„Minimálna mzda sa dotýka všetkých zamestnancov, a to formou jej prepojenia na výšku minimálnych mzdových nárokov, ako aj príplatkov za prácu cez víkend, v noci a vo sviatok. Tým, že máme jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v EÚ, sa tak samotné zvyšovanie minimálnej mzdy stalo nástrojom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu,“ upozornilo združenie.
Dodalo, že do roku 2013 minimálna mzda rámcovo kopírovala nezdaniteľnú časť základu dane, pričom bola zavedená aj odvodová odpočítateľná položka. Znamenalo to, že zamestnanci s minimálnou mzdou neplatili takmer žiadnu daň z príjmu a výrazne nižšie odvody.
Čítajte viac Dlho bol považovaný za Putinov tromf, teraz oň prichádza. Po Európe Gazprom necháva krvácať aj Čína
Slovensko má podľa združenia už v súčasnosti jeden z najvyšších podielov minimálnej mzdy na priemernej mzde. Je to podľa neho evidentné z porovnania podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde v krajinách EÚ za rok 2022. Slovensko malo v tom čase 50 % a bolo krajinou s druhým najvyšším podielom, pričom napríklad Holandsko malo len 37 %, Nemecko 38 %, Česko 41 % a Francúzsko 48 %.
„Podľa názoru Klubu 500 ide zo strany ministra práce o zneužívanie právomocí verejného činiteľa, pretože takto predložený návrh je neférový a neseriózny,“ uzavrelo združenie.
Šéf rezortu práce Tomáš v piatok informoval, že od roku 2026 by mala byť minimálna mzda na Slovensku stanovená na úrovni najmenej 60 % priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. V súčasnosti je to 57 %. Opätovne by sa tiež malo zaviesť povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na firmy v jednotlivých odvetviach. Súvisiaci balík legislatívnych návrhov predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR do pripomienkového konania.