Roľníci chcú zmenu, každý po svojom

Slovenskí poľnohospodári sú hlboko rozdelení, jediné, čo spája malých aj veľkých, je nespokojnosť s aktuálnym stavom vecí. Vo štvrtok predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, najväčšej samosprávnej organizácie, odovzdali vláde aj parlamentu výzvu, aby sa konečne exekutíva rozhýbala k činu. Zaň nepovažujú náhle zvýšenie nájomného, o ktorom ako prvý informoval denník Pravda ešte v júni, ale kompetentnú zmenu.

11.09.2020 06:34
protest farmári Foto: , ,
Poľnohospodári si vedia robiť natruc. Kým predstavitelia SPPK kritizovali ministra pôdohospodárstva, jeho stúpenci im nad hlavami rozvinuli plagát podporujúci Mičovského.
debata (18)

Tú chcú aj malí hospodári, ktorí vytvorili nečakanú kulisu protestu 700 najväčších producentov mlieka, mäsa, ovocia a zeleniny na Slovensku. Jedným aj druhým ide o pôdu, predovšetkým o tú, ktorú prenajíma Slovenský pozemkový fond. V hre je nielen nájomné, nečakané zvýšenie ktorého vystupňovalo nespokojnosť 2 200 prenají­mateľov pôdy od fondu. Súčasne prebieha aj iný, viac politický ako odborný zápas o možnosť prenájmov pre nové poľnohospodárske subjekty, teda pre malých mladých či začínajúcich rodinných farmárov.

Keď teda včera reprezentanti komory išli najvyšším ústavným činiteľom podarovať debničky s čerstvými potravinami a pôdou s jasným odkazom, že preteká pohár ich trpezlivosti, objavili sa aj iní poľnohospodárski nespokojenci. Stúpenci Františka Oravca obkľúčili protestujúcich z komory a rozvinuli transparenty s tvárou neslávne známej agropodnikateľky Roškovej či s plagátmi podporujúcimi ministra Jána Mičovského.

Hneď bolo jasné, že sú tu dva tábory. Oba sa dožadujú zmeny pomerov, len každý si ju predstavuje inak. A tak keď predseda poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho počas brífingu kritizoval rezort za spôsob, akým Slovenský pozemkový fond (SPF) vytiahol z pokladníc podnikov troj- až štvornásobne vyššie nájomné, Oravcovi stúpenci pískali a snažili sa na seba upozorniť výkrikmi, kde bola Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) doteraz.

Iskrí to aj v koalícii

SPPK mala zámer doručiť svoju výzvu premiérovi Igorovi Matovičovi a predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi. Tí však neboli v úradoch a výzvu Za slovenskú pôdu si tak prevzal len minister Ján Mičovský a predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta. To, že v slovenskej agrárnej politike voľačo nie je v poriadku, vysvetľujú aj rozdielne názory ministra a šéfa výboru na citlivú otázku nájomného, ale aj celkove spôsob, akým nové vedenie rezortu rozpracúva či skôr nerozpracúva programové vyhlásenie vlády.

Karahuta vo svojich posledných výstupoch dal najavo, že programové veci sa nielen oneskorujú, ale že v otázke nájomného má iný názor. Nesúhlasil so spôsobom zvyšovať nájomné podľa zásady obvyklého nájomného, pretože to je skresľujúce. Na krátkom brífingu uviedol, že metóda, ktorú zaviedla predchádzajúca vláda a zostava rezortu si ju osvojila, je nepresná. Paradoxne obvyklé nájomné totiž nielen stúpa, ale aj klesá, a to aj tam, kde by to málokto očakával, napríklad na úrodnej Trnavskej tabuli či v Turci.

Ak má teda nájomné skutočne vyjadrovať meniace sa ekonomické pomery, potom treba podľa Karahutu vychádzať z tzv. bonitných pôdno-ekologických jednotiek, ktoré vyjadrujú tak hodnotu, ako aj polohovú rentu tej-ktorej pôdy v tom či onom katastri.

SPPK kritizovala impulzívne riešenie, ktoré posvätil Mičovský, odvolávajúc sa na bruselskú kritiku slovenských pomerov.

Mičovský prvú bitku vyhral, podniky, ktoré nechceli prísť o pozemky prenajaté zo SPF, dodatky podpísali. Otvorene mu však povedali, že pokiaľ sa nezačne pracovať na reálnej zmene smerovania slovenského agropotravinárstva, "výrobcovia potravín vymenia sady, polia a vinice za ulice a diaľnice“. Macho celkom jasne povedal, že tak ako vedia protestovať nemeckí poľnohospodári v Berlíne pod Brandenburskou bránou, dokážu to aj slovenskí. A to tí, ktorí produkujú 70 až 80 percent súčasnej slovenskej produkcie mlieka a ostatných živočíšnych či rastlinných produktov.

Zmienka o podiele veľkých podnikov na celkovej slovenskej produkcii potravín pripomenula ministrovi, aby pri projektovaní oživenia sebestačnosti nenarobil viac škôd ako osohu. "Musíme mať záruku, že budeme mať dosť suroviny na plynulé zásobovanie mliekarní,“ povedal v tejto súvislosti Marián Šolty, podpredseda SPPK, a dodal, že folklórne samozásobenie nie je riešením pre Slovensko. Jasne tým dal najavo, že z hľadiska mliečnych výrobkov veľké komerčné mliečne farmy maloproducenti nenahradia.

Poľnohospodári pripomenuli, že počas pandémie došlo k zníženiu cien surového mlieka, že aj rastlinné produkty, obilie realizujú za nižšie ceny a teraz ešte majú platiť vyššie nájomné za pôdu.

Macho zdôraznil, že SPPK zoskupuje aj vyše 700 súkromne hospodáriacich roľníkov, že komora má záujem na spravodlivom rozdelení pôdy aj pre mladých či začínajúcich rodinných farmárov. Súhlasil, aby sa o životne dôležitých otázkach viedla diskusia. Na tú ho demonštratívne vyzval aj František Oravec. V parčíku pred Úradom vlády mal pripravený stolík, za ktorý sa mal posadiť Emil Macho a Anton Vdovjak, expert nespokojných farmárov.

Samozrejme, že z takto pripravenej diskusie nič nebolo. Ultimátami sa nedá dosiahnuť dohoda. Macho obrátil pozornosť na ponuku rektorky Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Klaudie Halászovej, ktorá tento týždeň aj na stránkach Pravdy vyzvala na to, aby si všetky múdre hlavy sadli k spoločnému stolu, a to na pôde univerzity. Z nej napokon vyšli všetci slovenskí poľnohospodárski inžinieri bez ohľadu na politické tričká.

Mičovského tím sa rozpadá

Jedno je nepochybné. Už nemožno strácať čas, treba vychladnúť, odosobniť sa, potlačiť emócie, sadnúť si za stôl a začať sa vecne baviť. Anton Vdovjak z Iniciatívy poľnohospodárov si neodpustil poznámku, že vtedy bude pre nich SPPK partnerom, keď tu naozaj bude spravodlivé rozdelenie pôdy (SPF), nielen pre veľké, ale aj malé podniky. Emil Macho zdôraznil potrebu "kompetentnej zmeny“.

Odbornosť, pragmatizmus a kompetentnosť sa teraz dávajú do pozornosti v súvislosti s poslednými personálnymi zmenami v tíme ministra Jána Mičovského. Odišiel nielen štátny tajomník či vedúci zboru poradcov, ale aj nedávno vymenovaný nový šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Tibor Guniš. To dáva tušiť, že v hektickej atmosfére, ktorá súvisí nielen s korupčnými kauzami a potrebou očistiť agentúru, ale aj s nevyhnutnosťou tvoriť program na nové sedemročné plánovacie obdobie, to iskrí. Minister tvrdil, že jeho tím sa nerozpadá, že "ľudí, ktorí prídu pracovať na rezort, čakajú desaťročia dobrej služby“. Poprel tiež, že by mal odísť na rezort životného prostredia.

Mičovský, ktorého búrlivo privítali malí farmári a ktorému veľmi vecne adresovali výzvu plnú nespokojnosti s aktuálnym stavom rezortu poľnohospodári z SPPK, vyhlásil, že je pripravený diskutovať o zmenách so všetkými poľnohospodármi. Nevidí takých, ktorí by boli "jeho srdcu bližší, ani od srdca odpadnutých“.

"Musíme sa spojiť, inak to nedáme,“ povedal Mičovský. S tým zrejme súhlasia všetci, rovnako s jeho názorom, že dôležité budú nielen európske peniaze, ale aj to, ako vláda naplní svoj sľub podpory poľnohospodárstva z národných zdrojov. Predchádzajúce vlády na poľnohospodároch šetrili, je však otázka, či sa Mičovskému podarí v súťaži o financie presadiť zdroje nevyhnutné na podporu poľnohospodárstva. Zatiaľ ani premiér, ani predseda parlamentu o poľnohospodároch v súvislosti s naštartovaním ekonomiky nehovorili.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Mičovský #SPPK #protest farmárov