A tak kým na Kvetnú nedeľu jedni sejú kukuricu v oblakoch prachu, druhí sadajú s rúškami na tvári na bicykle a nehľadiac na prašné mrákavy mieria akože za očistou kdesi do pomyselného lona prírody.
Prežívame ďalší čudný rok. Klimatológ Pavel Faško načrtáva nelichotivé zrážkové pomery. Od 11. marca do nedele 5. apríla spadlo len 4 až 5 milimetrov zrážok. A keďže ani predtým s výnimkou februára nepršalo výdatne, odhaduje deficit zrážok od začiatku roka na 30 litrov na jednom štvorcovom metri. Vrchná vrstva pôdy je suchá ako popol, preto sa tak práši. Vzídu vôbec semená? Aj na porastoch ozimín vidno, že im chýba vlaha.
V najbližších desiatich až štrnástich dňoch sa však nechystá pršať. Osivo potrebuje vodu, aby sa prebudilo k životu. Kto má závlahy, mal by ich začať využívať. V jednom zo zavlažovacích kanálov Žitného ostrova napájaného vodou z Malého Dunaja preteká len prúžok vody, pritom závlahová sezóna sa od nepamäti začína prvého apríla. Medzi Sládkovičovom a Sencom však predsa len padá na polia umelý dážď, zavlažuje tam zeleninár Juraj Máčaj.
Nevedno, aký bude rok 2020, ale ovocinári už utŕžili mrazivé údery, teraz uťahuje skrutky sucho. „Musíme siať, národ nakupuje, akoby mal prísť koniec sveta, lenže všetky zásoby sa raz minú. Niečo vari len narastie, aby bolo z čoho žiť,“ skonštatuje traktorista, ktorý plní sejačku osivom.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Foto: Jozef Sedlák, Pravda