Brusel chce jednotné označenie potravín, Slovensko chystá vlastné. Výrobcovia sa bránia

15.09.2020 10:52

Európska komisia plánuje do dvoch rokov predložiť konkrétne návrhy k jednotnému a harmonizovanému označovaniu výživovej hodnoty potravín. Do nášho parlamentu bol však predložený návrh Potravinového semaforu. Ten má zaviesť národné pravidlá pre označovanie potravín. To si však bude podľa slovenských potravinárov o pár rokov konkurovať s tým európskym.

„V konečnom dôsledku sa tak môže stať, že snaha o zjednodušenie informácie pre spotrebiteľa sa minie účinku a spotrebitelia budú zmätení z množstva informácií, ktorú budú jednu a tú istú potravinu označovať zelenou aj červenou farbou,“ zhodli sa v spoločnom stanovisku slovenskí potravinári.

Európska komisia predstavila 20. mája tohto roka stratégiu Z farmy na stôl. V rámci stratégie oznámila, že do konca roka 2022 predstaví návrh celoeurópskych povinných etikiet s označením výživovej hodnoty na prednej strane balenia. Cieľom je pomôcť spotrebiteľom zohľadniť pri výbere potravín aj zdravotný aspekt.

V rámci EÚ už existuje viac druhov dobrovoľných národných schém. Najrozšírenejšími označovaniami sú Nutri-score s farebnou škálou označenia výživovej hodnoty vo viacerých európskych krajinách ako Nemecko, Francúzsko či Belgicko, potom tzv. baterkové značenie v Taliansku, či označenie pomocou tzv. kľúčovej dierky v severských krajinách. Avizovaným zámerom EÚ je legislatívne zjednotenie všetkých národných schém do jednej. Momentálne sa na európskej úrovni diskutuje o tom, ktorá z existujúcich národných schém sa stane povinným európskym označením.

"Vážime si a vítame záujem našich poslancov venovať sa aktuálnej problematike označovania potravín za účelom zjednodušenia výberu pre spotrebiteľov. V čase, kedy sa už diskutuje o prijatí jednotnej európskej schémy, je pre Slovensko neskoro vytvárať svoju národnú schému. Proces prípravy takejto národnej schémy v ostatných krajinách trval niekoľko rokov, nakoľko musí byť výsledkom rozsiahlej odbornej diskusie a spĺňať podmienky stanovené európskou legislatívou,“ povedala riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová.

Pri prijatí národnej schémy je zároveň podľa potravinárov potrebné brať do úvahy aj jej dopad na konkurencieschop­nosť slovenských podnikov, dopad na ceny potravín, výšku administratívnych nákladov na zriadenie a prevádzku národnej schémy, ako aj vytvorenie spôsobu efektívnej kontroly. Náklady, ktoré budú potrebné na zriadenie slovenskej schémy, by sa mali efektívne využiť na už aj tak zaostávajúce slovenské potravinárstvo.

"Je nám veľmi ľúto, že takáto dôležitá téma, ktorá zavádza ďalšie povinnosti pre potravinárske podniky, nebola vopred prediskutovaná s potravinárskou samosprávou. Rovnako ako v iných krajinách, aj slovenskí výrobcovia majú obavy, že potravinový semafor bude znamenať zvýšenie nákladov pre potravinárov a následné navyšovanie cien potravín, môže zúžiť celkovú ponuku potravín pre spotrebiteľa a ohroziť tradičné slovenské výrobky, ako napríklad slanina, bryndza či oštiepok. V tomto momente je pre nás oveľa dôležitejšie zamerať sa na podporu výroby potravín na Slovensku,“ dodal podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Potraviny #Európska komisia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku