Spor o vajce je spor o sebestačnosti

, 07.02.2020 16:43

Vajíčka boli a sú najdostupnejším a najlacnejším zdrojom živočíšnych bielkovín. Na Slovensku sa o ich budúcnosti rozpútala diskusia, ktorú vyvolala požiadavka nadnárodných obchodných sietí, aby najneskôr v roku 2025 všetky vajcia pochádzali z podstielkových chovov. To sa nepozdáva slovenským hydinárom, ktorí len v roku 2012 dokončili modernizáciu fariem, keď prešli na tzv. obohatené chovné klietky.

V spore ide o welfare zvierat, teda dobré životné podmienky sliepok, a, samozrejme, o peniaze na rekonštrukciu fariem nosníc. Nejde o maličkosť, posledná modernizácia klietkových hál vyšla na 40 miliónov eur. Podporila ju aj Európska únia. V posledných dvoch rokoch nadnárodné siete stavajú hydinárov pred hotovú vec: Ak sa neprispôsobíte do roku 2025, keď požadujú dodávku už len vajec z podstielkových vajíčok, tie z klietkových nebudú odoberať.

Reťazce odôvodňujú svoje požiadavky prieskumami, podľa ktorých rastie túžba spotrebiteľov po podstielkových vajíčkach, pretože tieto chovy majú byť pre sliepky menej stresujúce. Proti tomu síce protestujú hydinári, poukazujúc na to, že v podstielkových chovoch sa od presušeného trusu viac práši, slzia sliepky aj ošetrovatelia, ľudia v nich odmietajú pracovať.

Päť rokov pred ultimátom obchodníkov ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka podržalo hydinárov. Ministerka Gabriela Matečná (SNS) podpísala s Úniou hydinárov Slovenska, ale aj so Zväzom obchodu SR memorandum. Vyplývajú z neho dve veci: Hydinári sa nebránia postupnému prechodu na podstielkové, voliérové a voľnovýbehové chovy nosníc. Termín prechodu na tieto typy chovov však chcú posunúť na rok 2030.

Rezort sa zaviazal, že bude hľadať zdroje na financovanie rekonštrukcií fariem. Ministerka pritom zdôraznila, že doterajšie spôsoby výroby vajec sú bezpečné a spĺňajú všetky štandardy požadované úniou. Slovensko nemá za sebou žiadnu kauzu, ktorá by ochromila produkciu vajec, ako sa stalo pri fipronilovom znečistení vajec pred troma rokmi.

Zdrojom nebezpečných vajec bolo Holandsko a Belgicko, mimochodom, krajiny, kde sa uplatňuje podstielkový či voľnovýbehový alebo voliérový chov sliepok. Slovensko je síce sebestačné v produkcii vajec, ale reťazce napriek tomu časť z nich dovážajú. Vytvára sa tým tlak na to, ako dosiahnuť lepšiu cenu od domácich dodávateľov. Zhruba toľko, koľko sa dovezie, potom hydinári musia exportovať. V čase fipronilovej kauzy potom vznikla situácia, keď stúpol dopyt po slovenských vajciach, ale neboli okamžite k dispozícii, pretože hydinári museli plniť zahraničné kontrakty.

Spor o vajíčka je sporom o verejnú mienku. Tú čoraz častejšie ovplyvňujú rôzne zelené organizácie, ktoré sa domáhajú, aby farmári živé tvory chovali naozaj v dobrých chovateľských podmienkach. Nepochybne, zvieratá si zaslúžia správnu chovateľskú prax. Tá sa koniec koncov premietne aj do kvality produktu.

„Slovenskí hydinári plnia všetky platné štandardy,“ povedal v tejto súvislosti riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. To, kde sa má sliepka najlepšie, vyjadruje podľa Molnára úhyn a znáška. Nuž a najvyššiu znášku a najnižší úhyn dosahujú nosnice chované v obohatených klietkach a nie v podstielkových chovoch.

Prechod na voliérové a najmä voľnovýbehové chovy každoročne komplikujú epidémie vtáčej chrípky. Tohto roku zasiahli aj Slovensko, ale len malochovy s voľným výbehom. „Z hľadiska ochrany pred vtáčou chrípkou sú najbezpečnejšie práve chovy v halách,“ povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Len 12 percent slovenských spotrebiteľov podľa prieskumu rezortu pôdohospodárstva uprednostňuje vajíčka z podstielkových chovov. Tie sú však drahšie. Ministerka Matečná aj hydinári varovali, že prechod na iné typy technológií zdražie vajíčka, výrobné náklady na podstielkové sú o pol centa až celý cent drahšie na kus, čo na pulte robí desiatky centov.

Memorandum, ktoré volí pozvoľný prechod na iné typy chovu nosníc, podpísal aj Zväz obchodu SR. Jeho prezident Martin Katriak povedal, že prakticky sto percent predávaných vajec pochádza od slovenských chovateľov, z čoho viac ako 80 percent tvoria vajcia z klietkových chovov. „Sú zdravé a bezpečné, nenašlo sme nič, čo by škodilo zdraviu a životu.“

Siete predávajúce slovenské vajíčka však čelia nátlaku aktivistov z USA, Taiwanu či Panamy, ktoré sa vyhrážajú bojkotom slovenských predajní. „Nuž nech bojkotujú,“ povedal Katriak a dodal. „Nemáme so slovenskými vajíčkami problém, vyhovujú všetkým slovenským aj bruselským štandardom.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vajcia #podstielkový chov
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku