Dokument analytickým spôsobom prezentuje fiškálny vývoj v aktuálnom roku a ďalší vývoj v rokoch 2026 až 2028. Po schválení vládou sa následne predkladá Európskej komisii (EK).
„Bez konsolidácie by schodok verejných financií v budúcom roku ďalej rástol a dlh by pokračoval v raste. Rozpočtovým cieľom preto ostáva zníženie deficitu z tohtoročnej úrovne 5 % na 4,1 % HDP. Cieľ vlády zároveň plne rešpektuje aj záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov danú európskymi pravidlami. Výdavky verejnej správy, po zohľadnení príjmových opatrení vlády, porastú v budúcom roku tempom 0,9 %,“ vyčíslil rezort financií.
Fico: Pozrieme sa na tieňovú ekonomiku
Konsolidácia bude musieť pokračovať aj v budúcom roku. Opatrenia však už nebudú vyzerať tak ako tie, ktoré sa prijímali tento rok. Jeden z kľúčových segmentov, na ktoré sa chce vláda sústrediť, je boj proti daňovým podvodom a efektívny výber daní. Prvé opatrenia v tejto oblasti by pritom mohli byť schválené už v decembri a začať platiť od januára 2026. V úvode konferencie „Konsolidácia 2026 je zárukou boja proti daňovým podvodom“ to v stredu vyhlásil premiér Robert Fico (Smer).
„Musíme sa pozrieť na to, čo sa deje v našej tieňovej ekonomike. Musíme sa pozrieť, aké sú moderné spôsoby výberu daní, kontroly daní. Veď tu nejde iba o represiu, tu ide aj o prevenciu,“ konštatoval predseda vlády. Poukázal na to, že ministerstvo financií cez finančnú správu predkladá množstvo návrhov a myšlienok v tejto oblasti. Zaoberá sa nimi aj aktuálna konferencia, kde o nich majú diskutovať ľudia z praxe.
„Ak tieto návrhy, idey a myšlienky cez tento brainstorming prejdú, tak to, na čo poviete, že má logiku, spustíme do politického procesu. A budem sa pýtať koaličných partnerov, sme pripravení dostať to do podoby príslušných legislatívnych zmien tak, aby to platilo od 1. januára 2026? Pretože ak máme takýmito opatreniami konsolidovať, tak musíme mať tieto opatrenia k dispozícii už počas celého kalendárneho roku 2026,“ zdôraznil Fico.
Čítajte viac Brusel stopol Ficov plán: Slovensko nedostane peniaze na energopomoc. Vláda nemá z čoho zaplatiť sľúbenú dotáciu
Zároveň avizoval, že vládna koalícia chce na decembrovej schôdzi Národnej rady prijať aj rozhodnutia, ktoré sa týkajú ďalšieho zoštíhľovania štátu. Spomenul napríklad možný návrh na spojenie Protimonopolného úradu (PMÚ) s Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO). „Chceme urobiť ďalšie vážne rozhodnutia v rôznych poradných orgánoch, všelijakých radách, ktoré sa navytvárali v desiatkach a ktoré čerpajú zo štátneho rozpočtu pomerne veľa zdrojov,“ doplnil premiér.
Cestou na zlepšenie stavu verejných financií je podľa neho aj podpora hospodárskeho rastu a hľadanie nových investícií. V tejto súvislosti spomenul svoju nadchádzajúcu pracovnú cestu do Spojených arabských emirátov, odkiaľ by mohli prísť na Slovensko významné investície. „Ozývajú sa ďalší predstavitelia iných krajín ako členských štátov Európskej únie, ktorí majú záujem angažovať sa na Slovensku, predovšetkým v oblasti automobilového priemyslu. A máme ďalších a ďalších investorov, ktorí hovoria o záujme prísť na Slovensko. My všetko pre to urobíme, aby prostredie, ktoré tu budú mať, bolo atraktívne,“ dodal Fico.
Konsolidačnými opatreniami na budúci rok vláda reaguje aj na požiadavku procedúry nadmerného deficitu predstaviť opatrenia na dodržanie trajektórie výdavkov a znižovanie schodku hospodárenia. Opatrenia predstavujú podľa MF nielen nevyhnutný krok pre zachovanie dôvery na finančných trhoch, ale aj na získanie dostatočného priestoru na zvládanie budúcich kríz a výziev, ako je napríklad starnutie slovenskej populácie. Budúcoročná konsolidácia sa uskutoční na oboch stranách rozpočtu, vyzdvihlo ministerstvo a v dokumente bližšie opisuje jednotlivé prijaté opatrenia.
Čítajte viac „Štyri roky sú fakt málo.“ Gašpar navrhuje predĺžiť vládnutie Fica. Šimečka: Zase prezradil, čo nemal
Zároveň avizovalo, že vláda výhľadovo plánuje ďalšie konsolidačné opatrenia, ktorých zapracovanie do rozpočtu nastane po sfinalizovaní potrebnej legislatívy. „Vláda plánuje v budúcom roku predstaviť návrh na zavedenie dane z digitálnych služieb. Táto daň by sa primárne týkala veľkých nadnárodných technologických spoločností,“ uviedol rezort bez bližších podrobností. Ďalším opatrením je, že pôvodne štátna pomoc s hypotékami bude po novom zodpovednosťou samotných bánk.
