PD Mestečko – ukážkovo sebestační horali

Koronavírus od základu mení pohľad na sebestačnosť vo výrobe potravín a na schopnosť krajiny čeliť núdzi. Družstvo v Mestečku neďaleko Púchova je schopné uživiť mliekom a mliečnymi výrobkami 17-tisíc obyvateľov a po prepuknutí pandémie družstevné šičky ušili 30-tisíc rúšok. Presne toľko ľudí žije v 18 katastrálnych územiach, kde družstvo hospodári.

29.03.2020 06:00
debata (1)
O stádo kôz sa stará Alena Hedlíková. Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Alena Hedlíková sa stará o stádo kôz. O stádo kôz sa stará Alena Hedlíková.

PD Mestečko je na slovenské pomery poľnohospodársky podnik vybočujúci z radu. Hospodárenie a podnikanie na pôde je tu bohato členené. Všimnime si, pestujú tu nielen obilniny a repku, ktoré vidíme všade na Slovensku, ale zelenajú sa tu a lúčnymi kvetmi voňajú horské lúky a pasienky. Dorábajú na nich seno a senáž pre dobytok a pasú čriedy oviec a kôz. Má to logiku, veď hospodária v údoliach troch krásnych pohorí – Javorníkov, Bielych Karpát a Strážovskej hornatiny. Z jedného konca chotára na druhý je to vyše 30 kilometrov.

V kraji horalov sa nikdy nežilo ľahko a muselo sa premýšľať, ako sa uživiť aj v období, keď na polia a lúky padol sneh. Kedysi sa roľníci živili furmankami, zvozom dreva a, samozrejme, spracovaním mlieka či mäsa, ženy boli zručné tkáčky aj šičky. Akoby zázrakom si celý priestor pod Makytou tieto zručnosti uchoval, pretože družstvo či už pred novembrom 1989, alebo po ňom rozvíjalo tzv. pridruženú výrobu. V čase, keď Brusel nástojčivo volá po diverzifikácii, teda po rozvrstvení podnikania na pôde, tento model v Mestečku dobre funguje.

Sú ako sestry z chirurgie

Čo je podnikanie? Schopnosť pružne reagovať na rýchlo sa meniace potreby spoločnosti. Vo chvíli, keď si Slovensko s hrôzou uvedomilo, že nemá ochranné rúška pre svojich obyvateľov, vedenie družstva v Mestečku na čele s Petrom Ježom bleskove zmenilo výrobnú náplň dielne tridsiatich šičiek. Ženy, ktoré dovtedy šili kabáty a bundy pre západoeurópske, škandinávske a slovenské módne značky, začali šiť rúška. Šičkami sa stali aj pracovníčky administratívy.

Aj v dojárni sa pracuje s rúškami. Zľava Darina... Foto: PD MESTEČKO
dojičky Aj v dojárni sa pracuje s rúškami. Zľava Darina Bartošová a sprava Terézia Albertová.

Pandémia preveruje ľudskú spoločnosť všestranne, jej organizovanosť, ale aj charaktery, spúšťa solidaritu, no podnecuje aj k ziskuchtivosti. Peter Ježo spomenie, že bavlnená látka, z ktorej šijú rúška, už stihla zdražieť najprv o 30 a potom o sto percent, meter gumy vyjde na 4,5 eura. Družstvo predáva rúška kus po dve eurá aj čosi, bez DPH. Ekonomiku družstevnej "textilky“ to nespasí, kabáty sú výnosnejšie, ale teraz ide predsa o zdravie.

V priebehu dvoch týždňov družstevníčky z Mestečka ušili 30-tisíc rúšok a prednostne nimi zásobili zdravotníkov, záchranárov a lekárnikov a, samozrejme, aj svojich ľudí. Všetci chceme mať istotu, že jeme zdravé neinfikované potraviny, a tak rúška okamžite začali nosiť dojičky. Patria ku skupine dôležitých prvolíniových bojovníkov s pandémiou.

V rúškach vyzerajú dojičky ako sestry z chirurgie. Biela hodvábna maska ženám zo všeobecne spoločensky nie veľmi cenenej profesie konečne zdvihla ich status. Dodala povolaniu sestričkovský šarm a nespochybniteľnú dôležitosť. Až teraz si možno uvedomujeme, čo to znamená mať istotu dostatku kvalitného čerstvého a zdravotne bezchybného mlieka.

Predseda PD Mestečko Peter Ježo. Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Predseda PD Mestečko Peter Ježo. Predseda PD Mestečko Peter Ježo.

PD Mestečko má v Púchove mliečny automat. Inde už zväčša zanikli, ale v meste so silnou gumárenskou výrobou ľudia oceňujú silu čistého prírodného produktu. Družstvo predáva väčšinu z troch miliónov litrov kravského a ovčieho mlieka Agrofarme v Červenom Kameni, ale aj samo má v Dohňanoch mliekareň. Plnia tu mlieko do fliaš, vyrábajú kyslomliečne výrobky – jogurty, zákvasy, ochutené mliečne nápoje. S výnimkou čerstvého mlieka ide o fermentované mliečne výrobky posilňujúce imunitu. Predávajú sa vo dvoch družstevných obchodíkoch a v malých predajniach na trase od Žiliny po Trenčín.

Nezapredali svoju dušu

Od januára vyzváňa predsedovi družstva neprestajne telefón od ľudí, ktorí sa dozvedeli, že družstvo chová 230 kôz. Kozie mlieko a výrobky z neho sa považujú za podporný liek pre pacientov s onkologickými chorobami a atopickými ekzémami. Na Slovensku sú moria nevyužitých pasienkov, ktoré zarastajú kriakmi a burinou. Ich plochy možno rátať nie na desaťtisíce hektárov, ale už prelomili hranicu sto-, možno dvestotisíc hektárov. Pravdaže, mali by sa tu pásť aj ovce. V Mestečku ich chovajú, vlani v predveľkonočnom čase predali 1 181 jahniat. K tomu treba prirátať produkciu 70-tisíc litrov mlieka, z ktorého vyrobili bryndzu v Červenom Kameni.

Družstvo v Mestečku obhospodaruje dovedna 2 400 hektárov poľnohospodárskej pôdy, takmer dve tretiny pripadajú na lúky a pasienky, len 800 hektárov tvorí orná pôda. Podniky s podobnou výmerou dnes na Slovensku zamestnávajú okolo tridsať ľudí, všade sa nekompromisne tlačí na produktivitu práce, efektívnosť a na konci vybičovaného ekonomického snaženia je jednoduchá štruktúra výroby, často už bez chovu dobytka, ošípaných, oviec či úplne vzácnych kôz. Z vidieka sa vytratili sliepky, husi, kačice. Dedina pozoruhodne rýchlo podišla k mestu a stratila svoju dušu.

PD Mestečko pôsobí na pozadí prevažne takto orientovaného poľnohospodárstva ako zvláštny úkaz. Len málokde družstvo dokáže ešte zamestnať vďaka bohato rozvetvenej výrobnej štruktúre 230 a v čase špičky až 250 ľudí. Peter Ježo patrí k mladej generácii podnikateľov. Na začiatku tohto desaťročia sa mu črtala kariéra dobre plateného úradníka Európskej komisii v Bruseli. Namiesto toho reagoval na ponuku dlhoročného predsedu PD Mestečko Ladislava Chupáča a prevzal po ňom manažovanie podniku.

Chupáč položil základy družstvu, čo sa vedelo zmocniť každej podnikateľskej príležitosti, ktorú poskytol špecifický horský priestor aj priľahlé priemyselné mesto. A tak v družstve nájdeme gumárenskú, strojársku aj textilnú výrobu. Akiste ich udržanie súvisí v družstve s tým, že všetky na okolí prežili aj vďaka šikovným priemyselníkom, čo umožnilo kooperáciu aj podnikavým družstevníkom.

Ako ďalej farmári?

Podnikanie v poľnohospodárstve má jednu často opomínanú stránku – zodpovednosť za trvalo udržateľný život v krajine. Nemáme na mysli len to, aby lúky zostali kosené a pasienky spásané. Ak sa ich človek so zvieratami drží, udržiavajú si svoju botanickú pestrosť, vďaka čomu sú pestrofarebné a mlieko z nich je voňavé a plné biologicky aktívnych látok, preto liečivé. Takáto krajina žije a dáva prácu a radosť zo života nielen ľuďom, ktorí ju obhospodarujú, ale aj navštevujú ako turisti. Akosi nám zmysel tejto zodpovednosti v honbe za ekonomikou podnikania unikol a stále uniká. Kam vlastne smeruje agrárna politika Slovenska, ak je podnikanie v štýle družstevníkov z Mestečka ojedinelé?

Pred pár dňami navštívili družstvo pracovníci jednej poisťovne. Oznámili vypovedanie zmluvy. Zrátali si, že poľnohospodársky klient sa im nerentuje. Vyplatili mu za škodové udalosti viac, ako zaplatil. Svoj návrh vraj okrem iného podopreli názorom Národnej banky Slovenska, aby podnikali, no nazvime to obozretnejšie, výnosnejšie, a teda sa odstrihli od rizikových klientov.

Nuž podnikanie v poľnohospodárstve je naozaj rizikové. Spoločnosť však denne potrebuje potraviny, bez nich sa nedá zaobísť a je najlepšie, ak sú čerstvé a z blízkeho priestoru, ktorý obývame. Poľnohospodárstvo, fabrika pod holým nebom, je plné skrytých nástrah, ale najväčším rizikom v mimoriadnej situácii by bolo ocitnúť sa bez potravín. Čakať na milosť a nemilosť dodávok, ktoré pošle ktosi spoza hraníc, kto zodpovednejšie režíruje hospodárenie a podnikanie v poľnohospodár­stve.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #družstvo