Veľká spoločenská aj politická téma začína byť už unavujúca. V priebehu posledného desaťročia nedošlo k nijakému významnejšiemu zlepšeniu. Samospráva, ktorá mapuje ponuku slovenských potravinárskych výrobkov od roku 2011, zaznamenala najprv prudký, vyše 12-percentný, pád z hranice 50 percent a od roku 2018 len veľmi mierne oživenie.
Posledný medziročný nárast o 1,3 percenta na aktuálnych 39,9 percenta, ktorý namerala pre PKS agentúra Go4insight, je rovný pokroku o slepačí krok.
Výroba aj obchod so slovenskými potravinami stagnujú. Pozície najlepších a najhorších sa nezmenili. Na čele najlepších predajcov slovenských potravín sú COOP Jednota Slovensko (56 percent) a CBA (49 percent), záver peletónu tvoria Kaufland (40 percent) a Lidl, hoci ten si relatívne najviac polepšil z 18 na 26 percent vystavených slovenských potravín.
Predchádzajúca vláda tlačila na obchodníkov rôznymi spôsobmi. Okrem iného museli v letákoch ponúkať 50 percent slovenských potravín. Výsledok je však mizerný a zlepšenie po sto dňoch v nedohľadne. Nové vedenie rezortu má síce ambiciózny plán deklarujúci túžbu po vyššom podiele slovenských potravín, ale práve včera odstúpil štátny tajomník Samuel Vlčan, ktorý mal priniesť nový vietor aj do potravinárskych plachiet.
Niečo v systéme nehrá. Konštatovala to aj samospráva. Poukázala na to, že obchodné siete proklamujú zvýšenú podporu slovenským produktom, informujú o nových slovenských dodávateľoch a nových regáloch so slovenskými potravinami, reálne sa to však na pultoch obchodných reťazcov neprejavuje.
Malé predajne vedú
Česť slovenských výrobkov zachraňuje mlieko, vody, minerálky, víno a pivo. Najmenej zastúpené slovenské výrobky na regáloch sú v rámci kategórií cukrovinky nečokoládové, oleje, konzervované produkty a cukrovinky čokoládové. Kategórie výrobkov s najvyšším a najnižším podielom slovenských výrobkov sa oproti minulým rokom nezmenili.
Z hľadiska typu predajní sú najviac zastúpené slovenské potraviny v malých predajniach (57 percent). S rastúcou veľkosťou predajne podiel klesá, najnižší je v diskontných predajniach a vo veľkoskladoch na úrovni 28 percent.
Najväčšími lokálpatriotmi sú spotrebitelia v krajoch s relatívne nižšími príjmami obyvateľstva. "Je preto zrejmé, že vyšší alebo nižší podiel slovenských výrobkov žiadnym spôsobom nesúvisí s cenou domácich alebo zahraničných potravín,“ myslí si Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
Za rozhodujúce kritérium podielu ponúkaných slovenských výrobkov považujú potravinári obchodnú politiku toho-ktorého obchodného reťazca. "Aj z týchto dôvodov v roku 2020 očakávame ďalší negatívny rekord v deficite obchodnej bilancie Slovenska v oblasti potravín na úrovni dvoch miliárd eur,“ prognózuje Daniel Poturnay.
Šanca na oživenie?
Obrovské záporné obchodné saldo hovorí veľa nielen o výkonnosti a zameraní slovenského poľnohospodárstva, ale aj o štruktúre ekonomiky. Tej dominuje automobilový priemysel, kým výroba potravín sa krčí na chvoste. Práve potravinové hospodárstvo je však schopné plošne v celej krajine dávať viac pracovných príležitostí ako automobilky a v čase kríz, keďže sa je stále rovnako, zabezpečuje aj relatívne vyrovnaný chod ekonomiky.
Napriek bezprecedentnému úpadku slovenského potravinárstva je tu podľa Poturnaya stále šanca na oživenie. V rámci prekonania dôsledkov krízy vyvolanej pandémiou koronavírusu môže dostať slovenská ekonomika z Bruselu osem miliárd eur. Časť z nich by sa mohla použiť na oživenie potravinárstva. Malo by ísť predovšetkým o technologické prezbrojenie odvetvia, ktoré by zvýšilo jeho konkurencieschopnosť.
Dôležité je, ako sa nová vláda zmocní týchto zdrojov. S kým bude realizovať program oživenia. Stav, ktorý momentálne vládne v rezorte, označil Poturnay za "zvláštny druh personálneho marazmu“. Treba ho čo najskôr prekonať a dať šancu ľuďom, ktorí majú nielen politickú dôveru, ale sú to predovšetkým odborníci, ktorí rozumejú potravinovému hospodárstvu Slovenska.