PD Kamienka: Družstvo nie je prežitok

, 26.07.2020 06:00

Poľnohospodárske družstvá sú slovenským fenoménom, aký nemá obdobu v Európe. Pojem družstevník tak hlboko prenikol do podvedomia, že mnohí Slováci, ktorí zažili socializmus, pod ním celkom jednoznačne chápu poľnohospodárov. Lenže časy sa zmenili, mnohé podielnické družstvá už nie sú družstvami, ale skôr akciovými spoločnosťami. Čoraz viac sa udomácňuje slovo farmár a vytrácajú sa domáce ekvivalenty hospodár, roľník vrátane prívlastku družstevný či donedávna rozšírený pojem družstevník.

Predsedníčka PD Kamienka Helena Raškevičová v...
Predsedníčka PD Kamienka Helena Raškevičová v novučičkom traktore, ktorý si doprialo družstvo k svojej šesťdesiatke. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Zdá sa, že nad myšlienkou svojpomoci, s ktorou založil prvé družstvo v Európe Samuel Jurkovič, sa zmráka a víťazí, aspoň v tejto chvíli kapitál. Kto má viac podielov, ovláda družstvo. Skutočných družstiev, ktoré patria svojim zakladateľom a ich potomkom, zväčša drobným podielnikom, či aktívne pracujúcich družstevníkov zostalo na Slovensku ako šafranu. Niektoré družstvá akoby navzdory duchu čias prežili. Jedno z nich hospodári v Kamienke v okrese Stará Ľubovňa. Začiatkom leta si kamienski družstevníci pripomenuli 60 rokov od jeho založenia.

"Príroda je oproti nám vo výhode. Môže existovať bez nás, my bez nej zahynieme,“ týmito slovami privítala družstevníkov pri oslavách jubilea v Kamienke predsedníčka družstva Helena Raškevičová. Kamiensky chotár, ktorý je zovretý zo západnej strany Spišskou Magurou a zo severovýchodu Pieninami, patrí k najmalebnejším na Slovensku.

Miestni družstevníci rešpektujú prírodu, pestrofarebný šat chotára to potvrdzuje. Kamienskemu letu vládne zeleň pasienkov a lúk, na konci prázdnin ho pozlacujú zrelé klasy pšenice, ovsa a jačmeňa, atmosféru dotvára modravá linka vrchov a vôňa lúčnych kvetov. Hospodári obrábajú pôdu, dotýkajúc sa miestami takmer oblohy, nadmorská výška chotára je od 600 do 800 aj 900 metrov.

Príroda žije každým okamihom. Pasú sa v nej kravy slovenského strakatého plemena, čo je dnes na Slovensku pomaly rarita, pretože hospodárenie v celej krajine túžiacej zbohatnúť ovládol zisk. Kamienske družstvo nepatrí k najbohatším, ale ani k najchudobnejším. Trvalo udržateľné hospodárenie neprináša extra príjmy, ale ľuďom, ktorí ho praktizujú, garantuje slušné živobytie.

Dlho sa vzpierali až napokon podpísali

Na 60. výročnej schôdzi družstva sa zišlo bez mála 150 družstevníkov. Od zväčša potomkov zakladateľov, čo doň pod silným ekonomickým a politickým tlakom štátu vkladali svoj drobný majetok – jednu či dve kravy, voly a prasnice – až po súčasnú, už tretiu generáciu družstevníkov.

Areál družstva je kompaktný a dobre udržiavaný.
Areál družstva je kompaktný a dobre udržiavaný. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Spomienky na začiatky družstva vybledli, zachytávajú ich len zožltnuté stránky kroniky a, pravdaže, nezabudnuteľné zážitky z dramatického obdobia kolektivizácie hlboko uložené v pamäti starých či skôr prastarých rodičov. Keď sa v roku 1950, dva roky po tom, čo komunisti získali absolútnu kontrolu nad Československom, pokúšali v Kamienke založiť družstvo, našlo sa v dedine 63 odvážlivcov ochotných spoločne hospodáriť na 60 hektároch školskej, farskej a urbárskej pôdy.

Na začiatku družstva stáli tí, čo takmer nič okrem nádeje a práce svojich rúk nemali. Čo len trochu majetnejší roľníci sa ošívali a priečili družstvu, ako len mohli. Za pôdou, zvieratstvom a inventárom, ktorý mali dať družstvu, "aby sa mali lepšie“, boli mozole, krv a pot nespočetných generácií. Vzdorovali desať rokov a potom na jar 1960 založili celoobecné družstvo. Ľudia hrdlačiaci na drobných pozemkoch vytrvalo spracovávaní ekonomicky aj ideologicky sa poddali vôli štátu. Vstup do družstva podpísalo 220 členov, to dnešné ich má 269, no na obrobenie chotára s rozlohou necelých 1 400 hektárov stačí len 35 ľudí dobre vybavených technikou.

Na konci osemdesiatych rokov patrilo JRD Mier Kamienka, súčasťou ktorého bol aj chotár obce Stráňany, k najlepším na východnom Slovensku, písalo sa o ňom aj v Pravde. Vtedajší predseda Bohumil Páleš bol vynikajúci zootechnik a vôbec rozhľadený manažér. Družstvo sa opieralo nielen o výnosy z pôdy, ale aj o rozvinutú pridruženú – nepoľnohospodársku – výrobu. Vyrábali tu podvozky pre popradskú Vagónku, ženy zasa kefy, čo umožňovalo zamestnať bez nárokov na dochádzku do miest väčšinu horalov. Podnikavosť a statočná práca sa vyplácali, ľudia zarábali toľko ako robotníci vo fabrikách.

Možno v dobrom ekonomickom základe z obdobia, ktoré si živo pamätajú už len šesťdesiatnici a sedemdesiatnici, je vysvetlenie, prečo sa družstvo udržalo v pohnutých transformačných časoch. Prežilo aj preto, že družstevníci mali šťastnú ruku pri výbere Pálešovho nástupcu. Stal sa ním Juraj Šmigeľ, ktorý previedol družstvo cez búrlivé deväťdesiate roky.

Tu ťa potrebujeme, tu budeš pracovať

Lenže ako to v živote býva, nečakane zasiahla vyššia moc. Šmigeľ utrpel ťažký úraz a náhle sa vynorila otázka nástupníctva. Helena Raškevičová, šikovná agronómka a podpredsedníčka družstva, mama piatich detí, žena s prirodzenou autoritou, bola pre Kamienčanov a Stráňancov jednoznačnou voľbou.

V Kamienke sa objavila šikovná počerná dievčina po maturite na Strednej poľnohospodárskej technickej škole v Kežmarku. Narodila sa a vyrástla v rodine družstevníkov na druhom konci Staroľubovnianskeho okresu v Jakubanoch. Maturantka s klasickým poľnohospodárskym vzdelaním, s dobrými základmi agronómie a zootechniky, po ktorom je dnes mimoriadny dopyt, prišla do Kamienky na umiestenku. O snoch mladých ľudí sa vtedy nediskutovalo. O Helenkinom osude rozhodol štát, presnejšie Okresná poľnohospodárska správa v Starej Ľubovni.

"Tu ťa potrebujeme, tu budeš pracovať,“ povedali jej. S odstupom času sa zdá, že tu celkom prirodzene zapustila korene.

Ani nie dvadsaťročná mladá žena našla v Kamienke hneď dve životné lásky – manžela a prácu, ktorá jej prinášala deň čo deň nové výzvy. Pod horami vládne vrtkavé počasie a roľník musí zavetriť, ako sa mení povetrie a podľa toho si rýchlo zorganizovať prácu. Keď volili družstevníci na čelo podniku Helenu Raškevičovú, už dobre vedeli, že rozumie pôde, rastlinám, zvieratám, že je to priamy človek, ktorý na rovinu povie, ako sa veci majú v družstve, ale aj to, ako ten či onen družstevník pracuje.

Autorita nie je dar, autorita sa získava všednou prácou. Nepochybne veľký zmysel pre zodpovednosť rozvinula v Helene Raškevičovej výchova piatich detí a celkom určite nadobudnuté profesionálne a životné skúsenosti.

K šesťdesiatinám dostávajú jubilanti darčeky, obracajú zrak do minulosti a kujú plány do budúcnosti. V Kamienke sa družstevníci obdarovali novým 155-koňovým traktorom istej celosvetovo známej americkej značky. Do kabíny, z ktorej je skvelý výhľad, sa symbolicky aspoň na chvíľu usadila predsedníčka Helena Raškevičová. S traktormi si potykala ešte na strednej škole, ale stroj s najmodernejšou digitálnou výbavou, ktorý je pri práci presný aj vďaka pohľadu družice krúžiacej vo vesmíre, budú viesť mladí muži. Im patrí budúcnosť.

Ako sa buduje sebavedomie

"Aby ste prilákali mladých ľudí do družstva, ukotvili ich v ňom, musia pracovať s technikou, ktorá napĺňa ich túžby, ctižiadosť a zvyšuje nielen ich sebavedomie, ale dvíha hrdosť celého družstva,“ podotkne akoby mimochodom Helena Raškevičová. Naozaj, technika veľa prezrádza o možnostiach a úrovni hospodárov, práve tak ako hospodárske budovy či samotné sídlo podniku. Pred časom ochranári z PIENAP-u snímkovali dronom vzácne prírodné územie a urobili zábery aj z areálu družstva. Vidno, že je kompaktný a dobre udržiavaný ako okolité polia a lúky.

Čo je meradlom dobrého a úspešného ľudského života? Zárobok, bývanie, dobre študujúce deti a k tomu veľa rôznych drobností, ale základom je stabilný finančný príjem, ktorý naplní všetky bežné ľudské očakávania.

V Kamienke dosiahol vlani priemerný mesačný plat družstevníka 983 eur. Pravdaže, nebolo to za fabrických 8,5 hodiny denne, ale aj za prácu v nadčase. Mzda sa nerovná celoštátnemu priemeru, ale nie je ani príliš ďaleko od neho. Lenže sme na okraji Slovenska ďaleko od Prešova, Košíc, Popradu, nieto Bratislavy. Na miestne pomery je to celkom dobrý plat. Uvážme, že ľudia za prácou necestujú, ušetria čas i peniaze na cestovnom, že výdatný obed v družstevnej jedálni vyjde na 1,20 eura. To sú výhody, ktoré kompenzujú veľké čísla príjmov ľudí pracujúcich v automobilkách či iných lepšie platených odvetviach v mestách na západ od Kamienky.

Čo dávajú Kamienčania spoločnosti? Chutné horské mlieko z kvitnúcej paše, to je dnes čoraz väčšia vzácnosť. A spolu s ním krásny životný priestor, ktorý oceňujú turisti z miest. Ak si dajú na výlete po krajine syr z jednej podtatranskej mliekarne, nuž je v ňom mlieko z Kamienky.

Družstevníci ho predávajú prostredníctvom odbytového združenia Mliečny východ. Vďaka nemu dosiahli vyššiu cenu mlieka, ako keď predávali mlieko ako sólo partner mliekarne. "V združení je väčšia sila,“ povie Helena Raškevičová. Dodajme, vo fungujúcom združení, pretože tzv. odbytoviek sa na Slovensku pozakladalo, ale vzápätí aj rozpadlo veľa. Základom je poriadok a dobré účty.

Kto počtuje ten gazduje, zanechali nám v prísloví návod na dobré hospodárenie naši predkovia. V Kamienke veru otáčajú každé euro dva razy v dlani.

Už spomínaný traktor kúpili bez dotácie, musia sa dobre otáčať, aby mali na splátky. Keď teraz počuť všakovaké historky o praktikách bývalého vedenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Helena Raškevičová povie, že chce pokojne spávať a radšej si odtrhne od úst, ako by mala mať výčitky svedomia.

Predsedníčka je jubilant ako družstvo. Oslávi onedlho to isté výročie ako družstevný podnik, ktorý vedie. Pred očami sa jej premietne zostava rokmi poctivo budovaného družstevného kolektívu. Vekovo je tak akurát, snúbi sa v ňom ľudská zrelosť a profesionálna skúsenosť starších s ambicióznou mladosťou aj so strednou vekovou skupinou. Päťdesiatnikov majú dovedna 14, dvoch šesťdesiatnikov, deväť štyridsiatnikov, ale desať ľudí je vo veku od 20 do 40 rokov (päť do tridsať a päť do 40 rokov). Tu je najlepšia odpoveď na to, že družstvo v Kamienke má budúcnosť aj v nasledujúcich desaťročiach.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#poľnohospodárstvo #družstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku