Foto: TASR/AP
Nebývalý záujem o jahody potvrdili aj ďalší ovocinári. Podľa prezidenta Únie ovocinárov Slovenska Mariána Vargu dopyt vybičovalo nielen počasie, ktoré mrazmi v apríli a máji znížilo očakávanú produkciu o 40 percent, ale aj pandémia koronavírusu. Ľudia sa usilujú posilniť imunitu pravidelnými dávkami čerstvých vitamínov a jahody z miestnych fariem predstavujú skvelú príležitosť, ako za dostupnú cenu získať kvalitné ovocie.
Oproti obvyklým agrotermínom sa zber jahôd pod holým nebom začal so zhruba týždňovým oneskorením. Pestovanie jahôd v zakrytých priestoroch je na Slovensku zriedkavé, praktizujú ho len tu a tam, napríklad ovocinári z Dunajskej Lužnej. Zber oddialili aprílové a potom májové mrazy. Na plantáži spoločnosti Bioplant v Ostraticiach narátali takmer 30 mrazivých dní. Posledné mrazy udreli 13. mája. A výsledok? Nielen Bioplant, ale celé Slovensko ráta ledva s dvojtretinovou úrodou oproti dlhodobému normálu. Celková produkcia sa pohybuje v roku s normálnym priebehom počasia okolo 800 ton, teraz to bude vari o tristo ton menej.
Čoraz rizikovejšie ovocie
Straty pestovateľov idú do desiatok tisíc eur, len Bioplant hovorí o znížení tržieb v rozsahu 60-tisíc eur. Na otázku, či zo dňa na deň rastúci dopyt a nižšia produkcia neprinesú razantné zvýšenie cien, František Prochászka z Bioplantu odvetil, že zdraženie je znesiteľné. V Ostraticiach stúpli oproti vlaňajšku ceny vlastnoručne nazbieraných jahôd z 2,20 na 2,50 eura za kilogram. Je to zhruba stred súčasnej cenovej ponuky, tá sa pohybuje od 2 eur po 2,90 eura za kilogram a odzrkadľuje kúpnu silu jednotlivých regiónov. Najdrahšie jahody sú v okolí Bratislavy.
Pestovanie ovocia sa v dôsledku výkyvov počasia stáva z roka na rok rizikovejším. Úsilie stabilizovať úrody si vyžaduje nové a nové investície. František Prochászka povedal, že vyššie ceny by boli prišli tak či tak. Pestovatelia vynakladajú čoraz väčšie prostriedky do protimrazovej ochrany – či už prostredníctvom sviec alebo vrtuľníkov. Tie stláčajú teplejší vzduch z horných vrstiev atmosféry k jahodovým porastom, ktoré ohrozujú prízemné mrazy.
Na výkyvy počasia boli tohto roku prikrátke aj flísové tkaniny. Manipulácia s nimi, ako povedal Marián Varga, kvitnúcim jahodám príliš neprospieva. A keď ich nebodaj pestovatelia ponechajú cez deň na poraste a vyskočí slnko, rastliny sa pod nimi cítia akoby v saune.
Pestovanie jahôd, do ktorého sa púšťa čoraz viac mladých ovocinárov, si jednoducho vyžaduje veľkú dávku fortieľa a skúseností. Nedajú sa nazbierať z večera do rána. Teraz sú ľudia prekvapení, keď nie sú plantáže otvorené denne. "Jahody nedozrievajú na počkanie,“ zhodne konštatovali ako František Prochászka, tak aj Ivan Gombár. Po každom zbere potrebuje porast dva či tri dni oddychu, aby ďalšie plody dozreli a ľudia tam našli naozaj dobre vyfarbené plody.
Našinci sú schopní prejsť za jahodami aj viac ako 100–150 kilometrov. Čerstvosť a chutnosť jahôd sa oceňuje. Nezaškodilo by, pravda, viac si vážiť prácu farmárov, ľudia trhajú nedozreté plody a potom ich zahadzujú do porastu, alebo sa niektoré dámy vyberú na zber v ihličkách a poprepichujú nimi fólie.
Najsladšie ešte len prídu
Pred rokom bolo veľkou témou zníženie sadzby DPH na potraviny. Jahody sa do nižšej, desaťpercentnej kategórie nedostali. Farmári konštatovali, že toto ovocie nie je žiaden luxus, ale z hľadiska postavenia vo výžive ako aj ocenenia práce samotných pestovateľov by si daňové zvýhodnenie zaslúžilo.
Témou týchto dní je sebestačnosť. Nuž, zvýšený dopyt po jahodách je vyvolaný nielen počasím. Pandémia korony ukázala, aký je reálny podiel domácej produkcie. Časť jahôd ponúkaných v minulých rokoch ako zaručene slovenský produkt pochádzala z Maďarska alebo Poľska. Na tamojšie farmy alebo trhy sa vydávali priekupníci na malých dodávkach, aby vzápätí lacno nakúpené jahody so ziskom rozpredávali na trhoviskách. Obmedzenie cezhraničného pohybu teraz tejto "slovenskej“ produkcii pristrihlo krídelká.
Dopyt po domácom ovocí treba využiť na posilnenie jeho produkcie. V praxi si to vyžaduje zvýšiť úrody jahôd na 30 ton priemerne z hektára. Tohto roku sa však očakáva, že priemerná hektárová úroda bude len okolo desať ton. Tí najlepší budú mať úrody v rozmedzí 16 až 20 ton z hektára. Špičkoví producenti v Európe dosahujú úrody bežne nad 30 ton z hektára. Slovensko má teda čo robiť, aby sa všestranne zlepšilo.
Samostatnou kapitolou je načasovanie zberu. Väčšina ľudí podlieha davovej psychóze a chce naoberať jahody na prelome mája a júna. Lenže ako upozorňuje Marián Varga, najkvalitnejšie ovocie prinášajú poloneskoré odrody dozrievajúce zhruba medzi desiatym až pätnástym júnom. Z toho vyplýva, že sa netreba hrnúť okamžite na jahodoviská, aj pestovatelia vysádzajú odrody tak, aby dozrievali postupne. A najlepšie jahody podobne ako čerešne nie sú zo skorých odrôd, ale z neskôr dozrievajúcich. Dostanú viac slnka, čo sa premietne do ich sladkosti aj vône. Takže, netrpezliví zberači, najlepšie jahodové dni sú ešte pred vami, odkazuje Marián Varga.