Slovensko zažije zrejme najintímnejšie a najrodinnejšie oslavy Veľkej noci vo svojej histórii. Odpadnú veľké rodinné a kamarátske návštevy spojené so šibačkou a s oblievaním dievčat, ktoré završovalo hojné počastovanie jedlom, vínom, pivom a inými nápojmi. Lenže bez pohára vína, štamperlíka pálenôčky sa ani oslavy v zúženom rodinnom kruhu nezaobídu.
Všetky alkoholické nápoje si mohli ľudia od vyhlásenia pandémie nakúpiť len v štandardných predajniach potravín. Úrad verejného zdravotníctva totiž podmienil a podmieňuje predaj vína a ostatných alkoholických nápojov vo vinotékach, len ak majú v sortimente aj 50-percentné zastúpenie potravín.
Podľa európskej legislatívy sa však aj víno považuje za potravinu a ministerstvo hospodárstvo zaradilo medzi predajne, ktoré môžu byť otvorené, aj obchody s delikatesami, vinotéky, predajne alkoholu a piva. Pravda, so striktnou podmienkou: bez možnosti konzumácie vína vo vinotékach.
Len pätina predáva cez markety
Vinári toto rozhodnutie uvítali. "Uzavretie hotelov a reštaurácií spolu so zákazom v tomto čase hojných ochutnávok vína, súťaží a výstav zredukovali odbyt vína a tržby zaň na minimum. Dostali sme dávku kyslíka na prežitie ťažkých časov,“ reagovala na rozhodnutie ministerstva hospodárstva riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová-Pátková.
Vo vinohradoch sa po zimnom reze viniča rozbehli naplno všetky jarné práce. Profesionálni vinohradníci – predseda družstva v Šenkviciach Karol Motyka a Margita Šebová z Karpatskej perly zrátali, že kompletné ošetrenie jedného hektára vinohradov vyjde v priebehu roka na 2 500 eur. Tržby za predaj vína kompenzovali náklady. Lenže po tom, čo sa víno mohlo predávať len v super- a hypermarketoch, zostali najmä malí a strední vinohradníci, ktorí víno predávali priamo z vinoték, úplne odrezaní od príjmov. Ako podotkla Margita Šebová, "vegetácia nevie, čo je koronavírus, vo viniciach treba naplno pracovať“.
Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných viac ako 20-tisíc vinohradníkov a vyše 800 vinárov. Len menej ako jedna pätina z nich predáva víno prostredníctvom obchodných sietí, v ktorých slovenské vína tvoria z celkovej ponuky už ani nie 40 percent. Nepredané víno dostávalo vinohradníkov do neriešiteľnej ekonomickej situácie. Jediný možný odbytový kanál bol prostredníctvom e-shopov.
"Využili sme túto možnosť a rozbehli predaj cez e-shopy, ale až na konci apríla uvidíme, do akej miery to kompenzovalo výpadky zo štandardných odbytových možností,“ povedal trnavský vinár Vladimír Mrva. Odhadol, že sa dá takto nahradiť možno 10 až 15 percent predaja.
Vínne e-shopy sa naozaj rozbehli, o čom svedčia ponuky na rôznych sociálnych sieťach, alebo aj masívna reklama jednej z veľkých spoločností v televízii na elektronický nákup vína. Tento nákup je dokonca lacnejší, zľavy sú od 7 do 20, ba aj viac percent.
"Predpokladáme že teraz pred sviatkami sa predaj vína predsa len o čosi zdvihne, ľudia chcú aj dúškom vína prekonať realitu, ktorá ich obklopuje, ale aj vzhľadom na očakávanú krivku vývoja pandémie to bude chudobný vinohradnícky aj vinársky rok,“ myslí si Vladimír Mrva.
Spotrebiteľ už na víne šetrí
Keď v roku 2009 zasiahla Slovensko svetová hospodárska kríza, radikálne sa zmenilo správanie spotrebiteľov. Ak si dovtedy rodina s dvoma zamestnanými manželmi dopriala k väčšiemu rodinnému nákupu fľašu vína v cene 5 až 6 eur za fľašu, v čas krízy ľudia prehodnotili výdavky a kupovali si víno už len po tri eurá za fľašu priemerne. Teraz sa tento model správania začína opakovať. Jeden z reťazcov informoval svojich dodávateľov, že hlavný prúd spotrebiteľov siaha po fľaše, ktorá neprekračuje cenu 3,70 eura.
Predaje vína a rozvoj vinohradníctva vinárstva predstavujú spojené nádoby. Pokiaľ sa včas nepodarí dostať pod kontrolu pandémiu vírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, začne oslabené vinohradníctvo ešte viac strácať schopnosť sebaobnovy. V krajine zostalo už len 8 500 hektárov rodiacich viníc. V mnohých vinohradoch nedosahujú väčšie úrody hrozna ako 3,5 tony priemerne po hektári, pričom by bolo žiaduce mať výnosy okolo 9 až 10 ton. Do piatich rokov sa môže stať, že z produkcie odíde vinič na ploche okolo tritisíc hektárov.
"Potrebujeme nájsť spôsob, ako podporiť vinohradníkov, viacerí otvorene dávajú najavo, že v opačnom prípade vinice vyklčujú,“ hovorí Vladimír Mrva. V Chorvátsku vláda prijala rozhodnutie o tom, že všetky zariadenia pod krídlami štátu budú odoberať prednostne domáce produkty. Týmto smerom by sa malo podľa Jaroslavy Kaňuchovej-Pátkovej uberať aj Slovensko.
V západnej Európe sa medzitým hromadí doslova oceán nepredaného vína. Ak s rôznymi dotačnými podporami začne prúdiť toto víno na Slovensko, môže to domácu výrobu vína úplne paralyzovať. V extrémnych prípadoch by totiž cena importovaného vína mohla padnúť pod 40 centov za liter. Bol by to posledný klinec do rakvy slovenského vinohradníctva.