Pranostika studený máj v stodole raj, ktorá sa vlani naplnila vyše stomilimetrovou nádielkou zrážok, sa tohto roku zrejme len málokde zopakuje. Rok s rokom si nie je bratom, vyplýva z generačných pozorovaní predkov a z presne vedených meteorologických záznamov z posledných rokov zasa to, že Slovensko čelí zvyšovaniu teplôt a čoraz častejším obdobiam sucha.
Klíma preveruje krajinu – rozhľadenosť a predvídavosť nielen poľnohospodárov, ale aj lídrov štátu.
V Senci, ktorý je kvôli svojim jazerám vyhľadávanou rekreačnou oblasťou, nepršalo do polovice mája rovných desať týždňov. Farmár Zdenek Černay skôr ako zasial cukrovú repu a osivovú kukuricu, musel pôdu vysušenú ako saharský piesok najskôr zavlažiť jemnou dávkou vody.
Od marca sa tím dvadsiatich závlahárov nezastavil. Keby Černay nezavlažoval, vyhodil by peniaze investované do prípravy pôdy, hnojív, osív aj práce ľudí do vetra. Inak tejto jari vietor fúkal takmer denne a vysával z pôdy zvyšky vlahy.
Pozrime sa, čo narobilo počasie v Podunajskej nížine, ktorá je najúrodnejšou oblasťou Slovenska, pravda, keď prší. Zásoba fyziologicky účinnej vody v pôde, využitá v percentách využiteľnej vodnej kapacity, bola v Hurbanove v 10-centimetrovom profile 0 percent a v 30 centimetroch len 25 percent! Tomu zodpovedá stav porastov na poliach. Živoria.
"Budeme šťastní, ak pozberáme polovičnú úrodu obilia,“ povedal Alexander Pastorek, ktorý stojí na čele spoločnosti Agrocoop Imeľ. Jej polia ležia od Hurbanova čoby kameňom dohodil. Keby tento podnik nechoval 1 600 kusov dobytka v 1 800 hektárovom chotári, nemal by nádej ani na takúto úrodu. Kravy tu nedávajú len more mlieka, sedem miliónov litrov ročne, ale súčasne aj hory maštaľného hnoja – desaťtisíc ton ročne. Vďaka nemu je pôda v Imeli plná mikroorganizmov, má dobrú fyzikálnu štruktúru a aj preto v extrémnych podmienkach lepšie hospodári s vlahou.
Jeden príklad za všetky. Raž spracovaná v zelenom na senáž dala 12,6 tony po hektári, kolegom ani nie sedem ton. Kde je dosť dobytka, je život. Lenže aj v Imeli už sucho zovrelo poľnohospodárom hrdlo. Ocitli sa s desiatkami ďalších hospodárstiev v zrážkovom tieni ohraničenom trojuholníkom Zlatná na Ostrove – Štúrovo – Nové Zámky. Aj v sobotu tu spadli z neba len chudobné 2 až 4 milimetre vody, ale na západe krajiny v Bratislave, Modre či Dubnici aj vyše 20 milimetrov.
Len chudobné zrážky
Bez vody niet života. To senecký farmár Zdenek Černay veľmi dobre vie. Z jeho tridsaťročnej poľnohospodárskej praxe vyplýva: bez závlah by v suchej oblasti Podunajskej nížiny bolo pestovanie nielen cibule či zemiakov, kde patrí k slovenskej i medzinárodnej špičke, ale aj repy, kukurice a, áno, aj obilnín vyloženým hazardom. Lenže aj napriek enormnému úsiliu očakáva farmár o 30 percent nižšiu produkciu cukrovej repy. A vyhliadky pri ďalších plodinách tiež nie sú ružové.
Pohľad na porasty pšenice, ktoré Zdenek Černay nemohol zavlažiť, pretože hasil suchý požiar závlahovou vodou na poliach s inými plodinami, je odrazom stupňujúcej sa klimatickej zmeny. Pšenici zostalo jedno hlavné steblo a jedna odnož, ďalšie štyri zhodila, keď sa bránila suchu. Kde niet stebiel, niet klasov, a teda ani nádeje na dobrú úrodu.
Zmení ešte niečo v posledných rokoch zriedkavý krajinský dážď, ktorý kropil polia nad západným Slovenskom? Iba zmierni obrovský vlahový deficit, ale mnohé plodiny suchý pôst premietnu do poklesu úrod. Tam, kde je dostupná voda a závlahy sú funkčné, sa zavlažovanie stáva podmienkou prežitia poľnohospodárov.
Ideme do toho. Ako?
Slovensko malo v roku 1990 závlahy vybudované na ploche 320-tisíc hektárov. Z celej sústavy, ako v diskusii na TA3 pripomenul nastupujúci minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, zostalo torzo. Závlahy fungujú na 52-tisíc hektároch.
"Musíme sa pustiť do účinnej obnovy zavlažovacích systémov. … Nechalo sa prepadnúť 30 miliónov eur, lebo sa ktosi nevedel dohodnúť, aby sa obnovilo dedičstvo. … Ale ideme do toho.“ Rekapituloval aktuálny stav minister.
Slová "ideme do toho“, vzbudzujú nádej. Jej oživovanie je však pomalé, poznačené nielen koronavírusom, ale aj pomermi, ktoré zavládli v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) po záťahu NAKA na jej bývalých aj súčasných najvyšších šéfov. Ten posledný bol odvolaný, sedí vo vyšetrovacej väzbe, a nového vymenovali pred pár dňami.
Vyhlasovanie výzvy na obnovu závlah sa "riešilo“ prakticky po celé obdobie minulej vlády. V lete 2018 po katastrofálnom suchu v roku 2017 (štát stáli kompenzácie strát poľnohospodárom zhruba 17 miliónov eur) napokon rezort ohlásil "závlahovú“ výzvu v objeme 22 miliónov eur a vyhodnotil ju na konci februára 2020.
Čaká sa na zmluvy
"Mám v rukách rozhodnutie, že môžem rátať s podporou investícií do zavlažovačov, ale stále nemám podpísanú zmluvu s PPA. Vonku zúri sucho a ja spolu s ďalšími poľnohospodármi čakám, kedy sa konečne niečo začne diať,“ povedal farmár Zdenek Černay. Denne zavlaží okolo 80 hektárov pôdy, ale vyžaduje si to nadľudské úsilie.
"Zmluvy sa aktuálne pripravujú,“ upokojuje hovorca rezortu pôdohospodárstva Vladimír Machalík.
Tzv. závlahová kostra, ktorú tvoria potrubia a čerpacie stanice s vekom okolo 40, 50, ale miestami aj 70 rokov, je na pokraji životnosti. Patrí štátu. Š. p. Hydromeliorácie je roky finančne poddimenzovaný, nevie, kde skôr plátať deravé potrubia, ako udržať v chode staré energeticky náročné elektromotory. A tak Černay supluje štát. Keď chce mať vodu na poliach, opravuje za vlastné aj čerpacie stanice.
Aktuálne sucho, ak nezasiahne jún s Medardovou kvapkou, môže prerásť do storočného. Bodaj by sa tak nestalo. Klimatológovia varujú, že v dôsledku oteplenia sa scenár s dlhými periódami sucha bude v nasledujúcich rokoch opakovať. Slovensko musí zmeniť koncept hospodárenia na pôde, umne ju v krajine – pôde, jazerách, priehradách – nielen zadržiavať, ale aj využívať na poliach.