Foto: SHUTTERSTOCK
Namiesto hľadania konsenzu medzi malými, mladými a rodinnými farmármi na jednej strane a tzv. veľkými poľnohospodármi na strane druhej sa črtá konflikt, aký Slovensko už raz zažilo za éry ministra pôdohospodárstva Michala Džatka a jeho námestníka Jozefa Džatka (1990 – 1992). Vtedy šlo o snahu rýchlo založiť rodinné farmy, nech to stojí, čo to stojí. Teraz je v hre reštrukturalizácia slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, kde, zdá sa, opäť sa hrá len na jednu bránu.
"Čas plynie a my si nemôžeme dovoliť nekonať,“ reagoval na kapitolu PVV o pôdohospodárstve Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska. Za týmito slovami sa skrývalo roztrpčenie z obsahu narýchlo a bez odbornej diskusie ušitého programu o smerovaní pôdohospodárstva v najbližších štyroch rokoch.
V niektorých ohľadoch je program celkom jednoznačný, inde veľmi nejasný, signalizujúci neisté ekonomické časy, v ústrety ktorým Slovensko kráča. Nové vedenie rezortu má jasno v otázke stropovania dotácií. Podľa predsedu SPPK Emila Machu si zo stropovania urobilo dogmu. "Idú zastropovať všetky farmy bez toho, aby o tom viedli diskusiu. Nikto nie je proti stropovaniu, pokiaľ to oddelí aktívnych od neaktívnych poľnohospodárov,“ povedal Macho.
Všeobecne kritizovaný charakter slovenského (veľkovýrobného) poľnohospodárstva, v ktorom prevažuje rastlinná výroba v podaní obilnín a olejnín nad živočíšnou produkciou, chce nový manažment rezortu napraviť posilnením rozvoja malých a rodinných fariem a mladých farmárov.
"Sme proti tomu, aby sa pestovali len štyri plodiny, ale sme aj proti druhému extrému. Sotva niekto môže snívať, že zrazu budeme mať na lazoch po 20–30 rodinných fariem, ktoré budú chovať po 20 kôz a 20 teliat. Hľadajme prieniky, spoluprácu, podporujme tých, čo vedia na pôde hospodáriť a vytvárajú skutočnú pridanú hodnotu. Preferujme len poľnohospodárov, ktorí chcú vyššie platby na to, aby boli konkurencieschopní,“ povedal Emil Macho.
Pandémia koronavírusu, ale aj extrémne už mesiac trvajúce jarné sucho medzitým zásadne menia pomery v produkcii potravín v celej Európe. Všetky okolité štáty venujú mimoriadne prostriedky na udržanie svojho potravinového hospodárstva. Daniel Poturnay pripomenul, že len Česká republika naliala zo štátneho rozpočtu päť miliárd korún na prefinancovanie výroby potravín. To isté robia Maďari. A Slovensko? Pokiaľ ide o štátnu pomoc, je v kapitole pôdohospodárstva len vágne konštatovanie, že "bude závisieť od možností štátneho rozpočtu“.
Želanie Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv je hľadanie vecí, ktoré slovenských poľnohospodárov bez ohľadu na formu podnikania spájajú a nie rozdeľujú. Rada ocenila, že v kapitole PVV o pôdohospodárstve sa objavili objektívne kritéria na hodnotenie projektov a vláda má snahu pri agrodotáciach nekompromisne riešiť korupciu.