Udelenie milosti "zábudlivým“ chovateľom, je snahou podobrotky predísť šíreniu afrického moru ošípaných (AMO). Ten na Slovensku zaregistrovali po prvý raz vlani 24. júla. Odvtedy bolo zaregistrovaných 298 pozitívnych prípadov pri diviakoch a 28 prípadov v chovoch domácich ošípaných v okrese Trebišov, Michalovce, Košice-mesto, Košice-okolie, Rožňava, Rimavská Sobota a Vranov nad Topľou.
Povinnosť registrovať ošípané platí na Slovensku už dva roky, ale ako nasvedčuje postup moru, časť malých chovateľov, je jedno, či jednej až dvoch ošípaných, alebo viacerých, neberie povinnosť prihlásiť zvieratá do Centrálnej evidencie zvierat vážne. Považujú to za šikanovanie zo strany štátu, pretože, "čo oni prasiatka chovajú, nič zlého sa nestalo“.
Ukazuje sa však, že práve v drobnochovoch dochádza k elementárnemu nedodržiavaniu pravidiel, ktoré ohrozuje posledné veľké farmy ošípaných. Dovedna sa na Slovensku chová vyše pol milióna ošípaných na 7 100 farmách, pričom väčšia časť – 360-tisíc zvierat je chovaná v 26 veľkofarmách. Ak sa tieto farmy ocitnú v epicentre výskytu moru, hrozí úplné zablokovanie chovov, vyúsťujúce v krajnom prípade až do likvidácie tisícok zvierat.
Lov na čierne kŕmniky
Mor už olizuje okres Rimavská Sobota, kde sa nachádzajú jedny z najväčších chovov na Slovensku (cca 15 percent produkcie), ktoré sa ocitli v extrémnom nebezpečenstve.
Na otázku, koľko môže byť neprihlásených chovateľov na Slovensku, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš uviedol výrečný príklad z okresu Trebišov, kde sa africký mor ošípaných objavil ako prvý v krajine. Do výskytu moru bolo v Trebišovskom okrese registrovaných okolo 80 chovateľov. Po tom, čo súkromníci v infikovaných obciach museli predčasne urobiť zabíjačky alebo úplne prišli o ošípané, pretože boli nakazené, drobnochovatelia zmenili svoj postoj. Tohto roku je v Trebišovskom okrese zaregistrovaných 1¤250 ošípaných.
Možno teda predpokladať, že na Slovensku sa načierno chovajú nie stovky, ale tisícky zvierat. Preto šéf rezortu pôdohospodárstva urobil ústretový krok a ponúkol hriešnikom prihlásenie zvierat bez akýchkoľvek sankcií. Chov treba ohlásiť na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe alebo cez počítač rovno do Centrálnej evidencie zvierat v Žiline.
Celoplošné kontroly, ktoré veterinári urobili v okresoch, kde sa rozšíril mor, odhalili, že ľudia chovajú zvieratá v chatrných chlievoch. Tie sa neraz nachádzajú blízko potokov alebo lesa, ľahko sa k nim môžu dostať diviaky, hlavní prenášatelia moru. Sami chovatelia nedodržiavajú základné pravidlá biochrany, chodia do polí či lesov, kde sa pohybuje morom nakazená diviačia zver a prinášajú infekciu na odeve, topánkach alebo krmive do svojich dvorov.
Od pondelka 26. októbra začnú veterinári kontrolovať všetkých chovateľov, v akých podmienkach chovajú zvieratá a či dodržiavajú všetky pravidlá chovu. Chovatelia majú teda necelé dva týždne na to, aby buď zaregistrovali ošípané, pokiaľ tak neurobili doteraz, a súčasne dali do poriadku dvory a chlievy, kde zvieratá chovajú.
Nádej umiera posledná
"Krok ministra Jána Mičovského vnímame veľmi pozitívne, hoci mohol prísť oveľa skôr,“ reagoval na chovateľskú prasaciu amnestiu v mene profesionálnych chovateľov ošípaných Ladislav Sedmák z Agrotaurisu Rimavská Sobota. Poľnohospodári oceňujú, že "boj voči AMO prechádza z papierovej formy priamo do terénu. Vnáša to nádej chovateľov ošípaných do súčasnej neľahkej situácie, ktorá je umocnená celosvetovou pandémiou COVID-19 a s tým spojenými finančnými stratami v odvetví produkcie bravčového mäsa.“
Sedmák vyslovil vieru, že ďalšie opatrenia sú v štádiu príprav a budú čoskoro aplikované do praxe. „Na Slovensku nám situácia s AMO prepukla do neželaných rozmerov a naďalej sa zhoršuje, a preto je logické a legitímne, ak sú prijímané neštandardné a tvrdšie opatrenia. Bez pomoci štátu nie je v silách chovateľov bojovať s touto mimoriadne nebezpečnou nákazou. Mnohé z nami navrhovaných opatrení sú preventívneho charakteru, čo je niekoľkonásobne lacnejšie ako likvidácia samotných následkov,“ povedal. Treba ich však realizovať razantne a veľmi rýchlo.
Slovensko je sebestačné v bravčovom mäse už len na 37 percent. Krajina si nemôže dovoliť žiadne ďalšie zaváhanie v zápase s morom ošípaných, pretože potom bude úplne odkázaná na dovoz mäsa zo zahraničia. Druhá vlna COVID-19 pritom môže priniesť neočakávané mimoriadne opatrenia. Spoliehať sa na to, že dodávky mäsa zo zahraničia budú plynulé, je čoraz viac riskantné. Dôležité je preto udržať mor v bezpečnej vzdialenosti od posledných oáz produkujúcich slovenskú bravčovinu.