Mičovský presadil päťkrát vyššie nájomné za pôdu SPF

Vyše dvetisíc poľnohospodárskych podnikov, ktoré si prenajímajú pôdu od Slovenského pozemkového fondu (SPF), muselo v týchto dňoch chtiac-nechtiac podpísať najväčšiemu správcovi pôdy na Slovensku zvýšenie cien nájomného za pozemky. V prípade, že by s tzv. dodatkami k nájomným zmluvám nesúhlasili, zmluvy by prestali platiť a podniky by mohli prísť o pozemky, na ktorých roky hospodária. Dovedna ide o vyše 400-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.

16.07.2020 06:00
debata (133)
Video

Po doručení listov požadujúcich vyššie nájomné začalo v celej krajine rásť napätie medzi dotknutými poľnohospodárskymi podnikmi. Dovedna SPF vyberie podľa odhadov samospráv o 7 až 10 miliónov eur viac ako doteraz.

Nespokojnosť s rozhodnutím SPF oznámeným uprostred poľnohospodárskeho roka a krátko po tom, čo sa poľnohospodári prakticky na vlastný účet museli vyrovnať s obmedzeniami plynúcimi z pandémie koronavírusu, vyústila do mimoriadneho brífingu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Podpis so škrípaním zubov

Na ňom predseda najväčšej samosprávnej organizácie Emil Macho označil rozhodnutie SPF platiť za prenajaté pozemky nájomné vo výške tzv. obvyklého nájomného (ide o priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy v danom katastrálnom území) za neférové, neseriózne a neetické. Dodal, že vzhľadom na aktuálnu spoločenskú a ekonomickú situáciu ide o nesystematický a kontraproduktívny krok. Nevylúčil, že po žatve prídu k slovu verejné protesty.

"Namiesto toho, aby bolo odvetvie poľnohospodárstva posilnené racionálnymi ekonomickými stimulmi, fond prichádza s požiadavkou, ktorá môže mať za následok vznik hospodárskych škôd u veľkého množstva poľnohospodárov, a tým aj utlmenie produkcie poľnohospodárskych plodín,“ vyhlásil Macho.

Predseda SPPK na stretnutí s novinármi pred Úradom vlády povedal, že zhruba mesačné vysvetľovanie si postojov medzi rezortom a samosprávou k ničomu neviedlo. Na jeho konci bolo v podstate mocenské rozhodnutie, že obvyklé nájomné sa jednoducho bez ohľadu na to, čo sa na Slovensku deje, uplatní. Podniky ho so škrípaním zubov podpísali, ale včera nevôľa ich predstaviteľov dostala plný priechod.

Štandard platiť obvyklé nájomné bez rozdielu, či ide o pozemky prenajímané od SPF, alebo od fyzických osôb, cirkví či rôznych iných majiteľov – pozemkových spoločenstiev požadovala od slovenskej vlády Európska únia. Práve na ňu sa odvolal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský.

Ten v reakcii na stanovisko komory uviedol, že "ceny (nájomného od SPF) boli podhodnotené a spravodlivosť nebola. Pre mňa ako ministra pôdohospodárstva je povinnosťou nastoliť dodatkami poriadok a začať proces, ktorý má cez dodatky dosiahnuť prvky spravodlivosti. Bez dodatkov mali farmári pôdu veľmi výhodne prenajatú a produkcia bola v mnohých prípadoch nízka, poberali sa len výhodné dotácie z EÚ. Slovensku tak utieklo mnoho prostriedkov, čo nás v roku koronavírusu dobehlo“, tvrdil Mičovský. Minister uviedol, že až 77 percent farmárov na Slovensku platí trhovú cenu prenájmu na rozdiel od tých poľnohospodárov, čo si prenajímajú pôdu od pozemkového fondu.

V prestrelke medzi samosprávou, rezortom a SPF padali rôzne argumenty. Ide o to, aby neboli povytŕhané z kontextu. A tak samospráva pripomenula rezortu, že podniky hospodáriace o. i. aj na pôde prenajímanej od fondu, ktorý spravuje 23 percent poľnohospodárskej pôdy SR, zabezpečuje okolo 80 percent všetkej poľnohospodárskej produkcie.

Od buka do buka

"Nemáme problém diskutovať o zvýšení cien nájomného. V praxi sa totiž stretávame s tým, že rozdiel medzi nájomným plateným SPF býva aj 100 eur za hektár, hoci ide o susediace katastre zaradené do tých istých bonitných pôdno-ekologických jednotiek,“ povedal predseda SPPK Emil Macho.

Jej podpredseda Miroslav Štefček ilustroval bežné anomálie na príklade istého poľnohospodárskeho podniku z Liptova. Ten si prenajíma od SPF 900 hektárov, ale skutočne verifikovanej pôdy, na ktorej aj hospodári, je iba 400 hektárov. Po úprave nájomného to vyskočilo z pôvodných 7 500 eur na 35-tisíc eur.

"Toto je poďakovanie poľnohospodárom za zvládnutie koronakrízy,“ konštatoval Miroslav Štefček. Pre poľnohospodárov sa nenašli úľavy ani v podnikateľskom kilečku, zato samosprávy obcí, ktorým sa stenčili príjmy, sa poponáhľali so zvýšením dane za pôdu. Takto v praxi vyzerá podpora štátu a jeho nového vedenia, ktoré rado deklaruje, ako mu záleží na zvýšení sebestačnosti, v skutočnosti však pre to nič nerobí, znel unisono názor poľnohospodárov, ktorí prišli podporiť predstaviteľov samosprávy do Bratislavy.

V reakcii na to minister Mičovský uviedol, že "zvýšenie nájmu predstavuje pre všetkých farmárov spolu pár miliónov eur, no poľnohospodári idú dostať štátnu podporu vo výške 110 miliónov eur. Preto sa o ich krach nebojím. Čo sa týka zdržania zvyšovania nájmu pre koronavírus, odklad nebol podľa ministra možný, inak by predstaviteľom SPF hrozilo väzenie, pretože výška nájmu je už roky podhodnotená a aj Európska komisia požadovala jeho zvýšenie. Generálna riaditeľka SPF Gabriela Bartošová preto nemala inú možnosť, ako dodatky rozposlať“, povedal Mičovský. Minister v tejto súvislosti podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

Podľa súčasného vedenia rezortu SPF cenami nájmov silne deformoval trh a zvýhodňoval nájomcov oproti ostatným poľnohospodárskym subjektom na trhu. „SPF má záujem novými cenami nájmu postupne odstrániť diskrimináciu a znevýhodnenie ostatných subjektov na trhu,“ vysvetlila postoj fondu jeho generálna riaditeľka Gabriela Bartošová.

Pravda sa k téme pôdy a nájomného za ňu vráti v jednom z najbližších vydaní.

© Autorské práva vyhradené

133 debata chyba
Viac na túto tému: #pozemky #ministerstvo pôdohospodárstva #prenájom pôdy