Žatva 2020: Meč na sladovnícky uzol

, 12.07.2020 06:00

Koniec dobrý, všetko dobré. Ešte pred dvoma mesiacmi by sa nik z poľnohospodárov nebol odvážil tvrdiť, že sa dočká dobrej úrody obilia. Mokrý jún ich zbavil starostí. Niekde, ako napríklad v Bardoňove na severovýchode okresu Nové Zámky, spadlo aj vyše sto milimetrov zrážok. Polia osiate pšenicou a jačmeňom, dvoma najdôležitejšími obilninami Slovenska, akoby nebesá obliali živou vodou.

Jačmeň vysiaty v novembri sype takmer sedem ton...
Jačmeň vysiaty v novembri sype takmer sedem ton zrna z hektára. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Žatva sa v porovnaní s vlaňajškom na Pohronskej pahorkatine plnej zelených remízok, starých agátov či krásnych solitérnych dubov začala o týždeň neskôr. Len čo kombajny vychrlili zo zásobníkov prvé tony zrna, tváre hospodárov sa rozjasnili. Maroš Gombár, ktorý prevzal dobre vybudované hospodárstvo po otcovi Ivanovi, je zatiaľ spokojný. Jarný jačmeň sypal z prvých 130 hektárov priemerne po 6,8 tony zrna.

Je to dobrá správa nielen pre pestovateľov, ale aj pre slovenské sladovne. Patria medzi najväčších potravinárskych exportérov, veď až 80 percent slovenskej produkcie sladu ide na vývoz. V posledných rokoch však sladovniam chýba to najdôležitejšie – sladovnícky jačmeň. Jeho plochy klesli na Slovensku v priebehu rokov 2008 až 2019 z 214-tisíc na 127-tisíc hektárov. A tak si sladovne musia vypomáhať dovozom suroviny, povedzme až z Francúzska. Ročne sa importuje okolo stotisíc ton sladovníckeho jačmeňa!

Ďalšia ukážka toho, ako kedysi sebestačné Slovensko upadlo v produkcii jednej zo svojich imidžových plodín.

Nemá to naozaj logiku, veď slovenský sladovnícky jačmeň a z neho vyrobený slad patrí spolu s českým k najlepším na svete. Pokles plôch mal a má háčik, samozrejme, v cenách a tiež v rastúcom riziku pestovania jarného jačmeňa. V posledných rokoch sa zvýšila frekvencia suchých jarí, porasty zle vzchádzali, bývali riedke, zrno chudé a tenké, v konečnom súčte bola úroda málo výnosná. Vlani sladovne apelovali na stretnutí s poľnohospodármi v Nitre, aby Slovensku vrátili jeho postavenie v slade.

Jarinu sejú ako oziminu

K veľkému obratu zatiaľ nedošlo. Plochy jačmeňa vzrástli medziročne podľa údajov Štatistického úradu SR len o zanedbateľných 6-tisíc hektárov na konečných 133-tisíc hektárov. Aby sladovne mali viac jačmeňa, potrebovali by nárast plochy aspoň o 30-tisíc hektárov.

Maroš Gombár neváhal riskovať a začal pestovať...
Maroš Gombár neváhal riskovať a začal pestovať jarný jačmeň ako oziminu. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Na niektorých poľnohospodárov sa však dá spoľahnúť. Sejú jačmeň pravidelne a našli spôsob, ako prekonať aj riziká spojené s dlhými jarnými obdobiami sucha. Jarný jačmeň vysievajú v jeseni ako oziminu. Gombárovci patria medzi nich. Typickú jarinu sejú ako oziminu už tretí rok po sebe a keďže dáva hektárové výnosy vyššie o 1,5 až 2 tony, ako keď ho pestovali ako jarinu, plochu rozširujú.

„S jarným jačmeňom vysiatym v novembri sme začínali na 50 hektároch, tohto roku ho týmto spôsobom pestujeme už na ploche 300 hektárov,“ povedal Maroš Gombár. Všimol si, že keď po jačmeni zasiali repku, zrná, ktoré vypadli so slamou do pôdy, v jeseni vyklíčili a prežili aj v posledných rokoch nie príliš mrazivé zimy.

Keď sa medzitým v južnejšie položenom teplejšom Maďarsku rozšírilo pestovanie jarného jačmeňa, bolo len otázkou času, kedy preskočí táto skúsenosť na druhú stranu Dunaja. Družstvo v Sokolciach v okrese Komárno a PD Mužľa neďaleko Štúrova začali s experimentom medzi prvými na Slovensku. Do rozširujúceho sa prúdu pestovateľov sa zaradilo aj rodinné hospodárstvo Gombárovcov.

Hlava rodiny Ivan Gombár vidí hlavnú výhodu v tom, že jarný jačmeň zasiaty ako ozimina získava cennú zimnú vlahu. Na jar netreba otvárať pôdu a strácať tým časť čoraz cennejších zimných zásob vlahy. Zimy po roku 2000 sú chudobné na sneh, pršieva málo. Nuž ale aj to málo zimnej vlahy stačí zrnám, ktoré boli zasiate v jeseni, na to, aby predbehli vo vývoji jačmeň vysiaty na jar.

Maroš Gombár však pripomenie, že strojcom roľníkovho šťastia stále vo veľkej miere zostáva počasie. O tom, že tohtoročné zrná nielen jačmeňa, ale aj pšenice sú dobre naliate, majú optimálny obsah dusíkatých látok, rozhodli zrážky v správnom čase a teplota. Daždivý jún a zatiaľ júl s teplotami okolo 26 stupňov pomáhajú aspoň v bardoňovskom chotári dobrému dozrievaniu obilnín.

Slovenský či z dovozu?

Kľúčové je teraz dostať zrelé zrno z polí do sýpok. Zber obilnín z 955 hektárov, taká je výmera pšenice a jačmeňa, by nemal trvať dlhšie ako desať dní. To bude platiť, pravdaže, pri suchom počasí, ale jeho priebeh nevie garantovať nik. Ani poľnohospodármi ostro sledovaný meteoprogram Aladin, ktorý môže dať iba prognózu vývoja počasia.

Práve ona je dôležitá na to, aby sa maximalizovali denné výkony kombajnov a strojov odvážajúcich obilie do sýpok. Ale nielen to, kto sa chce dočkať dobrej úrody, neponecháva strniská lúčom slnka. V gombárovskom chotári už boli podiskované. Vidno, že tunajší hospodári premýšľajú nad každým krokom, ako čo najlepšie hospodáriť s čoraz cennejšou prírodnou vlahou.

To, čo teraz poľnohospodárov najviac zaujíma, je, koľko dostanú za tonu jačmeňa a pšenice. Vlani pri nedostatku sladovníckeho jačmeňa vystúpila jeho cena k 190 až 200 eurám, úrody však boli nižšie, ako sa črtajú tohto roku. Zatiaľ prvé ponuky na tohtoročnú úrodu sú pomerne nízke, hýbu sa v rozpätí 165 až 170 eur za tonu.

Nuž ale čo je lepšie: mať slovenský jačmeň alebo ho voziť až z Francúzska, platiť za dopravu a ešte zanechávať za každým kamiónom uhlíkovú stopu dlhú vyše tisíc kilometrov? Odpoveď si vie dať vari každý a vláda, ktorá sa aspoň slovami silno zelená, by mala stimulovať predovšetkým domácu produkciu.

Nedávno jeden z kolegov Maroša Gombára Kamil Boroš zo spoločnosti Agronatur v Jasovej vyslovil zaujímavú myšlienku. Štát by mal daňovo zvýhodniť domácu produkciu oproti zahraničnej. Jej dovoz spôsobuje nielen spomínanú uhlíkovú stopu škodiacu Európanom bez rozdielu, ale dusí aj produkciu slovenského ovocia, zeleniny, ako aj zdanlivo takej masovej plodiny, akou v minulosti býval jarný jačmeň. Prostriedky, ktoré by štát vybral, by spätne vložil do podpory domácej produkcie.

"Potrebujeme reálne opatrenia, zatiaľ však o nich nepočuť. Vedú sa rôzne vášnivé diskusie, ale chýbajú praktické kroky zlepšujúce postavenie reálnych producentov,“ povedal na adresu súčasných kormidelníkov rezortu Maroš Gombár. Čas pritom beží ako cválajúce kone.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#žatva
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku