Matovičov kabinet na pozemkovú reformu vyzvali poľnohospodári, priemyselníci, akademická obec, geodeti a kartografi a spolu s nimi aj starostovia miest. Ide o výzvu občiansku a podnikateľskú zároveň, o požiadavku a túžbu tých, ktorí denne narážajú na bariéru problémov, čo im znemožňuje racionálny a efektívny výkon vlastníckeho práva k pôde.
"Stav pozemkového vlastníctva na Slovensku je mierne povedané neuspokojivý,“ povedal jeden z iniciátorov reformy, predseda Komory geodézie a kartografie Vladimír Uhlík. Maslo na hlave majú všetky ponovembrové vlády. Hoci od revolúcie uplynulo tridsať rokov, nedošlo k rekonštrukcii pozemkového vlastníctva, nie sú doriešené reštitúcie – vrátenie pôdy pôvodným vlastníkom a množstvo iných problémov.
Kľúčom k sfunkčneniu celého systému pozemkového vlastníctva mali byť pozemkové úpravy. Štát si doteraz s nimi nevie rady. Robia sa zdĺhavo a doteraz sú vykonané len na 12 percentách územia. Z vyše 3 500 katastrálnych území sú komasácie – pozemkové úpravy urobené len v necelých 500 katastroch.
Všetky vlády sa vyhovárali na nedostatok zdrojov, teraz je tu ojedinelá šanca, ku ktorej, paradoxne, prispela aj pandémia koronavírusu. Matovičova vláda bude mať v nasledujúcom období k dispozícii európske zdroje z nevyčerpaného minulého, ako aj z nového programovacieho obdobia a navyše ešte aj z nového protikrízového reformného programu Nest Generation EÚ.
Pätnásť signatárov výzvy Komplexnej pozemkovej reformy nalieha na vládu, aby presadila do praxe také inštitucionálne, legislatívne, organizačné a vecné opatrenia, ktoré odstránia najväčšie deformácie dnešného systému.
K tým patrí napríklad nesúlad medzi stavom evidovaným v katastri a skutočným stavom v teréne. Výmery parciel sú nespoľahlivé. S týmto javom sa stretol vari každý občan. Nízka hodnovernosť vyplýva aj z toho, že sa používajú storočné mapy, a to ešte takmer na polovici územia Slovenska. Vlastníctvo nielenže je neusporiadané a duplicitné, ale hospodárenie na pôde, plánovanie priemyselných parkov, rozvoja sídel, výstavbu ciest a železníc komplikuje tisíce nezistených vlastníkov pôdy.
Pôda – umŕtvený kapitál
Extrémna rozdrobenosť pozemkového vlastníctva mimo intravilánov obcí a miest, teda v krajine (ide najmä o poľnohospodársku a lesnú pôdu) generuje nemožnosť nakladať so svojím vlastníctvom. Pozemkové vlastníctvo sa tak stáva umŕtveným kapitálom, ktorý znemožňuje rozvoj ekonomiky a infraštruktúry.
Neudržateľnosť situácie dokumentujú nasledujúce fakty. Priemerný počet spoluvlastníkov na jednu parcelu je 11,1, počet vlastníckych vzťahov dosahuje neuveriteľných 97 miliónov, počet parciel v krajine s rozlohou necelých 50-tisíc kilometrov štvorcových je okolo 8 miliónov. Je to situácia, aká v Európe nemá obdobu.
"Na verejne dostupných portáloch chýbajú dáta, kde by si občania a firmy našli všetko, čo potrebujú, aby sa racionálne rozhodli, ako naložia s pozemkami,“ priblížil reálny stav vo výkone pozemkového vlastníctva Vladimír Uhlík. Dodal, že Slovensko potrebuje komplexné a systémové riešenie.
Signatári takéto riešenie ponúkajú. Hovoria o nevyhnutnosti "skokového“ riešenia, ktoré by v prvom okamihu prinieslo riešenie v najpotrebnejších zhruba 30 lokalitách Slovenska, a to tak z pohľadu ekonomiky, ako aj požiadaviek ozdravenia životného prostredia, aby krajina lepšie čelila globálnej klimatickej zmene.
"Ide o to, aby sa spolu za jedným rokovacím stolom stretli zástupcovia všetkých rezortov, aby sa spoločne posúdili všetky navrhované opatrenia a dospelo sa k uspokojivému usporiadaniu pozemkov prihliadajúc na potreby infraštruktúry i ozelenenia ekonomiky,“ pripomenul Vladimír Uhlík "O potrebe komplexnej pozemkovej reformy hovoríme preto, aby sa realizovalo aj programové vyhlásenie vlády,“ povedal Milan Muška podpredseda ZMOS-u. Pripomenul, že vláde prichádzajú z Bruselu obrovské zdroje na obnovu hospodárstva.
Bolo by ich zmysluplné použiť na zmazanie investičného dlhu a administratívnej záťaže v oblasti pozemkového vlastníctva, ktorého usporiadanie, efektívna evidencia a správa je predpokladom pre rozvoj ekonomiky, ochranu prírody a využitie potenciálu, ktorý je skrytý v pôde a krajine. "Z hľadiska obcí a miest nejde len o efektívne územné plány rozvoja či o vysporiadanie ich komunikácií a majetku, ktorý leží na cudzích pozemkoch, ale napríklad aj o výber daní bez akýchkoľvek pochybností,“ povedal Muška.
Nerojčiť, konať
Komplexná pozemková reforma má podporu všetkých poľnohospodárskych samospráv. Všetky problémy, ktoré teraz v súvislosti hospodárením na pôde rezonujú, ako sú zelené témy, vľúdne lány, remízky, aleje, vzťahy malých a veľkých poľnohospodárov, ale aj bitky farmárov bezprostredne súvisia s vlastníctvom pôdy, prístupom k nemu,“ podotkol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Krásne reči okolo ozelenenia krajiny budú podľa Emila Macha len planým rojčením, pokiaľ sa neuskutočnia komplexné pozemkové úpravy. Tie by mali viesť k definitívnemu usporiadaniu vlastníctva k pôde, čím by umožnili nadýchnuť sa k lepšiemu hospodáreniu s pôdou i na nej samotnej v celej krajine.
"Práve pozemkové úpravy posadia všetkých poľnohospodárov bez ohľadu na podnikateľskú formu za jeden stôl, za ktorým sa budú musieť dohodnúť na konečnom usporiadaní toho či onoho katastra. To uľahčí napokon aj vydávanie pôdy malým hospodárom zo Slovenského pozemkového fondu, lebo aj pozemky tohto najväčšieho správcu pôdy štátu a nezistených vlastníkov sú rozdrobené a neusporiadané,“ zdôraznil Emil Macho.
Komplexná pozemková reforma by znamenala prínos pre celú spoločnosť, aj pre ľudí, ktorí pôdu nemajú, alebo vlastnia len symbolické plochy či skôr plôšky. Všetok život sa totiž odvíja na pôde a všetci obyvatelia krajiny sú, hoci si to neuvedomujú, užívateľmi tzv. verejných zariadení. Sú tiež prijímateľmi benefitov z odvetví, ktorých hospodárenie sa odvíja od efektívnosti usporiadania pozemkového vlastníctva. Dôležité je zvýšiť právnu istotu všetkých vlastníkov nehnuteľností.
V spoločnosti silnie tlak na ozelenenie krajiny. V zásade ide o realizáciu krajinotvorných, protieróznych, vodozádržných a ekosystémových funkcií. Práve na nich sa trieštia záujmy vlastníkov či užívateľov pôdy, ochranárov. Pozemkové úpravy môžu viesť k zvýšeniu podielu štátnej pôdy v chránených územiach a teda aj k výraznému rozšíreniu možností na zlepšenie stavu druhov a biotopov nachádzajúcich sa dnes v nepriaznivom stave.
Komplexná pozemková reforma je, samozrejme, najmä o peniazoch. Na dokončenie pozemkových úprav treba zhruba 1,1 miliardy eur. Ide však nielen o túto sumu, ide o to, aby sa reforma uskutočnila komplexne a dotiahla do konca. Slovensko na ňu čaká od čias Masarykovej prvej republiky. Jej spustenie či nespustenie rozhodne o tom, či sa priblížime k vyspelým krajinám v dohľadnom čase, alebo či túto úlohu opäť vláda, ktorá je na ťahu, odsunie na neurčito.