Ceny broskýň či marhúľ, ktoré ponúkajú obchodné reťazce z dovozu, sú nižšie. Napríklad broskyne možno v akcii kúpiť aj po 1,10 eura za kilogram, marhule po 1,50 eura. Plody jedného aj druhého ovocia si však treba vyberať obozretne. Hoci na pohľad vyzerajú dobre, najmä broskyne bývajú otlačené a rýchlo podliehajú hnilobe. Marhule, pretože sú predčasne obraté, zasa nie sú dozreté. Rozdiel je evidentný, najmä keď spotrebiteľ predtým ochutnal plody kúpené v niektorom zo slovenských sadov. Lenže za čerstvé, dozreté, dobre vyfarbené ovocie, jedným slovom kvalitné a chutné plody, si treba výrazne priplatiť. Niektoré druhy na Slovensku dopestovaného ovocia medziročne zdraželi nie o desiatky, ale aj o stovky percent.
Cena prvotriednych marhúľ sa vyšplhala na 4,50 eura, také ceny, ako priznal šéf Únie ovocinárov Marián Varga, na Slovensku ešte neboli. Dokonca marhule na spracovanie, teda na džem, sa predávajú kilogram po 1 až 1,20 eura. Za vysokými cenami je slabá úroda, klesla pod jednu tretinu obvyklej produkcie.
Slovenské paradoxy
Podobná situácia vládne aj v predaji broskýň. Jedni z najznámejších producentov, ovocinári z Emilových sadov vo Dvoroch nad Žitavou, predávali vlani broskyne na zaváranie priamo v sade po 1 eure za kilogram, teraz stoja 1,70 eura. Firma už niekoľko rokov praktizuje predaj cez e-shop, prostredníctvom ktorého doručí zákazníkovi ovocie do hociktorého kúta Slovenska.
"Internetový predaj je najdrahší, ale je oň záujem, hoci kilogram ovocia doručeného na adresu spotrebiteľa stojí 2,50 eura,“ povedal Emil Schultz, ktorý pokračuje v rodovej ovocinárskej tradícii. Vo zvýšených cenách sa premieta podľa Schultza drahá protimrazová ochrana, tohto roku vyšla dvorských ovocinárov na 90-tisíc eur. Napriek obrovským výdavkom a doteraz nevídanému nasadeniu ľudí počas studených jarných nocí sa podarilo uchrániť pred mrazmi len časť úrody. Úroda jahôd bola nižšia o 40 percent, rovnako čerešní, ktoré navyše poškodil ľadovec a silné júnové dažde. Podobná bilancia je pri slivkách, broskyne dali len polovičnú úrodu. To sú okolnosti, ktoré vysvetľujú rast cien ovocia. Pritom nie je núdza o tzv. slovenské paradoxy. Marián Varga vraví, že už niekoľko rokov sa opakuje situácia, keď sa ľudia nevedia dočkať samozberu jahôd. Keď dôjde na finále zberu, záujem prudko opadne. Dôvod? Plody sú drobnejšie, hoci najsladšie z celej úrody. "Na koreni aj tohto roku zostala zhruba jedna pätina úrody. Ľudia už nemajú trpezlivosť oberať malé plody, hoci tie chuť nesklamú,“ konštatoval Varga.
Práca v sadoch ľuďom nevonia
Na Slovensku sa celkovo urodí ročne okolo 50-tisíc ton všetkého ovocia. Tohto roku to bude podstatne menej. Hoci to na začiatku tak nevyzeralo, situáciu v domácej produkcii by mohli napokon zachrániť jablká. Očakáva sa, že ich úroda klesne, aspoň v tejto chvíli to tak vyzerá, len o 20 až 30 percent oproti jarným odhadom. Celková slovenská bilancia ovocia by teda mohla byť produkcia zhruba do 30-tisíc ton, čo by znamenalo výpadok tržieb v sume asi desať miliónov eur, tie sa obvykle pohybujú v rozmedzí 30 až 35 miliónov eur.
Vysoké náklady na ochranu nevykryje ani razantné zvýšenie cien. Ovocinári porovnávajú výdavky na protimrazovú ochranu: vlani ich celoštátne stála 600-tisíc eur, tohto roku dva milióny eur. Ani výrazne nižšiu produkciu ovocia nedokážu pestovatelia pozbierať s domácou pracovnou silou. Sú čoraz viac odkázaní na prísun zberačov z Balkánu, Rumunska a Srbska, alebo z Ukrajiny. Podľa Vargu by ich Slovensko v dobre úrodnom roku potrebovalo okolo 5-tisíc, tohto roku bude potreba polovičná. Teraz v sadoch s dozrievajúcou úrodou pracuje len okolo 1 500 Rumunov, Srbov a Ukrajincov. Škrt cez rozpočet urobila pandémia.
Napriek zavedeniu inštitútu sezónnej práce, ktorý umožňuje zamestnať dlhodobo nezamestnaných ľudí, sa Slováci do sadov nehrnú. Vypovedá to veľa nielen o slovenských predstavách o mzde, ale aj o neochote a výdrži pracovať pod holým nebom. A tak krajina, ktorá má nehľadiac na rastúce riziká či už mrazov, vetrov alebo ľadovcov, inak veľmi dobré pôdne podmienky na pestovanie ovocia mierneho podnebného pásma, musí úporne premýšľať, ako manažovať ďalší rozvoj ovocinárstva. Skutočne moderných sadov s efektívnou ochranou proti mrazom, krúpam je zlomok. Ukazuje sa, že keď na jar klesne teplota v noci na niekoľko hodín hlboko pod mínusové hodnoty, zapaľovanie sviec kvety a plody pred mrazom neochráni. Treba budovať protimrazové závlahy, lenže založenie jedného hektára takéhoto sadu vyjde na 50-tisíc eur. Dopriať si dobré slovenské ovocie tak bude pri prehlbujúcej sa klimatickej zmene stáť spotrebiteľa čoraz viac peňazí.