Zákaz spaľovacích motorov od roku 2035 už spochybňuje nemecký kancelár Fridrich Merz, ktorého krajina je doslova automobilovou veľmocou, a týmto krokom bude zrejme aj najviac zasiahnutá. Prehodnotiť plán EÚ so zákazom benzínových a naftových áut chce aj slovenský premiér Robert Fico (Smer) – naša ekonomika je totiž od automobilového priemyslu taktiež závislá a transformácia sektora by otriasla domácou ekonomikou v základoch.
Predseda vlády sa preto včera spolu s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) stretol so zástupcami autopriemyslu a zamestnávateľov, aby zistil, či je z ich pohľadu potrebná revízia zákazu spaľovacích motorov, ako by mala vyzerať a či by bolo potrebné meniť aj ďalšie rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú automobilového priemyslu.
„Prevláda absolútna atmosféra, že cieľ 2035 treba reformovať, musí dôjsť k revízii,“ povedal Fico. Prípadné konkrétne zmeny budú podľa neho až výsledkom rokovaní. Na pripomenutie – revízia plánu má aj bez politického tlaku členských krajín prebehnúť v roku 2026. Niektoré členské štáty vrátane Česka však žiadajú jej urýchlenie.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Tému chce riešiť nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj na celoeurópskej. Povedal, že najskôr by o nej chcel rokovať s partnermi v rámci V4. „Vláda má technický a politický mandát, aby sme oslovili V4, a navrhneme, či by táto téma nemala byť predmetom prvého stretnutia V4 a či by sme nemali mať spoločné stanovisko na rokovaní Európskej rady,“ avizoval premiér.
Pripomenul tiež, že práve automobilový sektor je motorom slovenskej ekonomiky, ktorá si v prepočte na obyvateľa udržiava pozíciu najväčšieho výrobcu áut. Na Slovensku totiž majú veľké výrobné továrne automobilky Volkswagen, Kia, Jaguar Land Rover a Stellantis. V najbližších rokoch by mal na východe vyrásť aj závod Volvo, v ktorom budú vyrábať najmä elektrické autá.
Automobilový priemysel predstavuje 10 percent hrubého domáceho produktu, 44 percent exportu, priamo zamestnáva 125-tisíc ľudí a nepriamo generuje ďalších 220-tisíc pracovných miest. Akýkoľvek negatívny posun vo výrobe automobilov by podľa premiéra znamenal pre Slovensko katastrofu.
Čítajte viac Automobilka Jaguar Land Rover začala po kyberútoku s obnovou výroby v nitrianskom závode
Čo trápi automobilky
Úprava cieľa úplne zastaviť výrobu áut so spaľovacím motorom pre európsky trh môže mať podľa Fica rôzne podoby. Jednou z možností je posunutie uvedeného termínu, ďalším variantom je ponechanie roku 2035, ale so zmenenými parametrami príslušného opatrenia. Automobilky sa prikláňajú k tej druhej možnosti, naznačil premiér. Zástupcovia sektora mu totiž pripomenuli, že niektorí výrobcovia už investovali do transformácie na elektromobilitu a niektorí sa na výrobu elektromobilov výslovne zamerali.
Šéf Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) Slovenska Alexander Matušek sa priklonil k alternatíve ponechať termín 2035, no súčasne umožniť ďalší predaj plug-in hybridných vozidiel (PHEV). „Vstupné podmienky, ktoré sme stanovili v roku 2019, neboli naplnené. Mali sme energetickú krízu, covidovú krízu, obrovskú infláciu. Faktom je aj to, že zákazník si tie vozidlá neželá,“ uviedol Matušek k prechodu na elektromobilitu.
Ministerka Saková ďalej povedala, že v rámci rokovaní s EÚ budú vychádzať z požiadaviek automobiliek. „To znamená, že sa budeme rozprávať o väčšej flexibilite vo výrobe, čo sa týka plug-inov, hybridov alebo iných bezemisných palív. Chceme sa baviť aj o tom, aby boli znížené pokuty pre automobilky zo strany EÚ, ktoré by museli platiť, ak nedodržia prísne pravidlá dekarbonizácie,“ priblížila.
Čítajte viac Veľký európsky sen o elektromobilte v praxi: väčšina Slovákov nikdy nesedela v elektroaute, prevažujú skeptici voči novej technológii
Zástupcovia autopriemyslu sa pýtali aj na to, či by slovenská vláda nevedela podporiť predaj elektromobilov na domácom trhu dotáciami, ako to robia vo viacerých vyspelých krajinách. Zdôraznili, že pre mnohé domácnosti na Slovensku je ich cena privysoká.
Saková odpovedala, že v štátnom rozpočte peniaze na dotácie pre ľudí nie sú – Slovensko sa totiž tretí rok snaží ozdraviť verejné financie a znížiť dlh a deficit. Európska komisia podľa jej slov zamietla možnosť, že dotácie na elektromobily by mohli byť financované z eurofondov.
Matušek zo ZAP dodal, že slovenský automobilový priemysel trápi aj to, že v budúcnosti bude mať ťažkosti so získaním novej výroby – a to vzhľadom na dopady konsolidačných opatrení terajšej vlády v podobe zvýšenia existujúcich daní a odvodov, ako aj zavedenia nových daní.
Štatistiky ukazujú: Popularita zelených áut stúpa
Predaj nových automobilov v EÚ sa v auguste zvýšil, ukázali najčerstvejšie údaje Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA). Podľa ACEA sa počet zaregistrovaných nových osobných automobilov v EÚ v auguste 2025 medziročne zvýšil o 5,3 percenta na 677 786 kusov po náraste o 7,4 percenta v júli.
V segmente batériových elektrických vozidiel (BEV) registrácie vzrástli o 30,2 percenta. Aj predaj hybridných elektrických áut v auguste vzrástol, o 14,1 percenta. A v prípade plug-in hybridných vozidiel sa zvýšil už šiesty mesiac po sebe, a to o 54,5 percenta. Zároveň v auguste došlo k poklesu predaja benzínových vozidiel o 16,3 percenta a naftových vozidiel o 17,5 percenta.
Tému riešia aj Nemci
Fico nadviazal rokovania s automobilkami na podobný summit v Nemecku. Zišli sa na ňom tamojšie vládne strany, aby našli spoločný postoj k plánu EÚ o spaľovacích motoroch v roku 2035. Kancelár Friedrich Merz v poslednom čase niekoľkokrát uviedol, že s týmto plánom nesúhlasí. Naposledy tak urobil v nedeľňajšom rozhovore so stanicou ntv.
Povedal, že veľké nemecké automobilky ako Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz vyjadrujú pochybnosti o tomto cieli EÚ – a to v situácii, keď majú problém vyrábať elektromobily, ktoré by obstáli v konkurencii vozidiel z Číny. Sociálni demokrati (SPD), ktorí s jeho konzervatívnou úniou CDU/CSU tvoria koalíciu, sú však proti.
Schôdzka v Berlíne sa nakoniec skončila bez výsledku. Merz povedal, že sa nepodarilo nájsť spoločnú pozíciu. Podľa predsedu CSU a bavorského krajinského premiéra Markusa Södera je zákaz predaja áut so spaľovacími motormi „zlou cestou“. „Veriť tomu, že v roku 2035 môže všetko jazdiť na elektrinu, je nereálne,“ uviedol. Jediné, v čom podľa neho vládne zhoda, je snaha o zachovanie pracovných miest. Konzervatívci a sociálni demokrati sa však líšia v názore na to, ako to dosiahnuť. Spolupredseda SPD Lars Klingbeil naznačil, že kompromis je stále možné nájsť.
Čiastočnú zhodu našli strany nemeckej vlády aspoň v podpore elektromobility. Podľa agentúry DPA sa v záveroch rokovania uvádza, že vláda bude poskytovať záujemcom o kúpu elektromobilu finančnú pomoc. Dostať by ju však mali len domácnosti s nízkymi a so strednými príjmami. Do roku 2029 by malo byť možné z programu na podporu elektromobility čerpať niekoľko miliárd eur. Štátnu pomoc na nákup elektromobilov zrušila predchádzajúca vláda kancelára Olafa Scholza na konci roka 2023 z dôvodu úspor.
Automobilky konali skôr
Výrobcovia áut sa však snažia vyvíjať tlak na EÚ aj vlastnými silami. Už koncom augusta Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA) a Európska asociácia dodávateľov automobilového priemyslu (CLEPA) poslali list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, v ktorom ju varujú pred tým, že Európa riskuje zmeškať obrat vo svojej automobilovej transformácii.
Foto: Ivan Majerský
Zdôrazňujú, že ako výrobcovia automobilov sú odhodlaní pomôcť EÚ dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050. „Zaviazali sme sa investovať viac než 250 miliárd eur do zelenej transformácie do roku 2030. Chceme, aby táto transformácia fungovala – no frustruje nás absencia komplexného a pragmatického politického plánu,“ upozornili v liste.
Poukázali aj na to, že EÚ neposkytuje podmienky na umožnenie prechodu. „Európa čelí takmer úplnej závislosti od Ázie v oblasti batériového hodnotového reťazca, nerovnomernému rozloženiu nabíjacej infraštruktúry, vyšším výrobným nákladom – vrátane cien elektriny – a zaťažujúcim clám od kľúčových obchodných partnerov,“ pomenovali aktuálne problémy.
Podľa výrobcov áut sú potrebné oveľa ambicióznejšie stimuly na strane dopytu – vrátane nižších nákladov na energiu pri nabíjaní, dotácií na nákup a daňových úľav. „Transformačný plán Európy pre automobilový priemysel sa musí posunúť za hranicu idealizmu a uznať aktuálne priemyselné a geopolitické reality. Splnenie prísnych cieľov CO₂ pre osobné autá a dodávky na roky 2030 a 2035 je v dnešnom svete jednoducho už nereálne,“ skonštatovali.
Navrhujú, aby bola súčasná cesta redukcie CO₂ v cestnej doprave prekalibrovaná tak, aby naplnila klimatické ciele EÚ a zároveň chránila konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, sociálnu súdržnosť a strategickú odolnosť dodávateľských reťazcov. „Táto cesta si vyžaduje viac pragmatizmu a flexibility, aby motor európskeho automobilového sektora zostal v chode,“ uviedli na záver.
