Rovnako ako výdobytky a radosti, ktoré tiež priniesli – sám sa o ne svojou prácou a talentom pričinil.
Vari najväčšou Jechovou prednosťou bola schopnosť spájať ľudí. Preto bol vzácnou soľou poľnohospodárstva posledných troch desaťročí. Nerozdeľoval roľníkov, ale spájal bez ohľadu na to, či hospodárili v družstvách, alebo sa vrátili na pôdu svojich rodičov.
Na sklonku svojho života, dvadsať rokov po tom, čo založil Agrion – Združenie výrobcov a dodávateľov poľnohospodárskej techniky, ktorú vidíme na veľkých aj malých hospodárstvach, začal pomáhať najlepšej slovenskej pestovateľke maku Gabike Čechovičovej. Túžil zdokonaliť kombajn na zber maku.
Človek sa stane užitočným, prezieravým, láskavým, jednoducho múdrym, keď odolá a niekedy zázrakom prežije dobu, ktorá občas až prilačno usiluje o ľudský život.
Ján Jech sa narodil v Nižnej Pisanej, kruto poznačenej dvoma svetovými vojnami. Počas bojov o Duklu sa miestni ocitli v epicentre najväčších tankových a delostreleckých súbojov. Šesťročného Janka Jecha ťažko ranilo, rodičia, drobní roľníci, ako ostatní z dediny, prišli o všetok majetok, ale zachránili si holý život.
Dnes sa ľudia trasú pred neviditeľným koronavírusom, počas vojny zubatá denne kosila po tisícoch. Chlapča poslali na výchovu do Čiech, prešlo šiestimi rodinami, v jednej si chceli z neho urobiť paholka. Osud mu žičil, našli sa dobrí Česi, ktorí chlapca dobre pripravili na život.
Aj v najzapadnutejšej vieske sa rodia ľudia, ktorí hýbu krajinou. Jech chcel byť strojárom, nie poľnohospodárskym, Vysoká škola zemědělská v Prahe ho zlákala svojím mimoškolským programom. Keď skončil, dostal umiestenku do Nitry, kde sa práve na tamojšej Vysokej škole poľnohospodárskej zakladal odbor mechanizácie. Sen, že sa vráti do kraja rodičov a synovsky sa im odvďačí, mu prekazila doba plná príkazov.
Mal talent, podieľal sa na vývoji kombajnu na zber ďateliny, bol lepší ako východonemecké stroje, ale v RVHP vládla politická deľba práce. V jednom však bola doba žičlivá – na školy prúdili po vedomostiach dychtiví chlapci a dievčatá. Jech ich nadchol pre prácu s technikou a vyzbrojil náležitými vedomosťami. Zaslúžil sa o založenie detašovaného pracoviska VŠP Nitra v Košiciach a po revolúcii, keď už bol vysokoškolským profesorom, inicioval založenie Agrionu.
Za technikou hľadaj vždy človeka, tvrdil Jech, ktorý vnášal pokrok na slovenské polia. Spájal, nerozdeľoval, v strojoch a ich umnom využití videl najväčšiu prednosť slovenského poľnohospodárstva. Zaujímavé, nikdy nebol v strane, stál akoby mimo politiky, a predsa v nej bol, pretože svojím dielom prispel k sebestačnosti krajiny.
O to väčšiu drámu prežíval v posledných desaťročiach života, keď Slovensko začalo prichádzať o jednu zo základných ľudských istôt, o schopnosť vlastnoručne si dorobiť potraviny. A predsa zostal optimistom. Pomohol nezištne každému bez rozdielu, farmárke Gabike Čechovičovej aj manažérom veľkých poľnohospodárskych podnikov.
Odišiel veľký človek, ktorý svojim žiakom odkazuje: Buďte svornejší, spájajte sa, prospeje to vám i krajine.