Vedec Šiška: Pôda je tretí zdroj vody

Slovensko musí urobiť celú sériu dobre previazaných opatrení, aby malo istotu, že odolá nebezpečným suchám. Týkajú sa legislatívy, ekonomických stimulov i samotnej správnej poľnohospodárskej praxe, hovorí profesor Bernard Šiška z katedry environmentálneho manažmentu SPU v Nitre.

26.05.2020 12:00
Bernard Siska
Profesor Bernard Šiška z katedry environmentálneho manažmentu SPU v Nitre. ZDROJ: Archív BŠ
debata (1)

Počasie si s nami robí, čo chce. Ako stabilizovať poľnohospodársku produkciu?

Najmä tým, že poľnohospodárstvo, teda dobré hospodárenie na pôde, budeme nielen slovne považovať za podmienku trvalo udržateľného života v krajine. Čo najskôr treba legislatívou podporiť usporiadanie vlastníctva k pôde, aby tí, ktorí na nej hospodária, mali právnu istotu rozvoja. Štátnym záujmom sa musí stať investovanie do pôdy.

Na Slovensku je vlastníctvo pôdy mimoriadne rozdrobené, družstvá aj súkromní hospodári si pôdu od vlastníkov prenajímajú. Ako zharmonizovať tieto vzťahy?

Všimnime si Dánsko. Kľúčovú rolu tam zohráva na pôde ten, kto na nej hospodári, pravdaže, v súlade so všetkými pravidlami dobrej hospodárskej praxe. Pôda tam nie je ani predmetom dedenia. Z pohľadu Slovenska sa to zdá akoby komunistické, ale z hľadiska udržateľnosti života na pôde je rozhodujúce to, ako na nej roľník hospodári. Prenájom je bežná prax aj na Západe, počet vlastníkov, ktorí nevedia gazdovať, totiž rastie. Na Slovensku však došlo ku skupovaniu pôdy domácim aj zahraničným veľkokapitálom. A vyústilo to do rôznych pokrivení.

Nová vláda však chce posilniť práve postavenie vlastníkov.

Viete si predstaviť státisíce ľudí, ako sa vracajú na rodný grunt? Akceptujme pomery, ktoré priniesol uplynulý vývoj, čo, samozrejme, predpokladá aj rovnocenné vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi pôdy.

Vráťme sa na pôdu. Ako na nej lepšie hospodáriť?

Predovšetkým pestovať a chovať na pôde to, čo je vhodné pre dané regionálne podmienky. Slovenské pôdy sú hladné po organickej hmote. Pôda, ktorá je bohatá na organiku, je plná života, dobre zadržiava vodu a v nej rozpustené živiny pre rastliny. Stáva sa tretím vodným zdrojom krajiny, voda z nej neuteká, ale zostáva v území dlhšie pre potreby rastlín a zvierat.

Čo hovoríte na osevné postupy?

Nedodržiavajú sa, čo je dôsledok ekonomickej deformácie postavenia niektorých plodín. Riešením do budúcna nie sú bioenergetické plodiny. Je zvrátené, ak silážnu kukuricu produkujú poľnohospodári pre bioplynky, a nie pre dobytok.

Ako dosiahnuť nápravu?

Nebude to ľahké. Krajine chýbajú niektoré dôležité inštitúcie. Celé desaťročia budovaná Štátne melioračná správa, spravujúca závlahový a odvodňovací systém, bola zrušená. Jeho využitie bolo ponechané napospas "iniciatíve“ samotných poľnohospodárov. Zavlažovanie, keďže išlo a ide o celostný systém, však predpokladá aj spoluprácu na úrovni družstiev, rodinných fariem. Momentálne prevažuje skôr princíp konkurencie ako kooperácie. Chýba systém, pravidlá, ale aj nevyhnutné peniaze na jeho udržanie a rozvoj.

Poradíme si vôbec s veľkými klimatickými výzvami?

V kľúčových otázkach sa musíme zjednotiť. Suchá budú pribúdať. Sú vyšľachtené odrody, ktoré lepšie znášajú vysoké teploty a nedostatok zrážok, ale to kľúčové, čo musíme zmeniť, je hospodárenie na pôde. A z hľadiska spotrebiteľov si treba uvedomiť, že ani dnes módne vegetariánstvo a vegánstvo nie je riešením. Geneticky sme nastavení na potraviny, ktoré jedli naši predkovia. Súčasťou zdravej výživy boli aj budú živočíšne bielkoviny. Poskytujú ich zvieratá a ich vedľajší produkt – maštaľný hnoj – prispieva k udržiavaniu úrodnosti pôdy. Na pôde jednoducho potrebujeme rovnováhu.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #pôda #voda #sucho #závlahová sústava #opatrenie