetľuje, že tzv. covidové peniaze idú prostredníctvom výzvy cez opatrenie 4.1.
"Nie sú to priame financie na riešenie extrému, v ktorom sme sa ocitli, ale v skutočnosti ide o technickú podporu. Kritériá sú postavené tak, že ju môžu využiť farmy s počtom do 70 kráv, my ich chováme 850, predávame sedem miliónov litrov mlieka ročne a do tohto opatrenia sa nevieme dostať, práve tak ako pred rokom 2020! Ak sa hovorí o tom, že dôležití sú všetci, čo prinášajú Slovensku sebestačnosť bez ohľadu na veľkosť, aká je tu rovnosť,“ pýta sa Pastorek.
Jeho kolega z PPD Rybany zasa poukazuje na úradného šimľa. Ešte vo februári podali na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) žiadosť o dotáciu na poistné. Po ôsmich mesiacoch prišiel z agentúry list žiadajúci družstevníkov, aby do troch dní dodali ešte nejaké doplňujúce údaje. "Čo tam, preboha, robili osem mesiacov? Nevieme, kde nám hlava stojí a teraz, vybavuj niečo, čo už dávno malo byť vybavené,“ opisuje všedný deň predsedu družstva Jaroslav Jaško.
PPA teraz oznámila, že spustila vyplácanie preddavkov pre chovateľov hospodárskych zvierat. "Pánboh zaplať za každú podporu v šlamastike, v ktorej sme sa ocitli. Žiaľbohu pri dobytku, jedno či výkrmovom, alebo dojnom, dostávame v prepočte na kus zhruba o 50 eur menej,“ hovorí Jaroslav Jaško.
Alexander Pastorek k tomu dodal: "Keď si porovnáme podpory, ktoré teraz nalievajú poľnohospodárom susedné štáty, sú to drobné, čo my dostávame. Ako máme dosiahnuť oživenie sebestačnosti, keď nás opäť ako roky predtým nevedia dofinancovať na úroveň susedov?!“
Nepretržite – bez prekážok
Jedno slovenské príslovie hovorí: Pomôž si, človeče, aj pánboh ti pomôže. Poľnohospodári sa spoliehajú predovšetkým sami na seba a potom vari zasiahne aj ten, kto má.
"Dohodli sme sa, že v nedeľu večer každý z našich družstevníkov oznámi, ako dopadli testy na COVID-19,“ povedal predseda Agrospol Boľkovce, kde ročne odchovajú 30-tisíc ošípaných. "Máme pripravený záložný tím a v najkrajnejšej situácii sme odhodlaní udržať chod fariem aj s pomocou rodinných príslušníkov. Už sú s tým uzrozumení,“ objasnil predseda Agrospolu Rastislav Slocík.
Zablokovanie pohybu prinieslo aj obmedzenie osobných rokovaní o kontraktoch na budúci rok. Chovateľom ošípaných klesajú ceny, čo nie je výnimočné ani pri ostatných rastlinných a živočíšnych produktoch. Každá negatívna odchýlka zhoršuje ekonomickú bilanciu, v odvetví zachraňujú, čo sa zachrániť dá.
"Chceme upozorniť členov vlády a ďalších kompetentných, aby v najbližších dňoch mysleli na to, kto bude pracovať pri zvieratách a vyrábať potraviny. Produkcia potravín sa nedá len tak vypnúť. Preto navrhujeme, aby sa firmy z agropotravinárskeho sektora zaradili medzi kritickú infraštruktúru štátu, resp. do určitého špeciálneho režimu,“ pripomenul význam poľnohospodárstva a potravinárstva predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Ubezpečil, že budú apelovať na zamestnancov, aby testovanie absolvovali. Vyslovil však obavu z toho, čo sa môže stať, ak tak niektorí neurobia, alebo im testovanie nebude umožnené z kapacitných dôvodov. "Nemôžeme si dovoliť stav, keď neotestovaní ľudia nebudú môcť nastúpiť do práce,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.
Samospráva pripomenula, že potraviny musia poľnohospodári a potravinári vyrábať nepretržite a bez prekážok zo strany štátu. Akékoľvek neuvážené kroky súvisiace s prípadnou karanténou ešte viac vystavia krajinu dovozovým produktom otáznej kvality a bezpečnosti.