Pestovatelia repky sa cítia byť dotknutí, aj preto zvolali v pondelok na repkovom láne PD Vajnory tlačovku, aby vysvetlili, ako sa veci majú. Odmietli obvinenia zo žltého šialenstva, z posadnutia pestovať repku. Celú verejnú diskusiu okolo plodiny s veľkým praktickým využitím považujú za nešťastne vedenú.
Aké sú fakty? Repka je medonosná, vyrába sa z nej výborný jedlý stolový olej aj tuky, šroty po vylisovaní semien idú do krmív kráv a zvyšujú ich dojnosť. Napokon je tu produkcia metylesteru, čo je biozložka pridávaná do nafty s cieľom znížiť produkciu emisií. Ba glycerol z repky sa využíva ako súčasť dezinfekcie rúk počas koronapandémie.
V čom je problém? Minister a ekoaktivisti kritizujú zastúpenie repky na ornej pôde. Považujú ho za privysoké. Mičovský hovorí, že pri súčasnej výmere cez 140-tisíc hektárov Slovensko produkuje až 250 percent reálnej spotreby. Pôdu by mohlo využiť rozumnejšie, pestovať namiesto repky zeleninu, ovocie, vyrábať mäso či iné produkty. Napríklad zemiaky, kde vyrátal sebestačnosť len na 54 percent.
Žiadaná i preklínaná
Zdanlivo nemožno týmto číslam nič vyčítať, ide však o kontext a súvislosti. Súčasná štruktúra poľnohospodárskej výroby nevznikla na Slovensku z večera do rána. Má svoje ekonomické, sociálne aj medzinárodné príčiny. Väzí v transformácii družstiev a privatizácii štátnych majetkov, v rozpade za socializmu rozvinutej súkromnej výroby zeleniny v malých fóliových hospodárstvach či v dlhodobo uplatňovanej politike Bruselu na zvyšovanie výroby biopalív. Repka je jedným z ich efektívnych zdrojov.
Keď sa fakty povytŕhajú zo súvislostí, potom dochádza k zjednodušeniam. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho sa nevedel zbaviť pocitu, že minister Ján Mičovský si strelil do nohy. Vysvetlil, že problém podľa samosprávy nie je vo výmere repky, kde minister hovorí o 11-percentnom a komora o 8-percentnom zastúpení na ornej pôde. Repka totiž môže mať na poliach až 15-percentné zastúpenie. Je dobrou predplodinou a tzv. prerušovačom pri intenzívnom pestovaní obilnín.
Macho sa v mene samosprávy prihlásil k pestovaniu zeleniny. Vyhlásil, že na dosiahnutie sebestačnosti v jej produkcii by stačilo okolo 18-tisíc hektárov. Povedal, že pred troma týždňami navrhli zobrať zo stoeurovej priamej platby na hektár pôdy časť peňazí a posilniť tzv. špeciálnu rastlinnú výrobu. Necelých 20-tisíc hektárov v prospech v tejto chvíli úzkoprofilových plodín by nemalo ohroziť ani pestovanie repky.
Lenže má to poriadny háčik. Brusel vôbec nemá záujem na zvyšovaní produkcie potravín, EÚ bola aspoň doteraz prebytková prakticky vo všetkom, až napríklad na repku. Jej import do únie predstavuje ročne 6 miliónov ton, najmä z Kanady. Transatlantické dovozy zvyšujú uhlíkovú stopu plus na trh únie prichádzajú GMO repkové a sójové šroty. Slovensko sa produkciou repky stáva GMO free krajinou. Brusel tiež žiada zvyšovať biozložku v benzínoch a nafte. Bez repky to jednoducho nejde.
Na výčitku, že väčšina repky ide zo Slovenska na export, sa poľnohospodári ohradia. Polovica všetkej repky sa spracuje doma, v spoločnosti Poľnoservis Leopoldov. A ide do Slovnaftu. Plní sa tak požiadavka Bruselu na odstrihnutie sa od fosílnych palív. Lenže v jednom má minister pravdu, ak si odmyslíme repkové šroty, olej slúži predovšetkým na produkciu biodízlu.
Dva razy merať, raz rezať
Preč sú časy, keď Palma Tumys, jedna z najstarších potravinárskych firiem, vyrábala zo slovenskej repky jedlé oleje a tuky a bola kráľom trhu. Po predaji zamestnaneckej akciovky uvidel nový investor uplatnenie najmä vo výrobe metylesteru a postupne bola potravinárska výroba v Bratislave utlmená. Doteraz predávané známe značky vyrába Palma z vonku vylisovaného oleja. Za to pestovatelia repky, samozrejme, nemôžu. Repka je dobrá komerčná plodina, nie je ich veľa, ktoré garantujú zisk a firmám prežitie.
Lenže Slovensko potrebuje viac vlastnej zeleniny, ovocia, mäsa. Argument o 700 kamiónoch privážajúcich denne aj potraviny, ktoré si sami vieme dorobiť, uviedla do obehu komora a teraz sa ho zmocnil minister. Od poľnohospodárov žiada rýchlu nápravu. Minimálne do konca leta sa nič nezmení, repka sa seje až v auguste. Na akej výmere, o tom treba rokovať s chladnou hlavou.
Komora tvrdí, že je pripravená veci si vysvetliť. Čím skôr sa začne rokovať a nie iba lietať nad poľami, či vysvetľovať si názory ex post, tým skôr sa dospeje k vecným rozhodnutiam. Jedno sú túžby a druhé realita, ktorá nepustí. Existujúce podniky majú predsa nejaké strojové vybavenie, rozbeh pestovania plodín nejaký čas potrvá. Aj podpora malých, rodinných a mladých farmárov neprinesie okamžitý prínos. Začínajúci pestovatelia potrebujú nadobudnúť aj zručnosti. Bude treba vybudovať odbytové združenia, len predaj z dvora produkciu vitamínov nespasí. Osem až deväť nákupov sa realizuje v obchodných sieťach.
Minister aj komora majú o čom hovoriť. Skôr než rezať treba merať a zvažovať. Experimentov v poľnohospodárstve bolo od roku 1949 neúrekom. Repku budeme potrebovať, nie menej ako stále chýbajúcu zeleninu, hrozno, ovocie či iné, predtým bežné produkty.