SPPK priblížila, že saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v roku 2019 pasívne v objeme 1,812 miliardy eur. V porovnaní v predchádzajúcim rokom sa zvýšilo o 182,8 milióna eur. Za prvé tri mesiace tohto roka je saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami na úrovni 491,1 milióna eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa saldo zvýšilo o 68,6 milióna eur.
Nesebestační
Na Slovensko podľa Macha stále dovážame množstvo výrobkov, ktoré si dokážeme dopestovať alebo vyrobiť sami. „Chceme byť sebestační v základných komoditách, aby slovenský vidiek žil,“ poznamenal s tým, že sa to týka napríklad hydinového, bravčového a hovädzieho mäsa, ovocia či zeleniny. „My nechceme byť sebestační vo všetkom, že tu človek nebude môcť jesť mozzarellu či prosciutto,“ ozrejmil.
Ako príklad uviedol Macho hydinové mäso, ktorého dovoz na Slovensko rastie. To podľa neho negatívne vplýva na sebestačnosť v produkcii hydinového mäsa, ktorá v roku 2019 klesla na úroveň 50,5 %. Upozornil, že ceny dovážaného hydinového mäsa sú výrazne pod úrovňou výrobných nákladov na Slovensku a ohrozujú tak hospodársku súťaž na slovenskom trhu. Podobne negatívne vplyvy pociťuje dlhodobo aj mliečny sektor na Slovensku.
Najviac od susedov
Vlani bolo na SR zo živočíšnych výrobkov dovezené najviac mäso zo svíň, syry a tvarohy, mäso z hydiny či maslo. Z rastlinných výrobkov to boli zemiaky, mrkva, ale napríklad aj jačmeň. Zo skupiny potraviny, nápoje a tabak sa najviac doviezli chlieb, zákusky, vody vrátane minerálnych a sýtených obsahujúcich pridaný cukor, ale tiež párky či salámy.
Medzi najhlavnejších importérov podľa SPPK patria susedné štáty. Za prvé štyri mesiace Slovensko najviac zásobovali Česi. Doviezli viac ako 353.000 ton potravín v hodnote takmer 430 miliónov eur. Nasleduje Maďarsko a Poľsko.
Výzva vláda
SPPK preto vyzvala vládu a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, aby urýchlene prijali systémové opatrenia na stabilizáciu agropotravinárstva a jeho postupné zvyšovanie konkurencieschopnosti na jednotnom európskom trhu.
Podporiť tento sektor podľa Macha treba legislatívne, ale aj zdrojovo. Legislatívne podľa neho znamená, aby sa zmenilo napríklad označovanie alebo aby bol flexibilnejší Zákonník práce vo vzťahu k potravinárskemu sektoru.