Vyššie sadzby než Slovensko majú podľa neho už len tri pobaltské štáty a Nemecko. Rozdiely spôsobujú najmä lokálne pravidlá. „Napríklad podmienky pri predčasnom splatení, proporcie fixných a variabilných sadzieb či náklady bankového financovania viazané na rizikové prirážky štátnych dlhopisov,“ doplnil Kindl.
Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, na slovenskom hypotekárnom trhu sa dá pozorovať oživenie, ktoré môže prirodzene vytvárať tlak na rast cien nehnuteľností. Zásoba rozostavaných bytov sa zmenšuje, čo môže podľa neho v strednodobom horizonte ďalej zhoršiť dostupnosť bývania. „V budúcom roku však očakávame mierne ochladenie na trhu práce, ktoré bude obmedzovať ochotu domácností uskutočňovať väčšie investície,“ uviedol Kočiš.
Čítajte viac Slovenský paradox: Byt si kúpiť nemôžete, ani podnájom sa nedá utiahnuť z jedného platu
Inflácia by sa mala v budúcom roku podľa neho pohybovať v priemere okolo 3,5 %, teda približne o takmer dva percentuálne body nad priemerom eurozóny. „Jej vývoj na Slovensku je od začiatku aktuálneho roka výrazne ovplyvnený konsolidačnými opatreniami vlády. Rast spotrebiteľských cien poháňajú predovšetkým vyššie ceny služieb, ktoré reagujú na rast nákladov vrátane zvýšených mzdových požiadaviek po období vysokej inflácie,“ myslí si analytik.
Čítajte viac Byty miznú rýchlo, Slováci sa vrhajú do hypoték aj napriek riziku. Kto váha, zaplatí o tisíce viac, varuje odborník
Dynamika miezd na Slovensku pritom zostáva rýchlejšia než v iných krajinách eurozóny, čo udržiava jadrové inflačné tlaky v slovenskej ekonomike. „Z tohto pohľadu by Slovensku prospela skôr mierne prísnejšia menová politika. Na druhej strane však ekonomický rast Slovenska spomaľuje a predpokladáme aj nárast nezamestnanosti na úroveň 5,8 % v roku 2026, čo môže inflačné tlaky tlmiť,“ uzavrel Kočiš.
