"Situácia je vážna, mnohé z informácií sa dozvedáme len z médií, ale zatiaľ dokážeme plniť dvoj- až trojnásobne vyššie požiadavky na dodávky potravín do obchodnej siete,“ povedal predseda komory Emil Macho.
Pokiaľ ide o zakladanie úrody, Macho vyhlásil, že naplno sejú jariny a ošetrujú oziminy. Zatiaľ prichádzajú plynule dodávky osív, hnojív a ochranných látok, keďže však ide v značnej miere o dovozy, je kľúčové udržať rovnomernosť ich prísunu. "Potrebujeme teraz dobre založiť novú úrodu, aby krajina mala istotu potravín v maximálnej miere z vlastných zdrojov,“ zdôraznil Macho.
Najväčším problémom agropotravinárstva sú ako všade inde ochranné rúška a ostatné zdravotné pomôcky. Hoci viacerí výrobcovia potravín preukázali veľkú mieru predvídavosti a mali naporúdzi po vyhlásení mimoriadnej situácie rúška, alebo si ich sami začali šiť, ani zďaleka im nestačia.
"Žiadame vládu, aby na nás pamätala nie menej ako na zdravotníkov, policajtov, pracovníkov obchodu – zabezpečujeme na farmách živočíšnej výroby nepretržité prevádzky, práve tak ako v mliekarňach, pekárňach, hydinárňach, mäsokombinátoch. Musíme našich ľudí chrániť, aby sme zásobovanie zvládli,“ tlmočil žiadosť producentov potravín Macho.
Domáci trh je číslo jedna
Pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo treba podľa samosprávy vytvoriť špeciálny režim fungovania. Pokiaľ ide napríklad o zásobovanie krajiny mliekom a mliečnymi výrobkami, to leží na pleciach desiatich kľúčových mliekarní.
Slovensko ešte donedávna časť surového mlieka vyvážalo. To teraz zostáva doma. Mliekari podľa minulotýždňovej previerky okamžitých voľných výrobných kapacít vedia z dôvodu obmedzenia spracovania v niektorej mliekarni presunúť 10 až 20 percent na Slovensku vyrobeného surového kravského mlieka do iných prevádzok.
Aj tu však treba rátať s neočakávanými scenármi, aké môže pripraviť len pandémia.
"Musíme byť pripravení aj na to, že v prípade extrémnej situácie budeme donútení na deň zastaviť prevádzku. Keby sa to stalo v najväčšej z nich, v bratislavskej, nezostane nič iné, len ju vydezinfikovať a opäť nanovo spustiť,“ povedal Macho. "Práve preto treba mať pripravené rúška, dezinfekčný materiál, lebo napriek všetkým opatreniam sa môže všeličo prihodiť,“ upozornil šéf komory.
Slovenské mliekarne denne spracujú 2,25 milióna kilogramov mlieka. Výroba v súčasnosti funguje u všetkých spracovateľov a každá prevádzka uplatňuje prísne ochranné opatrenia ako dotazníkové zisťovanie pobytu zamestnancov v zahraničí, kontrolu teploty pri vstupe do zamestnania a ďalšie prísne hygienické opatrenia a kontroly. Slovenskí mliekari sú schopní zabezpečiť dostatok mliekarenských výrobkov pre obyvateľov Slovenska.
„Ak by bol vývoj situácie taký, že sa obmedzí alebo zastaví dovoz mlieka na územie Slovenska, spracovatelia vedia zvýšiť dodávky mliečnych výrobkov na domáci trh cez utlmenie exportných aktivít,“ povedal Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.
Ľudia zostanú na farmách
Spracovatelia urgentne potrebujú dodávky osobných ochranných pomôcok, hlavne rúšok pre svojich zamestnancov a pracovníkov logistiky pri vstupe suroviny a výstupe výrobkov. "Aby sme boli konkrétni, len bratislavský spracovateľ mlieka potrebuje 20-tisíc ochranných masiek mesačne,“ apeluje Stanislav Voskár. Jeho kolegyňa, riaditeľka Zväzu provýrobcov mlieka, Margita Štefániková dodáva, že ich súrne potrebujú takisto chovatelia dojníc a, pravdaže, aj ostatných zvierat.
Ako zvládnuť mimoriadnu situáciu na farmách, kde sa chová dobytok, ošípané a hydina? Emil Macho to ilustroval na príklade PD Dolná Krupá. "V prípade, že by nastala nevyhnutnosť karantény, ubytujeme pracovníkov zabezpečujúcich chod živočíšnej výroby priamo na danej farme. Budeme ich zásobovať všetkým nevyhnutným a títo ľudia sa zasa musia postarať o zvieratá,“ opísal fungovanie fariem v núdzovom režime, ktorý sa nedá vylúčiť, Emil Macho.
S takýmto scenárom rátajú aj v spoločnosti Poľno SME v okrese Nové Zámky. Majú tam pripravené ubytovanie aj pre tím traktoristov, dokonca vytvorili záložnú skupinu, aby mohli plynule zaskakovať za kolegov. „Jednotlivé pracovné skupiny sú od seba izolované, aby sa minimalizovala možnosť prenosu koronavírusu, ľudia majú rúška,“ povedal konateľ spoločnosti Zoltán Černák.
Práce rozvrhli tak, aby teraz zasiali cukrovú repu, plodiny ďalšieho sledu počkajú, možno ich v krajnom prípade dosiať aj v máji. Dôležité je podľa Černáka teraz zasiať, ošetriť všetko, čo treba, "ak nestihneme prihnojenie, bude možno nižšia úroda, ale zasiať sa musí“.
Majú dosť obilia aj múky
Pandémia už vyradila z činnosti desať až pätnásť percent ľudí z potravinárskych prevádzok. Tieto však čelia mimoriadnym objednávkam zo strany obchodu, ktoré dva až tri razy prevyšujú obvyklé mesačné objemy potravín. Vo zvlášť vypätej situácii sa ocitli pekári a najmä mlynári. Ľudia inštinktívne nakupujú múku, pretože z múky si môžu upiecť chlieb, ktorý sa teraz míňa takisto viac, než je rozumné i zdravé. Ľudia strkajú bochníky do mrazničiek. Pekári však majú voľné kapacity a sú schopní zdvojnásobiť produkciu.
Jeden z najväčších slovenských mlynov Mlyn Pohronský Ruskov zaviedol vo svojich dvoch závodoch štvorzmennú prevádzku. Dopyt po múke je obrovský, fabrika ide nonstop, ale enormný dopyt v násobkoch mesačného odbytu sa nedá uspokojiť. Každý však dostane viac ako jednomesačný priemer.
"Ubezpečujem spotrebiteľov, že pšenice máme dosť a nemá význam hromadiť múku, pretože sa blížia mesiace s vyššími teplotami. Vtedy nevhodne skladovaná múka môže vyjsť navnivoč, je to hazard s obilím aj ľudskou prácou,“ nabáda na racionálne nakupovanie Peter Močko, generálny riaditeľ Mlyna Pohronský Ruskov.
Nik nedokáže predvídať, čo prinesú nasledujúce dni. Krajina sa musí spoliehať predovšetkým na mobilizáciu svojich vlastných potravinových zdrojov. A keďže ide o jedlo, bez ktorého sa nedá existovať, treba vytvoriť poľnohospodárom a potravinárom podmienky, ktoré umožnia nielen im, ale aj všetkým obyvateľom Slovensku prežiť extrémnu situáciu navodenú pandémiou.
Vinotéky nasucho teraz aj neskôr
V nezávideniahodnej situácii sa ocitli majitelia reštaurácií, hotelov, ale napríklad aj vinoték. Zo dňa na deň sa im buď úplne zredukovali zákazníci, alebo celkom o nich prišli – ako vinotéky. Tie musia byť totiž počas núdzového stavu zatvorené.
"Považujeme to za nepatričné obmedzovanie, pretože v obchodných reťazcoch, kde sa často bez rúšok pohybovalo dvesto aj tristo ľudí odrazu, mohli nakupovať nielen potraviny, ale aj víno,“ povedal Peter Matyšák, ktorý má sieť 18 vinoték. Vinotéky ponúkali takisto potravinársky tovar, nielen víno.
"Ocitli sme sa mimo hry, je to nespravodlivé a nepremyslené, tobôž keď všetok náš personál mal rúšky, ktoré sme si dali na vlastné náklady ušiť,“ myslí si Matyšák. Tvrdí, že odklad splátok a rôznych pohľadávok je iba chabou zásterkou na straty, ktoré podniky môžu v najbližších týždňoch utrpieť. Zamestnanci sú teraz na dovolenkách, ale na ich platy treba zarobiť.
Podľa Matyšáka by bolo dobré merať jedným metrom, pretože teraz ťahajú za kratší koniec práve malí a strední podnikatelia. Všíma si, že mnohé veľké firmy, hoci im chýbajú rúška, stále pokračujú vo výrobe a de facto tak vznikajú podmienky na ďalšie šírenie koronavírusu.
Vinár sa nazdáva, že ak môžu bežať naplno veľké siete s potravinami, kde sa voľne predáva víno a ostatný alkohol, malo by byť umožnené aj prevádzkovanie vinoték.
