Vlani 24. júla sa objavil africký mor, ktorý je síce neprenosný na ľudí, ale pri diviakoch a domácich ošípaných sa končí smrťou, v okrese Trebišov. Za rok a päť dní diviaky migrujúce pozdĺž slovensko-maďarskej hranice zavliekli nákazu o dvesto kilometrov ďalej na západ, a tá teraz atakuje jedny z najväčších produkčných chovov na Slovensku.
Bezprostredne ohrozené sú špičkové farmy spoločnosti Pigagro Jesenské, Agroris Rimavská Sobota či PD Včelince. Sústreďuje sa tu produkcia odstavčiat, v množstve dobre vyše stotisíc prasiatok, ako aj výkrm ošípaných.
Chovateľov oblieva studený pot, pretože ak sa objaví mor v niektorom z domácich chovov, v ohnisku nákazy vykántria nemilosrdne všetky zvieratá, je jedno, či ide o malé, alebo veľké farmy. Niektorí z poľnohospodárov hovoria, že štát si už najmenej rok nevie rady s morom. Ten zasiahol už šesť okresov a teraz v poslednej chvíli sa idú prijímať superdrastické opatrenia, ktoré už mali byť dávno zavedené.
Minister Ján Mičovský na mimoriadnom brífingu ohlásil mimoriadne kroky. Vyzval poľovníkov, aby nielen splnili, ale aj prekročili plány lovu diviakov bez ohľadu na pohlavie a vek zvierat. Povedal, že city musia ísť bokom, vystrieľať treba všetky diviaky, pretože ohrozená je beztak oslabená produkcia bravčového mäsa. Tá na Slovensku klesla pod 40 percent, mäsokombináty dovážajú neraz hlboko zmrazené, tzv. výrobné mäso a produkujú z neho "slovenské“ klobásy, salámy.
Chovatelia sa cítia štatistami
Mičovský upozornil, že ak si s diviakmi neporadia poľovníci, zasiahnu ozbrojené zložky. Do postihnutých okresov nariadil presun veterinárov, ktorí majú šíriť najmä medzi drobnochovateľmi osvetu. Očakáva sa, že aj ľudsky mimoriadne zložitú situáciu pomôžu zvládnuť starostovia. Jedným z najúčinnejších opatrení by mali byť nepopulárne predčasné zabíjačky.
Môže sa totiž stať to, čo v okrese Trebišov, kde vlani veterinári nariadili 55 malým chovateľom utratiť 205 ošípaných. Ide o krutý spôsob prevencie a je otázka, ako sa s ním ľudia v dotknutých dedinách okresu Rimavská Sobota, ale o pár dní možno aj v okrese Lučenec vyrovnajú. Nikomu sa totiž nechce zabíjať zvieratá, ktoré práve najlepšie naberajú na hmotnosti. Mali by skončiť na pekáči predčasne uprostred horúceho leta, keď zabíjačka je sama osebe riskantný podnik?
Africký mor ošípaných nie je iba vecou obyvateľov okresov Michalovce, Trebišov, Košice-mesto a okolie, Rožňava či Rimavská Sobota, ale aj dovolenkujúcich turistov. Práve tí pohybom v prírode prispievajú k migrácii zvierat a prenosu nákazy. Minister preto vyzval na väčšiu ohľaduplnosť voči prostrediu, zvieratám, ale aj miestnym obyvateľom, ktorí ho trvale obývajú.
Atmosféra medzi chovateľmi medzitým hustne, manažér spoločnosti Agroris Ladislav Sedmák povedal, že boli odsúdení do roly štatistov a štát mal dávno prijať účinné opatrenia. V snahe predísť najhoršiemu teraz veľké komerčné chovy ako Agroris či Pigagro navrhujú miestnym drobnochovateľom, že im vykúpia ošípané alebo nech ich zabijú a zabíjačku im vykompenzujú pred Vianocami vykŕmenými zvieratami z profesionálnych fariem.
Ohrození chovatelia si založili Asociáciu chovateľov ošípaných s cieľom koordinovať postup v regióne a na Slovensku. Žiadajú, aby štát, ako povedala Eva Uhráková zo spoločnosti Pigagro, poskytol veterinárom mimoriadne kompetencie pri kontrole chovov.
Odstrelné bude vyššie
Ako pripustil samotný minister, časť vidiečanov stále chová zvieratá načierno, bez registrácie. Ďalším opatrením by mali byť výrazne najmenej na dvojnásobok zvýšené odmeny za ulovené diviaky a odovzdanie vzoriek mäsa štátnemu laboratóriu na rozbor. Radoví poľovníci sa totiž sťažujú, že sa im lov nevypláca, minú viac na benzín, náboje a stratia čas, ako je skromná, 10-eurová odmena.
Rezort zvýši tzv. odstrelné, čo v priamom prenose brífingu povedal generálny riaditeľ lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva Michal Tomčík. Zároveň žiadal od poľovníckych združení, aby plnili plány odstrelu diviakov, ak tak neurobia, uplatnia voči nim sankcie.
"So znepokojením počúvame správy, že poľovníci sa nestavajú zodpovedne k plneniu plánu lovu diviačej zveri. Vlani sme ulovili 85-tisíc diviakov, čo je historický rekord na Slovensku,“ reagoval Alojz Kaššák, hovorca Slovenskej poľovníckej komory. Dodal, že tempo lovu je mimoriadne vysoké, od marca do júna 2020 ulovili 17 854 diviakov, čo je o 4 600 viac ako za rovnaké obdobie v roku 2019. Priemerne denne sa uloví 150 diviakov. Celková populácia diviakov sa odhaduje na 150-tisíc zvierat.
Poľovníci sa cítia dotknutí, keď sa im vyhadzuje na oči, že sú to oni, ktorí môžu za vysoké stavy diviakov a zveriny vôbec. Tvrdia, že za premnoženie môžu aj poľnohospodári. Kukurica sa dnes pestuje od Žitného ostrova po Tatry. Vo veľkých lánoch sa cítia zvieratá bezpečné. "Treba urobiť prieseky v porastoch, tam kde hraničia polia s lesom, osiať pozemky nie kukuricou, ale lucernou, aby zvieratá boli viditeľné,“ povedal Kaššák.
Dodal, že poľovníkom komplikujú situáciu ľudia, ktorí navštevujú prírodu ako nikdy predtým. Zošerí sa, ale po lese či poliach sa trúsia jazdci na koňoch, psičkári, bicyklisti, ženy s kočíkmi. Nikto sa neodváži strieľať, keď je príroda ešte plná ľudí.
Nebezpeční susedia
Na to, že problém je komplikovanejší, ako sa na prvý pohľad zdá, a nie je úplne v slovenských rukách, upozornil ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Slovensko má rizikových susedov s extrémnym výskytom moru ošípaných. Je to Ukrajina, Poľsko a predovšetkým Maďarsko. Kým Slovensko od lanského júla zachytilo a zlikvidovalo 222 infikovaných diviakov, Maďarsko ich malo pozitívnych len za prvý polrok tritisíc. Silný infekčný tlak je pozdĺž celej slovensko-maďarskej hranice dlhej 430 kilometrov. Bíreš povedal, že nič nepodcenili, ale zelená hranica je tvrdý oriešok.
Na výčitku, že Česi pred tromi rokmi nemilosrdne zlikvidovali za pomoci vojenských ostreľovačov celé ohnisko v okrese Zlín, povedal, že boli vo výhode, lebo im v tom čase nehrozilo prebiehanie diviakov zo Slovenska, z Poľska ani z Rakúska.
Mäso z diviakov je bezpečné. Veterinári totiž vyšetrujú zvieratá nielen na africký mor ošípaných, ale aj trichinelózu. Inou vecou je, že na trhu mäso nevidno, hoci štát investoval do nákupu špeciálnych chladiacich boxov, kde zvieratá odkladajú poľovníci, pokým nie sú vyšetrené. Obchodné reťazce skôr predávajú divinu zo zahraničia. To všetko by sa malo podľa šéfa štátneho potravinového dozoru v dohľadnom čase vyriešiť, mäso by malo byť vákuovo balené a predávané prostredníctvom obchodnej siete.
Iný čas, iné mravy
Kružno je dedinka s 350 dušami. Takýchto viesok ako táto v okrese Rimavská Sobota je na Slovensku veľa. Žije sa tu úplne inak ako kedysi. Starosta obce Pavel Černák vraví, že tradičnému samozásobiteľskému chovu ošípaných sa venuje už iba desať rodín, len dve chovajú kravičku s teliatkom. Až donedávna platilo, že chov zvierat sa neoplatí, ale ako sa dvíha cena mäsa, pohľad na chov sa mení.
"Poniektorí využili ponuku, ktorú im dala farma spoločnosti Agroris. Myslím si, že je to celkom výhodné, Agroris im predá 20-kilovú ošípanú s papiermi za 120 eur, zabezpečí registráciu farmičky aj prasiatka. Je to lepšie, ako keď sa kdesi kúpi 9-kilové prasiatko za 70 eur, ale len tak na čestné slovo. Keď sa niečo stane, v prvom prípade som aspoň trochu chránený,“ vraví starosta.
Ako sa teraz zachovajú ľudia v Kružne, ku ktorému sa zakráda africký mor ošípaných šírený čriedami diviakov, ťažko odhadnúť. Tí, čo zvieratá chovajú, na nich lipnú, je v tom majetok, práca aj pocit gazdovskej hrdosti.
Kedysi farma patrila družstvu, pracovalo v ňom veľa ľudí z dediny. To však nezvládlo transformáciu, farma utŕžila rany od iného – klasického moru ošípaných. Keď sa ocitla v likvidácii, kúpila a zmodernizovala ju spoločnosť Agroris. Dedina sa za posledných 30 rokov zmenila.
"Niektorým farma prekáža, lebo ako z každej farmy aj z nej pri vetre zavanie smrad, oproti minulosti máme citlivejšie nosy na všetko, možno aj preto, že prv všetci chovali a teraz jeden chová a druhý nechová,“ uzatvára starosta.