PD Mestečko – ukážkovo sebestační horali

PD Mestečko je na slovenské pomery poľnohospodársky podnik vybočujúci z radu. Hospodárenie a podnikanie na pôde je tu bohato členené. Všimnime si, pestujú tu nielen obilniny a repku, ktoré vidíme všade na Slovensku, ale zelenajú sa tu a lúčnymi kvetmi voňajú horské lúky a pasienky. Dorábajú na nich seno a senáž pre dobytok a pasú čriedy oviec a kôz. Má to logiku, veď hospodária v údoliach troch krásnych pohorí – Javorníkov, Bielych Karpát a Strážovskej hornatiny. Z jedného konca chotára na druhý je to vyše 30 kilometrov.

V kraji horalov sa nikdy nežilo ľahko a muselo sa premýšľať, ako sa uživiť aj v období, keď na polia a lúky padol sneh. Kedysi sa roľníci živili furmankami, zvozom dreva a, samozrejme, spracovaním mlieka či mäsa, ženy boli zručné tkáčky aj šičky. Akoby zázrakom si celý priestor pod Makytou tieto zručnosti uchoval, pretože družstvo či už pred novembrom 1989, alebo po ňom rozvíjalo tzv. pridruženú výrobu. V čase, keď Brusel nástojčivo volá po diverzifikácii, teda po rozvrstvení podnikania na pôde, tento model v Mestečku dobre funguje.

Sú ako sestry z chirurgie

Čo je podnikanie? Schopnosť pružne reagovať na rýchlo sa meniace potreby spoločnosti. Vo chvíli, keď si Slovensko s hrôzou uvedomilo, že nemá ochranné rúška pre svojich obyvateľov, vedenie družstva v Mestečku na čele s Petrom Ježom bleskove zmenilo výrobnú náplň dielne tridsiatich šičiek. Ženy, ktoré dovtedy šili kabáty a bundy pre západoeurópske, škandinávske a slovenské módne značky, začali šiť rúška. Šičkami sa stali aj pracovníčky administratívy.

Pandémia preveruje ľudskú spoločnosť všestranne, jej organizovanosť, ale aj charaktery, spúšťa solidaritu, no podnecuje aj k ziskuchtivosti. Peter Ježo spomenie, že bavlnená látka, z ktorej šijú rúška, už stihla zdražieť najprv o 30 a potom o sto percent, meter gumy vyjde na 4,5 eura. Družstvo predáva rúška kus po dve eurá aj čosi, bez DPH. Ekonomiku družstevnej "textilky“ to nespasí, kabáty sú výnosnejšie, ale teraz ide predsa o zdravie.

V priebehu dvoch týždňov družstevníčky z Mestečka ušili 30-tisíc rúšok a prednostne nimi zásobili zdravotníkov, záchranárov a lekárnikov a, samozrejme, aj svojich ľudí. Všetci chceme mať istotu, že jeme zdravé neinfikované potraviny, a tak rúška okamžite začali nosiť dojičky. Patria ku skupine dôležitých prvolíniových bojovníkov s pandémiou.

V rúškach vyzerajú dojičky ako sestry z chirurgie. Biela hodvábna maska ženám zo všeobecne spoločensky nie veľmi cenenej profesie konečne zdvihla ich status. Dodala povolaniu sestričkovský šarm a nespochybniteľnú dôležitosť. Až teraz si možno uvedomujeme, čo to znamená mať istotu dostatku kvalitného čerstvého a zdravotne bezchybného mlieka.

PD Mestečko má v Púchove mliečny automat. Inde už zväčša zanikli, ale v meste so silnou gumárenskou výrobou ľudia oceňujú silu čistého prírodného produktu. Družstvo predáva väčšinu z troch miliónov litrov kravského a ovčieho mlieka Agrofarme v Červenom Kameni, ale aj samo má v Dohňanoch mliekareň. Plnia tu mlieko do fliaš, vyrábajú kyslomliečne výrobky – jogurty, zákvasy, ochutené mliečne nápoje. S výnimkou čerstvého mlieka ide o fermentované mliečne výrobky posilňujúce imunitu. Predávajú sa vo dvoch družstevných obchodíkoch a v malých predajniach na trase od Žiliny po Trenčín.

Nezapredali svoju dušu

Od januára vyzváňa predsedovi družstva neprestajne telefón od ľudí, ktorí sa dozvedeli, že družstvo chová 230 kôz. Kozie mlieko a výrobky z neho sa považujú za podporný liek pre pacientov s onkologickými chorobami a atopickými ekzémami. Na Slovensku sú moria nevyužitých pasienkov, ktoré zarastajú kriakmi a burinou. Ich plochy možno rátať nie na desaťtisíce hektárov, ale už prelomili hranicu sto-, možno dvestotisíc hektárov. Pravdaže, mali by sa tu pásť aj ovce. V Mestečku ich chovajú, vlani v predveľkonočnom čase predali 1 181 jahniat. K tomu treba prirátať produkciu 70-tisíc litrov mlieka, z ktorého vyrobili bryndzu v Červenom Kameni.

Družstvo v Mestečku obhospodaruje dovedna 2 400 hektárov poľnohospodárskej pôdy, takmer dve tretiny pripadajú na lúky a pasienky, len 800 hektárov tvorí orná pôda. Podniky s podobnou výmerou dnes na Slovensku zamestnávajú okolo tridsať ľudí, všade sa nekompromisne tlačí na produktivitu práce, efektívnosť a na konci vybičovaného ekonomického snaženia je jednoduchá štruktúra výroby, často už bez chovu dobytka, ošípaných, oviec či úplne vzácnych kôz. Z vidieka sa vytratili sliepky, husi, kačice. Dedina pozoruhodne rýchlo podišla k mestu a stratila svoju dušu.

PD Mestečko pôsobí na pozadí prevažne takto orientovaného poľnohospodárstva ako zvláštny úkaz. Len málokde družstvo dokáže ešte zamestnať vďaka bohato rozvetvenej výrobnej štruktúre 230 a v čase špičky až 250 ľudí. Peter Ježo patrí k mladej generácii podnikateľov. Na začiatku tohto desaťročia sa mu črtala kariéra dobre plateného úradníka Európskej komisii v Bruseli. Namiesto toho reagoval na ponuku dlhoročného predsedu PD Mestečko Ladislava Chupáča a prevzal po ňom manažovanie podniku.

Chupáč položil základy družstvu, čo sa vedelo zmocniť každej podnikateľskej príležitosti, ktorú poskytol špecifický horský priestor aj priľahlé priemyselné mesto. A tak v družstve nájdeme gumárenskú, strojársku aj textilnú výrobu. Akiste ich udržanie súvisí v družstve s tým, že všetky na okolí prežili aj vďaka šikovným priemyselníkom, čo umožnilo kooperáciu aj podnikavým družstevníkom.