Automobilový priemysel je srdcom slovenskej ekonomiky, zároveň si dlhodobo držíme svetové prvenstvo v počte vyrobených áut na obyvateľa. Z veľkých hráčov u nás pôsobia Volkswagen, Kia, Jaguar Land Rover aj Stellantis, a už čoskoro sa k nim pridá Volvo so svojím závodom na východe, zameraným na elektromobily. Tento sektor tvorí približne desatinu hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, takmer polovicu exportu a priamo či nepriamo dáva prácu viac než 300-tisícom ľudí.
Konflikt už zasiahol aj Európu. Výrobcovia áut pôsobiaci na starom kontinente tak už nečelia iba clám zo strany Spojených štátov, ale aj nedostatku čipov. Automobilky dokonca v tejto súvislosti varujú pred zastavením výrobných liniek naprieč celým kontinentom. Európska asociácia výrobcov automobilov (ACEA) upozorňuje, že „situácia je každým dňom kritickejšia". Nexperia totiž vyrába až 40 percent čipov pre globálnych hráčov v automobilovom priemysle.
„Vieme, že všetky strany tohto sporu sa snažia nájsť diplomatické riešenie. Zároveň však naši členovia hlásia, že dodávky niektorých dielov sa už zastavili pre nedostatok komponentov. To znamená, že zastavenie výrobných liniek môže byť otázkou niekoľkých dní,“ povedala generálna riaditeľka asociácie Sigrid de Vries.
Čoho sa spor týka?
Na začiatku celého sporu stojí spoločnosť Nexperia, holandský výrobca polovodičov, ktorého však už niekoľko rokov vlastní čínska technologická skupina Wingtech Technology. Hoci Nexperia nevyrába špičkové procesory, patrí medzi najväčších európskych producentov takzvaných diskrétnych čipov – základných súčiastok potrebných na fungovanie prakticky každého elektronického zariadenia, od áut až po domácu techniku.
Holandská vláda v septembri prekvapivo oznámila, že preberá kontrolu nad firmou, odvolávajúc sa na zákon o ochrane strategických technológií a národnej bezpečnosti (ide o zákon pochádzajúci ešte z obdobia studenej vojny, pozn. red.). Dialo sa tak aj pod tlakom Spojených štátov, ktoré spoločnosť Wingtech zaradili na čiernu listinu firiem označovaných za hrozbu pre národnú bezpečnosť.
Podľa holandskej vlády v tomto kontexte existovalo riziko, že know-how a výrobná kapacita Nexperie by mohli byť využité v neprospech európskeho priemyslu. Tento krok sa stretol s ostrou reakciou Pekingu, ktorý ho označil za „nepriateľské znárodnenie“ a následne zakázal vývoz čipov a polovodičových súčiastok z čínskych fabrík Nexperie.
Tým sa konflikt rýchlo preniesol na úroveň celého dodávateľského reťazca. Nexperia totiž prevádzkuje závody po celej Európe a Ázii a jej produkty sú kľúčovou súčasťou výroby automobilových elektronických systémov. Keďže čínske pobočky prestali dodávať materiál do Európy, materská spoločnosť v Holandsku bola nútená pozastaviť niektoré objednávky smerom do Ázie.
V súčasnosti prebiehajú intenzívne diplomatické rokovania, no situácia sa zatiaľ nezmiernila. Európska komisia aj holandská vláda hovoria o potrebe „deeskalácie“, zatiaľ čo Čína požaduje zrušenie všetkých obmedzení a varuje pred „vážnymi dôsledkami pre globálny trh s čipmi“.
Ako kríza zasiahne Slovensko?
Analytici upozorňujú, že hoci ide o konflikt medzi jednou firmou a dvoma vládami, jeho dosah môže byť systémový – podobne ako pri čipovej kríze počas pandémie. Nexperia totiž vyrába komponenty, bez ktorých sa nepohne ani jediný automobil. Problémy by mohli zasiahnuť aj naše automobilky, ktoré tvoria chrbtovú kosť našej ekonomiky a zároveň patria medzi najväčších zamestnávateľov. Počas predošlej čipovej krízy v roku 2021 sa nedostatok komponentov prejavil napríklad tak, že bratislavský závod Volkswagen bol nútený niekoľkokrát prerušiť výrobu svojich SUV modelov.
Aktuálna situácia spoločnosti aspoň nateraz problémy nespôsobila. „Na pozadí dynamickej situácie však v zásade nemožno vylúčiť krátkodobé dosahy na produkciu. Koncern Volkswagen v súčasnosti aktívne preveruje alternatívne spôsoby obstarávania, aby minimalizoval potenciálne dosahy na svoj dodávateľský reťazec. Spoločnosť je tiež v úzkom kontakte s potenciálnymi dodávateľmi,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa spoločnosti Volswagen Slovakia Lucia Kovarovič Makayová s tým, že niektoré komponenty sa však používajú v dieloch, ktorými je automobilka zásobovaná od svojich priamych dodávateľov.
Spoločnosti Kia aj Stellantis, ktoré rovnako ako Volkswagen patria k veľkým hráčom v automobilovom segmente na našom trhu, zhodne hovoria, že situáciu sledujú a vyhodnocujú možné dosahy na ich produkciu. „Už sme zaviedli proaktívne stratégie zmierňovania a pokračujeme v skúmaní všetkých možných opatrení na zabezpečenie výroby a minimalizovanie výpadkov pre našich zákazníkov,“ dodal navyše hovorca Stellantisu Michal Nič.
Podľa najnovších informácií však Čína medzičasom súhlasila s povolením na vývoj čipov, ktoré sú využívané v automobilovom priemysle. To by mohlo zabrániť najhoršiemu scenáru – zastaveniu liniek. ACEA síce označila krok Číny za dobrú správu, no podľa nej však kríza ešte nie je na svojom konci. „Kým sa opäť nezačne bezpečný tok tovaru, situácia zostane kritická,“ reagovala asociácia.
Peking napokon holandskej vláde vyčítal, že „doteraz nezaujala konštruktívny postoj“. „Holandská strana pokračuje vo svojom jednostrannom postupe bez toho, aby podnikla konkrétne kroky na vyriešenie problému, čo nevyhnutne prehĺbi nepriaznivý dosah na globálny dodávateľský reťazec polovodičov,“ napísalo čínske ministerstvo obchodu.
Automobilky padajú
Európske automobilky tento rok zápasia s problémami aj bez toho, aby musela naplno vypuknúť spomínaná čipová kríza, ktorá by potenciálne mohla odstaviť výrobu. Napríklad Stellantis v polovici septembra oznámil, že na niekoľko dní pozastaví výrobu vozidiel vo viacerých európskych závodoch z dôvodu klesajúcich predajov. Ide o prevádzky, ktoré sa nachádzajú vo Francúzsku, Poľsku, Taliansku, Španielsku a v Nemecku.
Koncern Stellantis, pod ktorý patria značky ako Peugeot, Opel, Fiat či Chrysler, uzavrel prvý polrok s čistou stratou vyše dvoch miliárd eur. Tržby firmy sa medziročne prepadli o vyše 13 percent, pričom najväčší zásah do hospodárenia priniesli nové dovozné clá v Spojených štátoch, ktoré automobilku pripravili o stovky miliónov eur.
Problémy sa dotkli aj francúzskej automobilky Renault, ktorá sa v prvej polovici roka prepadla do hlbokej straty. Namiesto vlaňajšieho zisku 1,29 miliardy eur sa dostala do mínusu viac ako 11 miliárd eur. Okrem slabšieho dopytu čelí koncern aj rastúcemu tlaku európskych regulácií, ktoré tlačia výrobcov k rýchlejšiemu prechodu na elektromobily.
Najväčšia britská automobilka Jaguar, ktorá pôsobí aj na Slovensku, zatvorila brány svojich tovární po masívnom kybernetickom útoku v auguste tohto roka. Výroba bola obnovená až na začiatku októbra. Podľa analytikov automobilka prichádzala každý týždeň, keď výroba stála, o takmer 60 miliónov eur. Britskú ekonomiku to stálo približne 2,2 miliardy eur.
Dáta štatistického úradu prezrádzajú, že sa prepady nevyhli ani Slovensku. V auguste sa produkcia dát medziročne znížila o 6,4 percenta a klesala už štvrtý mesiac po sebe. „Domáce automobilky zápasia s negatívnymi dosahmi zvýšených amerických ciel, ktoré v úvode leta takmer úplne zastavili vývozy slovenských áut na americký trh,“ komentoval túto situáciu pred časom analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Čísla poradenskej a audítorskej spoločnosti KPMG však ukazujú, že výkon nášho automobilového priemyslu sa začal spomaľovať už minulý rok. Rast tržieb sa z 13,8 percenta v roku 2023 v nasledujúcom roku prepadol na – 1,6 percenta. Tento trend podľa analytikov spoločnosti kopíruje vývoj v celej Európskej únii, kde „sektor čelí rastúcej konkurencii z Číny, ktorá rýchlo posilňuje svoju pozíciu na globálnom trhu“.
„Do budúcnosti môže byť práve tento faktor jedným z kľúčových rizík pre stabilitu odvetvia, spolu s pretrvávajúcim geopolitickým napätím, vojnou na Ukrajine a neistotou v súvislosti s pripravovanými clami,“ priblížil Karol Balco, ktorý sa v KPMG zaoberá oceňovaním a finančným modelovaním firiem.