Posledný slovenský kvetinár ešte žije

, 14.02.2020 10:00
oremus
Oremus je posledný veľký pestovateľ gerber nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Československu. Autor: ,

V Podhájskej kvitne, ako je rok dlhý, najväčšia pestrofarebná lúka gerber na Slovensku. Nerastú tu pod holým nebom ako vo svojej tropickej domovine, ale v skleníku, ktorý čerpá teplo z útrob zeme. Medzi tisíckami gerber poletujú ako včely ženy zberajúce kvetiny s nádhernými farebnými lupeňmi. Kvetinár Branislav Oremus a jeho tím prežívajú jeden z vrcholov roka. Nadišiel Valentín, sviatok zamilovaných.

Oremus je posledný veľký pestovateľ gerber nielen na Slovensku, ale aj v bývalom Československu. Darí sa mu, veď jeho kvetiny sa predávajú nielen na oboch stranách Moravy, ale aj v Rakúsku a Maďarsku. Drží krok s najlepšími kvetinármi sveta Holanďanmi, ktorí biznis s kvetmi rozvíjajú vyše 400 rokov. Na prelome 16. a 17. storočia ich uchvátili tulipány a postupne ovládli prostredníctvom kvetinovej burzy trh v celej Európe. Keď sa po revolúcii otvorili hranice, bolo len otázkou času, kedy ovládnu aj slovenský trh.

V prírode sa niekedy dejú zázraky, niektoré druhy rastlín prežijú aj prudké zmeny životných pomerov. Dokážu sa totiž novým podmienkam prispôsobiť. Branislav Oremus v čase, keď sa na Slovensku pod tlakom holandskej konkurencie, ale aj vnútornej ekonomickej deštrukcie rozpadali skleníkové hospodárstva družstiev, začal budovať svoje malé kvetinárstvo a zeleninárstvo. Pri šľachtení nových odrôd sa hľadajú rastliny s unikátnou genetickou výbavou, zaručujúcou úrodnosť, delikátnu chuť, pri kvetoch jedinečnú farebnosť, tvar a, pravdaže, odolnosť proti chorobám, škodcom a poveternostným podmienkam. Aj v podnikaní s kvetinami a so zeleninou je dôležitá prirodzená genetická výbava. Jednak sú to manažérske vlohy, ale pokiaľ ide o pestovanie rastlín, celkom určite človeka posúva vpred vášeň.

Kvetinár Branislav Oremus a jeho tím prežívajú...
Kvetinár Branislav Oremus a jeho tím prežívajú jeden z vrcholov roka. Nadišiel Valentín, sviatok zamilovaných. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Dole pekáreň, hore skleník

Branislav Oremus sa narodil a vyrástol v Bánove neďaleko Šurian. Pôda je tu úrodná, pestovateľská tradícia bola silná nielen v roľníckych, ale aj v železničiarskych "štrekárskych“ rodinách, z akej pochádzal Oremus. V osemdesiatych rokoch, keď sa z chlapca stával mládenec, doma pestovali vo fóliovníku rajčiny, papriku a gerbery. Kvety chlapcovi, z ktorého mal byť rušňovodič, učarovali. Keď skončil školu, bolo po revolúcii, ale do kabíny rušňa si nikdy nesadol. Vrátil sa domov – Oremusovci sa dali na podnikanie.

Otec so strýkom začali piecť chlieb. V každej pekárni je horúco, priveľa tepla. V jednej z rodinných diskusií sa zrodil nápad postaviť na streche pekárne skleník. Tak začal pred 25 rokmi Branislav Oremus pestovať gerbery. Do malého 2,5-árového skleníka nedočkavo ešte pred vybudovaním kvapôčkovej závlahy rozmiestnil 2 500 kvetov. Tri hodiny ráno a tri hodiny večer polieval rastliny v črepníkoch, načierajúc dvojdecovým pohárom do vedierka s vodou. Okrem toho robil v pekárni. Na nohách bol osemnásť hodín. Také niečo môže urobiť len človek, ktorý má kvety rád. Šialené tempo vydržal tri týždne, potom namontoval závlahu.

Gerbery majú rady Mozarta

Gerbery sú pomenované podľa nemeckého botanika Tarubota Gerbera. Pochádzajú z teplých kontinentov – Južnej Ameriky, Afriky a Ázie. Majú nápadné dvojlupeňovité kvietky žltej, oranžovej, bielej, ružovej a červenej farby. Existujú tisícky kultivarov, ktoré sa odlišujú tvarom, veľkosťou a farbami. Je to piaty najpoužívanejší rezaný kvet na svete po ružiach, klinčekoch, chryzantémach a tulipánoch.

V skleníkoch v Podhájskej im púšťajú aj hudbu. "Vedecky je dokázané, že rastliny vnímajú elektromagnetické pole, teda aj zvuk. Taký Mozart veľmi ovplyvňuje rast rastlín,“ vraví Ivan Gavor, technický riaditeľ skleníkov Podhájskej. "Hudba vôbec navodzuje príjemnú atmosféru, usilujeme sa, aby sa kvetinárkam dobre pracovalo,“ dodáva Gavor – v jednej osobe agronóm i dídžej.

Oremusove gerbery rozkvitli do krásy a podmanili si srdcia zákazníkov v Šuranoch a Nových Zámkoch. Úspech posilnil mladíkovu sebadôveru, vybral sa na miestne družstvo, kde pustli skleníky, a prenajal si ich. Núkala sa mu štyri razy väčšia zasklená plocha ako na streche pekárne. Povyhadzoval zo skleníkov náletové dreviny, povymieňal porozbíjané okná, opravil rozvody vody a mohol sa pustiť do vysádzania kvetov. Odrazu ich mal toľko, že potreboval dodávkové auto na rozvoz. Nemal naň peniaze, požičal si v banke na 26-percentný úrok. Dnes by sme povedali, že to bol úrok blížiaci sa úžere. Také boli časy v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Oremus kvetmi dobyl horné Ponitirie, Považie aj srdce Slovenska Banskú Bystricu. Cítil, že vysadol na správneho životného koňa.

Rástol krok za krokom. V Nitre objavil starý nevyužitý skleník bývalého Zelokvetu. Zorganizoval partiu sedemnásť-, osemnásťročných maturantov, konštrukciu rozobrali a nanovo postavili v Bánove. Oproti prenajatému družstevnému skleníku mal modernejšiu závlahu aj výkonnejšie vyhrievanie. Lenže po roku 2002 prudko podraželi energie a pestovanie kvetov sa dostávalo na šikmú plochu. Bez lacnejšej energie nemalo budúcnosť.

Dobrý podnikateľ je do istej miery aj dieťaťom šťasteny, tá však sadá na pripravených. Oremus mal dobre preskúmané bezprostredné konkurenčné prostredie. Keď sa dozvedel, že v Podhájskej izraelská firma Flowernet predáva bývalé družstevné skleníky stojace na geotermálnom vrte, ktorý napája aj tamojšie kúpalisko, neváhal. O minútu dvanásť vyriešil rozvoj kvetinovej farmy na celé nasledujúce desaťročie.

Oremus má dnes 3,6-hektárové skleníkové hospodárstvo, tri hektáre v Podhájskej a 0,6 hektára v Bánove. Prechádzame sa pavilónom gerber, kde na ploche desaťtisíc štvorcových metrov kvitne 66-tisíc rastlín. Na jednom štvorcovom metri tu narastie ročne od 200 do 270 kvetín. Cez sklo preniká slnečné svetlo, silu ktorého umocňujú sklá, gerbery k nemu lačno naťahujú svoje hlavy. Človek na chvíľu prestane vnímať presklenú konštrukciu, zmocní sa ho priestor rozžiarený pastelovými farbami kvetov. Naozaj pripomína farebnú lúku.

Branislav Oremus vraví, že jeho otec sem chodí pookriať duchom. Nečudo, rozkvitnuté gerbery ako všetky kvety majú úžasnú moc vzbudzovať pozitívne emócie. Práve ony priviedli Oremusa na podnikateľskú drá­hu.

Kvety a móda

Pestovatelia kvetín musia sledovať módu, presnejšie farby, ktoré sa nosia. Aj farebnosť kvetov podlieha móde. Branislav Oremus vraví, že vlani vládla svetu kvetov fialová. Lenže gerbery by ste márne hľadali v takomto odtieni, neexistujú ani zlaté, strieborné či čierne, alebo modré, či zelené.

Akú gerberu podarovať na Valentína? Farbou zamilovaných je červená, ale ľudia sú dnes pri výbere kvetov slobodomyseľnejší. Vyberajte jednoducho kvety, ktoré sa vašej milej páčia, a určite sa nepomýlite. Každý kvet je predsa poslom úprimných citov, tie by mala kytica sprostredkovať predovšetkým.

Energia navnivoč

Keď Oremus kúpil skleníky v Podhájskej, vyhodil z nich ruže, kompletne ich zrekonštruoval a nasadil gerbery. Všetko sa to stalo po tom, čo Slovensko vstúpilo do Európskej únie. No konkurencia sa mu vzďaľovala, pretože mala modernejšie technológie. Dva roky po rekonštrukcii sa odhodlal na riskantný krok. Zbúral staré skleníky a začal hospodáriť v nových, ktoré priniesli lepšie pestovateľské možnosti.

"Dozrieval som postupne a neraz som sa draho učil na vlastných chybách,“ zhodnotí prejdenú cestu s odstupom času Oremus. Keď sa v roku 2007 otvorila poľnohospodárom možnosť využiť na rozvoj vidieka a rodinných fariem európske zdroje, podal si projekt na vybudovanie nového skleníkového hospodárstva. Obstál.

Areál vybudovaný nákladom 3,3 milióna eur, z čoho 50 percent tvorili európske peniaze, má už vyše desať rokov. Vyzerá dobre, možno aj preto, že Oremus ho priebežne modernizoval, ale je čas pokročiť.

Ešte v roku 2018 kvetinár zareagoval na výzvu zameranú na rozvoj skleníkových hospodárstiev. Dnes sa veľa hovorí o znižovaní uhlíkovej stopy. Oremus vypracoval projekt, v ktorom si podal žiadosť na podporu vybudovania nového dvojhektárového zaskleného areálu v Bánove. Aj ten leží na podzemnom prameni teplej vody podobne ako Šurany, Tvrdošovce či Nesvady. Svoj návrh podporil posudkom Geologického ústavu Dionýza Štúra. Lenže čas plynie a podnikateľ sa doteraz nedočkal od úradníkov odpovede.

"Teraz prebieha ďalšia výzva na podporu využitia geotermálnej energie. Som v pomykove. Mám sa do nej zapojiť alebo počkám na výsledok starej? Ako vlastne ďalej?“ pýta sa Oremus.

Čas v 21. storočí upaľuje rýchlejšie ako cválajúce kone. Oremus sa odhodlal, že požiada banku o komerčný úver a pustí sa do investície za 5,5 milióna eur na vlastný účet. Musí rýchlo konať, ak si chce udržať postavenie na trhu. Štve ho, že o podporách rodinných firiem sa veľa rozpráva, ale v skutočnosti to vychádza inak.

Jeho firma zamestnáva 50 ľudí, v prepočte na hektár obrábanej plochy je to okolo 15 ľudí. Oremus ukazuje, ako ponúknuť vidieku prácu a krajine dať to, čo najviac potrebuje – vlastnú poľnohospodársku produkciu. S novou investíciou mieni reštrukturalizovať zabehnutú výrobu. Gerbery bude pestovať na dvoch hektároch v Bánove a na uvoľnenej ploche v Podhájskej sa sústredí na produkciu rajčín.

Má to však háčik, súkromná investícia podnikavého Bánovčana neráta s využitím geotermálnej energie, ale skleník bude napájaný elektrinou a teplom z kogeneračných jednotiek, kde prvotným zdrojom bude plyn. Lebo na Slovensku viac o geotermálnej energii rozprávame, ako ju reálne využívame, ak nerátame dnes populárne termálne kúpaliská, samozrejme.

Nedávno bol Oremus spolu s viacerými slovenskými zeleninármi na podnikateľskej ceste po Islande, ktorú zorganizovala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Bol tam jediný kvetinár. Konfrontácia s "geotermálnymi“ Islanďanmi, ktorí vďaka dovozným clám suverénne kraľujú domácemu trhu kvetín, Oremusa povzbudila.

Nateraz Bánovčan vzdoruje európskym konkurentom. Technicky neboli jeho skleníky o nič horšie, skôr lepšie, ako tie, čo videl na Islande. Islanďania sa však môžu spoľahnúť na dodávku lacnej podzemnej energie. Island v roku 2009 takmer skrachoval, ale v nasledujúcom desaťročí sa postavil priam zázračne na nohy. Aj preto, že štát a podnikatelia dobre spolupracujú. To je vlastne kľúčový Oremusov poznatok z islandskej študijnej cesty. Menej rozprávať a viac konať v prospech tých, čo naozaj vedia dobre hospodáriť a premieňať potenciál krajiny na tony zeleniny a milióny kvetov. Oremus, keď už sme pri nich, vyrobí ročne štyri milióny gerber.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Valentín #kvety #kvetinár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku