Foto: SHUTTERSTOCK
Na pôdu a vlastnoručne dopestovanú zeleninu, ovocie či zemiaky sa začína hľadieť inak. Obrat priniesla pandémia ochorenia COVID-19, ktorá otriasla svetovou ekonomikou a ohrozila v posledných rokoch vybudované potravinové magistrály. Slovensko, spoliehajúce sa od nepamäti na vlastné zdroje ovocia, zeleniny a zemiakov, sa stalo v posledných rokoch závislé od ich dovozu z celej Európy.
Správy o tom, že Nemecku, Španielsku, Francúzsku či Taliansku, ale už aj Poľsku, chýbajú státisíce sezónnych poľnohospodárskych robotníkov, vystrašili nielen tamojších farmárov, ale aj slovenských spotrebiteľov. V hlavách ľudí sa zahniezdila myšlienka: Ak nebude mať kto založiť a najmä pozberať úrodu tam, nebude ani u nás. Práve toto poznanie prihnalo do predajní so záhradkárskym sortimentom tisíce nových zákazníkov s cieľom nakúpiť si semená a dopestovať si zeleninu vo vlastnej záhrade.
A bol tu ešte jeden impulz, ktorý identifikovali obchodníci a výrobcovia sadív, osív a výpestkov: pozastavenie ekonomiky prinieslo aj mladým rodinám náhle nevídane veľa voľného času. "Nevedno ktorý z týchto dvoch činiteľov hral prím v návrate k oživeniu a rozšíreniu pestovateľských aktivít, ale vidiek aj mesto hľadajú spôsoby, ako užitočne naplniť čas a aspoň v akej-takej miere poistiť a spestriť stravu vlastnou úrodou,“ povedal Vladimír Dugovič zo spoločnosti Zelseed, ktorá sa zaoberá výrobou a predajom osív zeleniny.
Uprostred marca, keď protiepidemické opatrenia s výnimkou obchodov s potravinami zastavili život takmer v celej krajine, to vyzeralo s predajom osív, sadív a výpestkov zle-nedobre. "Našťastie vláda rýchlo pochopila, že základom potravinového reťazca sú semená, bez toho, aby sa dostali do pôdy niet novej úrody, a predaj uvoľnila. Na konci apríla to vyzerá, že dosiahneme vyššie predaje ako vlani,“ rekapituloval sezónu Vladimír Dugovič.
Nečakaný vírusový efekt
Na Slovensku je okolo tritisíc predajní so záhradkárskym sortimentom, čo napovedá, že obyvateľstvo ešte zďaleka nestratilo puto s pôdou. To však, ako pripomína záhradník Michal Vadócz zo Senice, nadobudlo úplne iné podoby. Ľudia v nedávnych rokoch utlmili pestovanie zeleniny a premenili prídomové záhrady na zelené oddychové zóny. Pandémia koronavírusu však dramaticky zmenila správanie obyvateľstva.
"V poslednej aprílovej dekáde obrovsky stúpol nielen predaj osív, ale aj priesad rajčín, papriky, kalerábu, zeleru či šalátu. Dopyt bol dvojnásobne vyšší a nestačili sme ho kryť,“ hovorí Michal Vadócz. Mladý záhradník pochádza z Novej Dedinky. Od šiestich rokov pomáhal rodičom v skleníku a vo fóliovníku, v žilách mu prúdi južanská zeleninársko-kvetinárska krv. Lenže rodín zaoberajúcich sa produkciou priesad je dnes málo.
Oproti prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia zostala v Novej Dedinke a v neďalekých Veľkých Úľanoch ani nie pätina pestovateľov priesad. Aj tie sa už vo veľkom dovážajú, napríklad z Belgicka, ktoré je v ich produkcii európskou jednotkou. Až krízová situácia odhalila, ako na tom Slovensko v skutočnosti je, oslabené v celom zeleninárskom reťazci – počnúc šľachtením, pokračujúc produkciou osív, priesad a končiac samotným komerčným pestovaním.
Pandémia akoby veci postavené z nôh na hlavu teraz vracala do normálneho stavu. "Niektoré dni to vyzeralo, akoby ľudia podľahli panike,“ opisuje situáciu v predajni Michal Vadócz, a Eva Sedláková zo spoločnosti Sedos pridáva, že do nevídanej miery sa rozbehol internetový predaj osív.
"To, že sa zmenil prístup k pestovaniu zeleniny, sme si všimli, keď mnohonásobne stúpol predaj výsevných pásikov. Namiesto hobby balenia s 5-metrovým výsevným pásikom sa predávali profibalenia v dĺžke 30 až 60 metrov. Okrem toho stúpol aj predaj sejačiek pásikov a tiež byliniek v tzv. balkónových baleniach. Zdá sa mi, že ľudia v čase vystupňovaných obáv začali hľadať možnosti, ako si pomôcť, keď majú pri dome záhradu, niekde väčšiu roľu a inde hoci len malý balkón,“ hľadala vysvetlenie pre príklon k úžitkovému záhradkárčeniu Eva Sedláková, ktorá sa zeleninárstvu venuje takmer štyri desaťročia.
Najväčší výrobca výpestkov v Európe
No či pôjde o trvalú zmenu, tým si zeleninárka nie je istá. "Mladí až do korony videli voľnočasové aktivity inde a nie pri pestovaní zeleniny. Tú si relatívne lacno nakúpili v reťazcoch a sami si budovali skôr okrasné záhrady s akcentom na ich minimálnu údržbu. Najväčší problém je v tom, že radi čosi aj jednorazovo urobia, zasejú, zasadia, ale o rastliny sa treba trvalo starať – poliať, okopať, ošetriť, a na to akoby im chýbala trpezlivosť. Uvidíme, keď sa veci vrátia do starých koľají, koľkí pri pestovaní zostanú. Možno viacerým korona otvorí oči a ukáže krásu a užitočnosť dobre zorganizovanej záhrady, pre celú rodinu,“ povedala Eva Sedláková.
Michal Vadócz si všíma nový trend, ktorý kríza vyvolaná koronavírusom môže posilniť. V okrasných záhradách pribudli tzv. vyvýšené záhony. Ide o veľké, stolársky dobre urobené debny, do ktorých sa vysieva zelenina. Sú dostatočne vysoké, pri obrábaní rastlín netreba ohýbať chrbty. Ľudia chcú mať na stole počas vegetácie čerstvú zeleninu.
Čoraz viac spotrebiteľov sa zaujíma o pôvod vitamínov a spôsob, ako boli dopestované. Prekáža im dlhá uhlíková stopa, poškodzujúca prostredie, a samotná zelenina je bez chuti, vône a dobrej konzistencie. Myslím, že korona môže byť impulzom aj pre rozvoj rodinných zeleninárstiev. Veci sa napokon postupne môžu zmeniť v prospech domácej produkcie,“ nazdáva sa mladý záhradník.
Málokto vie, že Slovensko je najväčším výrobcom výpestkov – ovocných stromčekov v Európe. Ročne ich vyrobí okolo dvoch miliónov, ale 90 až 95 percent ide na export.
"Teraz sme zaregistrovali zvýšený záujem o celý sortiment ovocných stromčekov, jahodami a malinami počnúc a jabloňami končiac, aj spomedzi záhradkárov,“ povedal prezident Únie ovocinárov Slovenska a konateľ spoločnosti Plantex Veselé Marián Varga. Najčastejšia otázka, s ktorou sa ovocinári stretávali, znela: A kedy sa dočkáme prvej úrody? Ešte tohto roku?“ To podľa Vargu vysvetľuje nedočkavosť ľudí, už aby sadenice a stromy rodili. Pokiaľ sú napríklad maliny či černice v kontajneri, prvej ochutnávky sa ľudia dočkajú ešte tohto roku.
Slovensko akoby pandémiou začalo objavovať pravú hodnotu vecí. Ovocinár Marián Varga vraví, že pôjde o postupnú zmenu. Ľudia chcú žiť síce zdravšie, lepšie, ale zmena si vyžaduje zorganizovať si život po novom. A to je ako s odvykaním od fajčenia, zmena nepríde z noci na ráno. Nákup ovocia a zeleniny v supermarketoch, samozbery ovocia sú pohodlnejšie ako ich pestovanie. Dôležité je, aby príležitosť využili slovenskí ovocinári a zeleninári. Koronavírus môže zmeniť pomery na trhu, lebo krajina dováža až príliš veľa vitamínov a sama málo vyrába, hoci má dobré pôdno-klimatické podmienky.
Pohnúť rozumom a rukami
Vari všetci poznáme české príslovie Dalibora naučila bieda húsť. Slovensko v produkcii zeleniny a ovocia pripomína ochromeného človeka. Šok, ktorý priniesla pandémia koronavírusu, však môže priniesť prebudenie z paralýzy a návrat k činorodému využitiu prírodného potenciálu krajiny, ktorá má vynikajúce zeleninárske aj ovocinárske polohy.
Nikdy nie je neskoro začať. Produkcia čerstvého ovocia a zeleniny je v našich rukách. Obavy podnietili mnohých ľudí, aby využili každú piaď pôdy a priestoru, hoci aj na balkóne, na dopestovanie vlastnej reďkovky. Nerobme si ilúzie, že elán a nadšenie vydržia všetkým, ale záhrada a úroda z nej môže prispieť nielen k drobnému zlepšeniu rodinných rozpočtov, ale priniesť lepšiu organizáciu pracovného dňa. A môže priniesť aj utuženie vzťahov v rodine, deti získajú vzťah k pôde, rastlinám, včielkam.
Áno, aj tieto veci sú dôležité v našom ľudskom živote, ktorý napriek všetkým negatívam, čo priniesla pandémia koronavírusu, môžu pozitívne zmeniť život slovenskej spoločnosti. Záhrada a práce v nej nás môžu naladiť pozitívne.