Strany a poľnohospodárstvo: Stratilo Slovensko sebestačnosť v potravinách?

Pravda nedávno napísala, že naši starí rodičia sa postarali o sebestačnosť v potravinách a my to dnes nedokážeme. Asi sme zleniveli alebo stratili rozum. Podnietilo ma to k napísaniu tejto úvahy. A hneď podotknem: Zodpovednosť za to, kam sa uberá agrárna politika, majú nielen politici a občania voliči, ale aj médiá.

15.02.2020 10:00
debata (77)

Prečítal som si agrárne programy politických strán a posúdil, ako sú použiteľné pre programové vyhlásenie a strednodobé plány budúcej vlády. Našiel som objektívne hodnotenia stavu spoločnosti aj navrhované dobré riešenia. Chýba mi ucelený pohľad na platné dokumenty a koncepčné riešenie nedostatkov, spôsob, ako napredovať ďalej.

Ad hoc navrhované čiastkové riešenia bez nadväznosti na dlhodobé dokumenty neriešia najväčší problém agrorezortu, ktorým je nestabilita cieľov, ciest a nástrojov agrárnej politiky. Dúfam, že programové vyhlásenie zaviaže vládu inovovať koncepciu agrárneho rozvoja Slovenska na princípe potravinovej suverenity a dostatočnosti. Je to rozhodujúce pre prechod pôdohospodárstva od úpadku k rozvoju.

Slovensko stratilo sebestačnosť v potravinách, lebo si zvolilo strany a politikov, ktorí to mali v programe. V roku 1990 vláda znížila rozpočet rezortu agrosektora o dve tretiny. Také niečo sa nedalo prežiť. V ďalšom desaťročí vládnuce elity presvedčili voličov, že potravinová sebestačnosť je archaizmus. O niekoľko rokov neskôr voliči podporili strany, ktoré tvrdili, že dotácie do poľnohospodárstva by sa mali zrušiť.

Dokonca sa Slovensko v EÚ postavilo na čelo iniciatívy za všeobecné zrušenie agrodotácií. Pritom dotácie sú čiastočná náhrada nákladov pôdohospodárom najmä za netrhové ekoprodukty a na zabezpečenie sociálne odôvodniteľných cien potravín. Revitalizácia trvá oveľa dlhšie ako ničenie, aj preto sme si na viac rokov zafixovali nesebestačnosť. Naši konkurenti to, samozrejme, využili.

Peter Baco je manažér a politik, úspešne viedol... Foto: SPPK
peter baco Peter Baco je manažér a politik, úspešne viedol družstvo v Nemšovej.

Vždy sa dá

Vychodí mi, že stav nedostatočnej potravinovej sebestačnosti Slovenska je výsledkom politík strán, ktoré si občania zvolili. Ťažko sa takáto argumentácia prijíma. Nehádžem vinu na voliča, ale treba prijať fakt, že v deň volieb volič nesie zodpovednosť za to, kto a ako bude viesť spoločnosť. Bol som priamo pri riešení najzložitejších agrárnych problémov, vždy sa našli funkčné riešenia. Vždy sa dá.

Problémy sú riešiteľné, slovenská krajina má potenciál udržateľným spôsobom produkovať potraviny pre 6,5 milióna obyvateľov. Máme dostatok kvalitných profesionálov, ktorí to dokážu. To, pravda, platí, ak vládna politika zabezpečí stabilitu legislatívnych, podporných, organizačných, a vôbec konkurencieschop­nosť predstavujúcich faktorov pre podnikateľov aspoň na úrovni priemeru štátov EÚ.

Viac patriotizmu vo volebných programoch je žiaduce aj kvôli bezpečnosti štátu. Silnejúca liberalizácia prerastá sebectvom a globálne klesá potenciál spolupráce. Všeobecná diskriminácia členov pristupujúcich do EÚ v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP), Amerika first, Nordstream, brexit, jednostranné odstupovanie od medzinárodných dohôd, to sú aktuálne príklady nacionalizácie politík.

Veľmoci sa, prirodzene, v čase krízy budú správať ešte viac sebecky. Umožnia kapitálu, aby presadzoval záujmy vlastníkov podľa ekonomických zákonov tam, kde je voľný priestor (kolonizácia). Pre otvorenú slovenskú ekonomiku to znamená mimoriadne riziko, lebo objektívne sa šíriaca robotizácia najviac ohrozuje práve odvetvia rozvíjané na Slovensku. Volebné programy by mali viac podporovať ekonomiku vidieka, ktorá môže zachraňovať sociálne pomery aj národnú ekonomiku.

Kríza je len otázkou času.

Verejnosť si uvedomuje riziká spojené s veľkým pohybom osôb a tovarov a hrozbou veľkých regionálnych a dokonca celosvetových pandémií. Z večera do rána môžu byť zatvorené hranice a obmedzený obchod s potravinami. Môže to mať viacročné dôsledky na zásobovanie potravinami. Nezabúdajme, Slovensko môže dorobiť potraviny udržateľným spôsobom pre viac ako 6 miliónov obyvateľov.

Nie pádu na dno

Slovenská republika je suverénny štát. Zaviazali sme sa k medzištátnej spolupráci v rámci SPP. To však nemôže byť dôvodom na podceňovanie roly poľnohospodárstva v spoločnosti. Nesmieme prijať alternatívu, že zásadné oživenie príde, až keď prehlbujúci sa úpadok vyvrcholí "pádom na hubu“. Podľa skúseností viacerých štátov sa po takom páde zorientovali za oveľa vyššiu finančnú a kultúrnu cenu oproti možnej kontinuálnej politike.

Strategické priority SPP do roku 2027 neriešia akútne problémy SR. Strata sebestačnosti, nízka úroveň faktorov konkurencieschop­nosti, nízka výkonnosť, podkapitalizovanie, nedocenená veda a výskum, slabé uplatňovanie nových poznatkov, nedostatočná generačná výmena, predaj pôdy cudzincom, neusporiadané vlastníctvo pôdy a zhoršovanie kvality pôdy, to sú veci na riešenie. Celé načrtnuté spektrum treba zvládnuť súčasne s povinnosťami plynúcimi z SPP, kde dominuje klíma a digitalizácia. O tom, ako to urobiť, majú byť agrárne programy strán. Pre podporu výkonnosti je pre nás veľmi vhodná nová aktivita Európskej komisie, tzv. zelená dohoda "green deal“. SPP podporí významné rozšírenie chovu hovädzieho dobytka a ošípaných v niektorých štátoch vrátane SR. Tým sa EK priznáva aj k chybe, ktorú urobila.

V programoch politických strán treba povedať ako v globálnych výzvach a v cieľoch SPP po roku 2020 nachádzame priestor pre znásobenie výkonnosti na hektár pôdy. Jej faktory pôda – práca – kapitál, pôsobia v reťazci a treba ich aktivizovať ucelene.

Pôda, jej ochrana a zveľaďovanie potrebujú väčšiu váhu, ako im dávajú strany v programoch. Treba obnoviť osvedčený fond na ochranu a zveľaďovanie pôdy. Pôdu skupujú zahraniční investori, čo si volebné programy strán nevšímajú. Neriešia dostatočne, teda ústavne ani problém straty pôdy ako nenahraditeľného a neobnoviteľného prírodného zdroja.

Prestíž, mladí, byty

Práca je nedoceňovaným faktorom výkonnosti pôdohospodárstva v politikách strán všeobecne. Poukazovanie na pôdohospodárstvo ako na priestor pre uplatnenie nekvalifikovanej pracovnej sily svedčí o úplnej neznalosti problematiky a je ponižujúce. Mladí utekajú z odvetvia, z vidieka aj z republiky, lebo odmeny v pôdohospodárstve sa znížili o jednu tretinu v porovnaní s priemerom celej ekonomiky. Prestali sa stavať byty.

Umelo, neopodstatnene a nepravdivo znižovaný spoločenský status pôdohospodárstva je tiež dôvodom nezáujmu o sebarealizáciu v pôdohospodárstve. Snažíme sa mladých ľudí nalákať na rodinné farmárčenie podľa vzoru farmárov v západoeurópskych štátoch EÚ. Zahraniční investori však na Slovensku majú záujem o veľké farmy podnikového typu. Trvalé zväčšovanie a spolupráca fariem všade na svete je objektívny proces modernizácie a jeho tempo rastie.

Kapitál pracuje na jednom hektári pôdy v SR v mnohonásobne menšom objeme oproti susedným štátom. Strany slabo zdôrazňujú zákonitosť, že ekonomický výkon sa rovná suma kapitálu krát rýchlosť obrátky. V období deštrukcie politici zrušili dobre fungujúci podporný systém organizačných opatrení, finančných fondov a iných nástrojov. Tieto osvedčené nástroje je nevyhnutné opäť uplatniť.

Voliči by mali voliť tých kandidátov politických strán za poslancov NR SR, ktorí sú schopní obhájiť potravinovú suverenitu SR. Slovensko potrebuje novú Koncepciu dlhodobého rozvoja pôdohospodárstva do roku 2050. Princípy spoločne dohodnutej koncepcie, garantujúce udržateľný rozvoj a podnikateľskú stabilitu treba potvrdiť ústavnou doktrínou.

Peter Baco (74) manažér a politik, úspešne viedol družstvo v Nemšovej, v rezorte riadil odbor vedy a technického rozvoja. Bol ministrom za HZDS (1994 až 1998). V rokoch 2004 až 2009 poslanec Európskeho parlamentu.

© Autorské práva vyhradené

77 debata chyba
Viac na túto tému: #slovenské poľnohospodárstvo